Fidesz ho kedysi zosadil, dnes je prezidentom. Kto je András Baka?

obchodnyregister 2026.08.19.

András Baka sa ujal úradu prezidenta Maďarska. Ako ôsma hlava štátu po roku 1990 sľubuje dialóg o ústavnosti a poriadok vo verejných záležitostiach.  

András Baka sa v stredu ujal úradu prezidenta Maďarska. Stal sa tak v poradí ôsmou hlavou štátu po zmene režimu v roku 1990. Veľa úspechov, pevné zdravie a „čo najviac ľudskosti“ zaželal novej hlave štátu v príspevku na Facebooku predseda vlády Péter Magyar.

Nový prezident je zvolený

Poslanci maďarského Národného zhromaždenia na mimoriadnej schôdzi 11. augusta v tajnom hlasovaní zvolili za nového prezidenta republiky nominanta vládnej strany Tisza Andrása Baku, niekdajšieho predsedu Najvyššieho súdu.

Na hlasovaní sa zúčastnilo 146 poslancov, z ktorých 140 hlasovalo za a šesť proti. Podľa médií proti hlasovali zrejme poslanci opozičného Hnutia Naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom).

Poslanecké kluby strán Fidesz a KDNP sa na hlasovaní vôbec nezúčastnili. Prezidentský mandát Andrása Baku potrvá do prijatia novej ústavy, najviac však päť rokov.

Nový maďarský prezident Baka
4 fotky v galérii

Právnik, ktorého zosadil Fidesz

András Baka, narodený v roku 1952, je dlhoročný právnik a sudca. V roku 1978 získal doktorát na Právnickej fakulte univerzity ELTE a do roku 1990 pôsobil ako vedecký pracovník v Ústave štátu a práva Maďarskej akadémie vied. Následne bol do roku 1998 generálnym riaditeľom Vysokej školy verejnej správy.

V rokoch 1990 až 1991 si krátko vyskúšal aj politiku ako poslanec parlamentu za vtedy vládnuce Maďarské demokratické fórum (MDF). Z parlamentu však odišiel do Štrasburgu, kde bol v rokoch 1991 až 2008 maďarským sudcom Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). V roku 2009 ho na návrh vtedajšieho prezidenta Lászlóa Sólyoma – a paradoxne aj s podporou vtedy opozičného Fideszu – zvolili za predsedu Najvyššieho súdu.

Jeho mandát sa však skončil predčasne. Vláda Fideszu ho v roku 2011 pod zámienkou reformy justičného systému z čela súdu (ktorý premenovala na Kúriu) odvolala. Baka sa obrátil na ESĽP, ktorý v roku 2016 rozhodol, že maďarské orgány porušili jeho právo na slobodu prejavu a nezákonným spôsobom ho zbavili funkcie. Baka na súde zostal aj po roku 2011 pracovať ako radový sudca.

Výzva na zdržanlivosť

Baka po vyhlásení výsledku volieb zložil slávnostnú prísahu. V následnom prejave nový prezident podotkol, že ponuku prijal, lebo „v týchto časoch je potrebný dialóg o ústavnosti a o spoločnom premýšľaní“. Ako povedal, veľa spoločných hodnôt prešlo do súkromného vlastníctva, navyše netransparentným spôsobom, a v mnohých verejných záležitostiach je potrebné urobiť poriadok.

Vo svojej reči Baka priamo skritizoval predchádzajúcu vládu. Skonštatoval, že počas Orbánovej éry „jedna strana ovládla štát“, jednotlivé zložky moci neboli oddelené a chýbal fungujúci systém bŕzd a protiváh.

Jedným dychom však varoval pred radikalizmom a zdôraznil, že budovanie novej budúcnosti Maďarska „si vyžaduje spravodlivosť aj sebaovládanie“. Úlohou prezidenta je podľa neho zastupovať aj tých občanov, ktorí majú odlišné názory. „Jednu vec určite urobiť nemôžeme – nemôžeme budovať nové Maďarsko na pomste,“ upozornil.

Spory pre odvolanie predchodcu

Parlament 13. júla schválil 17. novelu ústavy, ktorej priamym dôsledkom bolo odvolanie dovtedajšieho prezidenta Tamása Sulyoka. Odvolanie Sulyoka bolo kľúčovým krokom nového premiéra Pétera Magyara, ktorého volebné víťazstvo v apríli ukončilo 16-ročné vládnutie Viktora Orbána. Magyar sa po voľbách zaviazal zrušiť bašty Orbánovej moci, obnoviť demokratické štandardy a vyzval úradníkov dosadených bývalou vládou na odstúpenie.

Šéf strany Tisza a premiér Magyar v minulosti opakovane označil Sulyoka za „bábku“ a „pozostatok“ režimu bývalého premiéra Viktora Orbána. Veľa úspechov, pevné zdravie a „čo najviac ľudskosti“ naopak zaželal predseda vlády v príspevku na Facebooku novej hlave štátu.

Opozičná strana Fidesz reagovala vyhlásením, že Baka nie je hodný byť prezidentom a vo funkcii bude len ‚bábkou Tiszy‘. Predstavitelia Fideszu stranu Tisza obvinili z „tyranie“ a vyhlásili, že Sulyokovo funkčné obdobie bolo ukončené „svojvoľne a nelegitímne“. Opozícia navyše dlhodobo obviňuje Magyarovu vládu z autoritárstva, čo vládna strana odmieta.

Mimoparlamentná Maďarská socialistická strana sa vyjadrila, že síce rešpektuje výsledky volieb hlavy štátu v parlamente, ale podľa nej by si Maďari mali voliť prezidenta priamo.