Kríza letiska je reálna. Už pri 5 miliónoch cestujúcich môže mať problém, ktorý sa nedá vyriešiť väčšou halou

Bratislavské letisko celý rok oznamuje nové rekordy a prvýkrát očakáva vyše štyri milióny cestujúcich. Riaditeľ dokonca hovorí až o siedmich miliónoch ročne. Odborníci však varujú, že vedenie môže naraziť na limity oveľa skôr, než štát stihne letisko rozšíriť.  

Bratislava objavila nový dopyt po lietaní vlani po príchode dvoch nízkonákladových leteckých spoločností, ktoré rozšírili počet destinácií. Wizz Air na letisku zriadilo svoju bázu a po novom sú v Bratislave štyri airbusy. Ryanair pridal do bratislavskej flotily tretie lietadlo, pričom od konca októbra má pribudnúť štvrté. Letisko má aktuálne 77 pravidelných liniek do 80 destinácií v 30 krajinách.

Už máj priniesol letisku rekordných takmer 400-tisíc cestujúcich, medziročne ide o nárast o 131 percent. V júni prvýkrát prekonalo pol milióna cestujúcich za jediný mesiac, čo je nový absolútny mesačný rekord. V roku 2024 odbavilo približne 1,95 milióna cestujúcich, v roku 2025 už 2,44 milióna Iba za prvých sedem mesiacov tohto roka prešlo bránami letiska viac pasažierov než za celý minulý rok.

Záujem o lietanie z Bratislavy je tak nepopierateľný, otázkou však je, či ho dokáže infraštruktúra letiska uniesť. V máji sa riaditeľ Dušan Novota pre Hospodárske noviny vyjadril, že kapacitne by mohlo letisko odbaviť az sedem miliónov pasažierov za rok. No už nárast na štyri milióny ľudí ročne podľa Michala Feika, experta na dopravu, vytvára tlak.

Slabiny bratislavského letiska

Podľa odborníkov zvládne letisko odbaviť najviac päť miliónov ľudí iba najbližšie dva až tri roky – potom priestory nebudú vyhovovať. Môže sa stať, že terminál by ešte cestujúcich zvládol, ale nebude dosť miest na zaparkovanie viacerých lietadiel a v špičke sa nedá ich aj odbaviť. To si uvedomuje aj štát.

V úvode júla premiér Robert Fico (Smer), minister dopravy Jozef Ráž (nom. Smer) a riaditeľ letiska oznámili prípravu stratégie rozvoja. Jej hlavným cieľom má byť rozšírenie práve terminálu a vybudovanie nových stojísk pre lietadlá. Zatiaľ je prvým známym krokom k modernizácii nástupný most, ktorý spája terminál priamo s lietadlom, takzvaný „rukáv“. Tie na letisku v Bratislave chýbajú.

„Cestujúci k väčšine lietadiel prichádzajú pešo alebo autobusom. Je to menej komfortné počas dažďa, horúčav či zimy a komplikovanejšie pre ľudí so zníženou pohyblivosťou a rodiny s deťmi,” vysvetlil ich potrebu Feik.

Premiér si predstavuje premenu dnešného starého terminálu a terminálu všeobecného letectva na ďalší, ktorý by mohol slúžiť najmä cestujúcim mimo Schengenu. Do septembra očakáva vizualizácie, harmonogram a odhad nákladov. Predbežná hodnota investície je asi 50 miliónov eur, počas leta však neprišlo žiadne predstavenie konkrétnejších bodov.

Narazí na strop?

Čísla ukazujú, že prílev turistov zlepšil aj ziskovosť letiska, ktoré je samostatným podnikom. „V roku 2025 dosiahlo zisk po zdanení približne 3,58 milióna eur. Z leteckých činností získalo takmer 30 miliónov eur a z neleteckých činností, ako sú prenájmy, parkovanie či skladovanie paliva, viac ako desať miliónov eur. Obchody, gastronómia, parkovanie a prenájom priestorov preto nie sú iba doplnkovou službou – pomáhajú financovať prevádzku a budúci rozvoj,” uviedol Michal Feik.

