Zdravotníci v Berlíne majú strach z migrantov. Násilia v nemeckých nemocniciach pribúda

Nadávky, urážky, slovné aj fyzické útoky. Pracovať na nemeckých klinikách znamená čoraz väčšie riziko. Z prieskumov vyplýva, že až 66 percent nemocníc zaznamenalo zvýšený počet násilností voči svojim zamestnancom. Tí sa stretávajú s rôznymi prejavmi agresie, rasizmom, antisemitizmom či nevhodným správaním k ženám. V mnohých prípadoch sú agresormi migranti. Niektoré kliniky to riešia zabezpečením vlastnej ochranky alebo pracovníkom platia kurzy sebaobrany.  

Veľmi zlé skúsenosti majú najmä lekári a zdravotníci v Berlíne, kde ich ohrozujú členovia zločineckých klanov a neprispôsobiví migranti.

Ako prezradil ošetrovateľ, ktorý pracuje na urgentnom príjme v jednej berlínskej nemocnici, problémy zdravotníkom spôsobujú najmä príslušníci gangov.

Roztržky a bitky medzi týmito skupinami sú už v najväčšom nemeckom meste na dennom poriadku a poradiť si s nimi nevedia ani policajti. Veľmi sa rozmohli hlavne útoky nožmi a mačetami. Viac ako polovicu z nich páchajú migranti.

“Také prípady máme viackrát do týždňa,” uviedol pre Welt ošetrovateľ, ktorý si želal zostať v anonymite. Páchatelia ozbrojení nožom sú vraj čoraz mladší, no aj tak nebezpeční.

“Často ošetrujem 15- či 16-ročných mladíkov, ktorí presne vedia, kam majú mieriť, aby spôsobili čo najväčšie zranenia,” opísal zdravotník.

Stres a obavy

Na pomoc lekárom vtedy prichádzajú strážcovia zákona – väčšinou 15 až 20 policajných áut so sirénami. Uzavrú celý areál aj okolie a kontrolujú každého, kto chce vojsť do nemocnice.

Keď potom na miesto dorazia kriminalisti, začnú zisťovať totožnosť zraneného, fotiť a zaisťovať dôkazy, čo môže trvať aj niekoľko hodín. Práca na urgentnom príjme sa prakticky zastaví a nových pacientov už neprijímajú.

Opatrenia sú však nutné, lebo netrvá dlho a k nemocnici dorazí aj 20 či 40 rozhorčených ľudí – príbuzných alebo druhov zraneného člena gangu, ktorí bývajú neraz agresívni.

“Sme tu. Stojíme pri svojich ľuďoch a radšej si dávajte pozor, ak sa im niečo stane,” priblížil ich vyhrážky ošetrovateľ. Zúriví v týchto tlupách vraj nie sú len muži, ale aj ženy. “Ten veľký hluk stresuje personál i pacientov,” posťažoval sa zdravotník.

Ako priznal, spolu s kolegami je rád, že im zatiaľ nikto z tých zločincov nezomrel na oddelení, lebo sa obávajú reakcií jeho rodiny a druhov. Nemocnica nemá dosť peňazí, aby si mohla platiť súkromnú bezpečnostnú službu, preto sa musí spoliehať na políciu.

“Je hrozné, za akých podmienok musia policajti zvládať také situácie – a ako sa v nasledujúcich dňoch zakaždým jednotlivé zábery vytrhávajú z kontextu a zneužívajú proti nim,” zamyslel sa ošetrovateľ. Zamestnanci nemocnice sa už podľa neho naučili, ako predchádzať konfliktom.

“Na urgentnom príjme už roky nenosím menovku, aby ma nemohli identifikovať. Prijímame aj preventívne opatrenia. Ak potrebujú ošetrenie dvaja mladí Arabi, nepošlem k nim dve mladé kolegyne, ale minimálne jedného muža. Aj kolegov so židovskými priezviskami sa v takých prípadoch snažím držať bokom,” zveril sa zdravotník.

Na to, že je personál nemeckých kliník čoraz viac vystavený násiliu, upozornil už v novembri minulého roka prieskum, ktorý si objednala Nemecká asociácia nemocníc (DKG). Až 42 percent zariadení uviedlo mierny a 24 percent výrazný nárast počtu útokov.

Najčastejšie k nim dochádzalo na urgentných príjmoch, kde ich zaevidovalo 95 percent nemocníc. Obeťami sa stávajú predovšetkým zdravotné sestry a ošetrovatelia (51 percent prípadov), za nimi nasledovali lekári (21 percent) a ďalší zamestnanci.