Samotný rast v priebehu pár rokov podľa Feika neoprávňuje štát postaviť čokoľvek za akúkoľvek cenu. „Ak má byť modernizácia zaplatená komerčným úverom, finančný model musí fungovať aj v prípade, že sa rast spomalí alebo jeden z dopravcov časť kapacity presunie,” podotkol Feik.

Zároveň pripomenul, že letecké spoločnosti budú využívať letisko len dovtedy, kým sa im to finančne oplatí. „Bratislava je výrazne závislá od obchodných rozhodnutí dvoch veľkých nízkonákladových dopravcov, ktorí sú mimoriadne citliví na letiskové poplatky, dane a náklady na odbavenie,” zdôraznil.

Bratislavské letisko je navyše špecifické tým, že má Viedeň prakticky za rohom. Cestovná kancelária Invia zaznamenala, že z viedenského letiska odlieta ich každý siedmy zákazník, teda pre Slovákov je Schwechat bežná voľba. „Aerolinky aj cestujúci si môžu vyberať medzi viacerými letiskami. Nemožno preto automaticky predpokladať, že dnešné mimoriadne tempo rastu bude bez prerušenia pokračovať ďalších 20 rokov,” podotkol Feik.

Podľa odborníka je preto dôležité plánovanie a modernizácia po etapách, nie nový terminál či rukávy za každú cenu. Analytik pripomenul, že nástup priamo z plochy do lietadla je pre nízkonákladových dopravcov lacnejší a tiež výhodnejší – lietadlo sa rýchlejšie otočí. „Riešením preto nie je automaticky vybudovať most pri každej bráne, ale zvoliť takú kombináciu, ktorá zlepší komfort bez neprimeraného zvýšenia poplatkov a času odbavenia,” podotkol.

Iba väčšia hala nestačí

Letisko má už dnes dve dostatočne dlhé vzletové a pristávacie dráhy, budova je kompaktná a prehľadná. V posledných mesiacoch rozšírilo služby aj zvýšilo kontrolné kapacity. Slabiny sa preto prejavujú najmä v špičke, keď sa v krátkom čase stretne viacero odletov veľkých lietadiel alebo niekoľko letov mimo Schengenského priestoru. Nejde však o to, koľko cestujúcich letisko zvládne za rok. Rozhodujúce je, koľko ich musí zvládnuť v najvyťaženejšej hodine a ako rýchlo človek prejde procesmi bez toho, aby meškal.

Pri piatich alebo siedmych miliónoch cestujúcich za rok nemusí stačiť terminál – najmä v špičke sú kritické miesta pri kontrolách, batožine či stojiskách. Letisko zároveň dlhodobo hovorí o chýbajúcich zamestnancoch, nápor by tak skomplikoval najmä bezpečnostnú a pasovú kontrolu. Pasovú kontrolu pritom rieši policajný zbor, ktorého rýchlosť závisí od počtu policajtov aj fungovania európskeho systému, ktorý používajú.

Niektoré zmeny už letisko muselo zaviesť skôr. Elektronické brány pri bezpečnostnej kontrole vedenie zdvojnásobilo na štyri a hraničné kontroly rozšírilo zo štyroch na šesť stanovísk. Zároveň je potvrdená rekonštrukcia Terminálu B a rozšírenie neschengenskej časti o približne 600 m².

V porovnaní s tým, aké zmeny budú ešte potrebné, však nejde o veľký zásah. „Letisko potrebuje štyri až päť nových stojísk. Komplexnú obnovu si vyžadujú rolovacie dráhy. Modernizácia preto nesmie byť len o novej hale, ale aj o stojiskách, rolovacích dráhach, odvodnení, osvetlení, navigačných systémoch, energetike a pozemnej technike,” zdôraznil Feik.

Nemá zmysel iba zbytočne nafukovať priestor, no zároveň nemožno ani čakať, kým bude terminál kolabovať. „Rozhodujúca je nielen špička, ale aj počet súbežných odletov, veľkosť lietadiel, pomer príletov a odletov, podiel schengenských a neschengenských cestujúcich, počet transferov a zaťaženie batožinového systému,” vymenoval faktory Feik.

Ak sa kapacita letiska podcení, vzniknú rady, meškania, zmeškané lety a vyššie prevádzkové náklady. „Dopravcovia môžu obmedziť rast alebo presunúť časť kapacity inam. Ak sa naopak kapacita predimenzuje, letisko bude splácať a udržiavať prázdne priestory. Obe chyby sú drahé,” vysvetlil Feik. Aby štát neplatil za niečo, čo plne nevyužije, musí pracovať s číslami a budovať novú tvár letiska postupne.

„Vopred sa rezervuje priestor na ďalšie kontrolné linky, batožinové technológie, brány a stojiská, ale konkrétne etapy sa spustia až po dosiahnutí určených prevádzkových ukazovateľov. Takto sa letisko dokáže rozširovať bez toho, aby stavilo celú svoju budúcnosť na jeden optimistický odhad,” uzavrel odborník.

O tom, či bude letisko využívané vo veľkej miere závisí od toho, ako pohodlne sa doň dá dostať. Zatiaľ je podľa Feika prístup k bratislavskému letisku ďalšou z jeho slabín. Pribudla priama linka medzi letiskom a autobusovou stanicou Nivy, spoj na viedenské letisko, rovnako tak dopravný podnik zvýšil počet spojov verejnej dopravy na a z letiska. To však stačí nateraz.

Ak sa zvýši počet pasažierov letiska bez toho, aby sa posilnila hromadná doprava, cestujúci to pocítia. „Doprava v okolí terminálu a na priľahlých komunikáciách môže v čase špičky skolabovať. Treba zabezpečiť rýchle, pravidelné a spoľahlivé spojenie s centrom, železničnými stanicami a regiónom. Rast si vyžiada aj nové parkovacie kapacity,” dodal analytik.

Bratislava potiahla aj Košice

Linka Bratislava – Košice priniesla výrazný nárast pasažierov aj košickému letisku. „Obsadenosť tejto linky je veľmi vysoká, ide o najúspešnejšiu pravidelnú linku v našom letovom poriadku. Zmes cestujúcich je naozaj pestrá: cestujúci lietajú za prácou, štúdiom, oddychom, či návštevou priateľov a rodiny. V priemere 33-minútový let podporil pohyb medzi dvoma najväčšími mestami v krajine veľmi intenzívne,” potvrdil pre Pravdu hovorca Juraj Tóth.

Wizz Air uviedol, že dopyt prekonal očakávania a od marca zvýšil lety z deviatich na 13, teda na dva denne po väčšinu týždňa. Aj Košice tak tento rok lámu rekordy. „Do konca roka by sme po prvýkrát v histórii mali prekročiť hranicu jeden milión vybavených cestujúcich,” prízvukoval Tóth.

Košické letisko za prvých sedem mesiacov odbavilo vyše 616-tisíc cestujúcich, o 35 percent viac než vlani. „Môžeme konštatovať, že sa úspešne rozbehli nové linky do Ríma a Malagy, ktoré boli spustené koncom marca. Pri oboch linkách evidujeme značný záujem cestujúcich. V prípade linky do Ríma to vyvolalo už aj reakciu spoločnosti Wizz Air, ktorá od zimného letového poriadku zvýši počet letov z dvoch na tri týždenne,” dodal Tóth.

Kapacitu letiska podľa hovorcu posudzujú podľa hodinovej priepustnosti, ktorá je podobná ako tá v Bratislave mimo špičku. „Je na úrovni asi 900 cestujúcich za hodinu na prílete a 700 cestujúcich za hodinu na odlete, pričom najmä počas letných mesiacov sa v niektorých dňoch blížime k jej limitom,” pripustil Tóth. Rast prostredníctvom liniek pritom podľa neho zvládnu aj pri súčasných možnostiach.

„Prirodzene, uvedomujeme si jej limity počas letných mesiacov. Optimalizujeme najmä kapacitu v termináli v rámci súčasných možností, ale pre výraznejší rast budú nevyhnutné rozsiahle investície do rozšírenia kapacít. V tejto fáze sa primárne zameriavame na projekt rozšírenia kapacity terminálu,,” dodal Tóth.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
bratislavské letisko
Wizz Air
Ryanair
letisko
lietanie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.