Ako hlavný dôvod, prečo k takým násilnostiam dochádza, kliniky spomenuli nedostatok rešpektu, ale aj dlhé čakanie na ošetrenie či nespokojnosť s liečbou.

“Keď dôjde k útoku na ošetrovateľský personál, postihnuté sú predovšetkým ženy, keďže v tomto povolaní prevažujú. Násilie v nemocniciach preto nie je len útokom na jednotlivých zamestnancov, ale odráža aj širšiu štrukturálnu nerovnováhu… Skutočnosť, že násiliu sú vystavené i ženy v ošetrovateľských profesiách, jasne poukazuje na nedostatok spoločenského uznania pre opatrovateľskú prácu a nedostatočnú ochranu ľudí, ktorí ju vykonávajú,” komentovala výsledky prieskumu Henriette Neumeyerová z vedenia DKG.

Zlyhanie politikov

Zarážajúce je, že si zdravotníci na násilie zvykli a len 43 percent nemocníc podalo trestné oznámenie, keď niekto napadol ich pracovníkov.

“Útoky začali vnímať ako súčasť práce. Situáciu ešte zhoršuje skúsenosť, že trestné oznámenia až príliš často vedú k zastaveniu konania alebo k tomu, že incidenty zostanú bez následkov. Pre postihnutých, ktorí sú už beztak zaťažení nadmernou byrokraciou, je záver často taký, že podanie oznámenia spolu s výsluchmi svedkov a papierovaním je veľmi náročné na čas, no v konečnom dôsledku situáciu nezmení,” objasnila Neumeyerová.

Napriek tomu na kliniky nalieha, aby podávali trestné oznámenia, lebo to považuje za jediný spôsob, ako problém riešiť.

Uvedený prieskum sa zaujímal i o to, ako nemocnice na zvýšené prípady násilia zareagovali. Ukázalo sa, že 77 percent z nich poskytuje školenia pre zamestnancov vybraných oddelení, kde ich učia “deeskalovať” vyhrotené situácie, a 47 percent kliník dokonca školí personál na všetkých oddeleniach.

Dve tretiny nemocníc zaviedli aj postupy na hodnotenie rizika a “protokoly varovania”. Viaceré nemocnice zašli ešte ďalej a pre zamestnancov dokonca ponúkajú kurzy sebaobrany.

Zo štúdie, ktorú si vlani dala vypracovať spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko, zase vyplynulo, že fyzickým alebo verbálnym útokom v tomto regióne čelilo už 57 percent lekárov a zdravotníkov. Stretávali sa aj s vyhrážaním, rasistickými či sexuálnymi narážkami.

Podľa Normana Heckera, primára urgentného príjmu z Evanjelickej kliniky v Galsenkirchene, však nemožno vinu zvaľovať iba na migrantov. “Hlavnú zodpovednosť stále nesú klasické skupiny páchateľov – duševne chorí, narkomani a pacienti s demenciou,” spresnil pre Welt.

Celkové zhoršenie vývoja postrehol najmä po nedávnej pandémii koronavírusu, ktorá vraj prispela k nárastu násilia.

Berlínsky ošetrovateľ je presvedčený, že za aktuálnu situáciu môžu politici, ale aj spoločnosť, ktorá pre “korektnosť” o niektorých témach nehovorí.

“Každý, kto sa venuje týmto otázkam – a jasne pomenúva konkrétnu demografickú skupinu, ktorá za ne nesie zodpovednosť – okamžite čelí ostrej kritike. To nemôžete povedať, je to prílišné zovšeobecňovanie,” znie vraj podľa neho zvyčajná reakcia.

“Možno je to pravda, no s inými skupinami ľudí sa jednoducho s takými problémami nestretávame. Je problém, že o tom nemôžeme hovoriť. Neustále čelím obvineniam z rasizmu. Kolegovia z oblasti zdravotníctva či polície chápu, čo tým myslím. V istých berlínskych kruhoch sa však táto téma považuje za spoločensky neprijateľnú,” zdôraznil zdravotník.

Zároveň však odmietol radikálne riešenia, ktoré navrhuje krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD).

“Samozrejme, že problémy s členmi klanov súvisia s migračnou politikou. A politici určite zlyhali, keď nestanovili jasné hranice, najmä v Berlíne. Zároveň však platí, že je to len jeden z aspektov migrácie,” uzavrel berlínsky zdravotník.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Nemecko
Berlín
lekári
zdravotníctvo
zdravotníci
migranti
migrácia
nemocnice

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.