Miliónový podvod môže mať pokračovanie. Podozrivé platby mali smerovať aj inde než k MOM-kám

Prípad údajného podvodu so štátnymi peniazmi môže byť oveľa rozsiahlejší, než naznačuje doteraz vyčíslená škoda. Sfalšované doklady mali slúžiť na presmerovanie peňazí určených na fungovanie mobilných odberových miest a podľa zistení Pravdy sa podozrivé platby nemuseli skončiť v roku 2021. Celková suma, ktorá mohla zo štátneho rozpočtu neoprávnene odísť, tak môže byť výrazne vyššia.  

Polícia v rámci akcie Faktúra obvinila bývalú zamestnankyňu ministerstva zdravotníctva z takmer 1,8-miliónového podvodu. Podľa stanoviska polície mala obvinená žena v priebehu roka 2021 falšovať faktúry a štátne peniaze posielať na súkromné účty fyzických osôb. Akciu vykonával vyšetrovací tím COVID, ktorý sa zaoberá preverovaním procesu riadenia pandémie na Slovensku. Obvinená exúradníčka mala podľa polície falšovať faktúry za služby prevádzkovateľov mobilných odberových miest (MOM).

„Na faktúrach mali byť zneužité identifikačné údaje skutočných prevádzkovateľov mobilných odberových miest, s ktorými malo ministerstvo uzatvorené zmluvy o spolupráci. K týmto subjektom však mali byť uvedené bankové účty patriace iným fyzickým osobám. Na základe takto vložených údajov systém vytvoril podklady na úhradu. Finančné prostriedky určené na predstieranú prevádzku mobilných odberových miest boli poukazované na účty, ktoré skutočným prevádzkovateľom nepatrili,“ informovala polícia na sociálnej sieti.

Faktúry sa netýkali len MOM-iek

Podľa informácií Pravdy aktivity obvinenej úradníčky nesúvisia len s falšovaním faktúr pre MOM-ky a celková výška spôsobenej škody môže byť oveľa väčšia. Pochybné platby, ktoré spomína polícia v stanovisku, mali prebiehať v čase, keď rezortu zdravotníctva šéfoval Vladimír Lengvarský. Falšovať podklady pre platby však mala aj neskôr, a to v čase, keď rezort viedol člen úradníckej vlády Michal Palkovič či Zuzana Dolinková (v tom čase členka Hlasu). Obvinená žena na ministerstve pracovala približne od roku 2018 a na rezorte pôsobila minimálne do roku 2024.

S prosbou o potvrdenie a komentár k týmto informáciám sa Pravda obrátila na ministerstvo zdravotníctva. Pýtali sme sa tiež, ako dlho obvinená úradníčka pôsobila na rezorte a kedy a za akých okolností sa jej pracovný pomer skončil. Reakciu na otázky sme nedostali, o stanovisko rezortu budeme článok aktualizovať.

Na prelome rokov 2023 a 2024 si mala podozrivé platby z účtov ministerstva zdravotníctva všimnúť banka, cez ktorú sa peniaze posielali. Za netypické sa jej malo zdať, že štátna inštitúcia posiela vysoké sumy na účet fyzickej osoby. Banka mala začať platby preverovať pre podozrenie z kybernetického útoku na účet alebo jeho možného zneužívania tretími osobami. Informácie mala nahlásiť aj štátnym inštitúciám.

Poslednou sfalšovanou faktúrou údajne mala byť faktúra za upratovacie služby, ktoré ministerstvu dodávala externá firma. Koľko takýchto faktúr bolo, ako dlho sa úradníčke darilo tajiť jej podvodné konanie a aká bola celková škoda spôsobená štátu, sme sa pýtali polície a ministerstva zdravotníctva. O stanovisko rezortu budeme článok aktualizovať.

Nekonala sama

Prípad rozvíril vody aj vnútri rezortu zdravotníctva. Zamestnanci ministerstva totiž spomínajú, že obvinená žena údajne mala náročnú rodinnú situáciu. Dôvodom mala byť gamblerská závislosť jedného z jej rodinných príslušníkov a do schémy mali byť zapojené viaceré osoby. Podľa našich informácií mali kamery na bankomatoch zaznamenať, že finančné prostriedky poslané z ministerstva mali v hotovosti vyberať niekoľko osôb.

Bývalý generálny tajomník služobného úradu rezortu Peter Ferjančík hovorí, že časť týchto informácií počul aj on. Na rezorte pôsobil za ministra Lengvarského, teda v čase, keď malo podľa polície dochádzať k falšovaniu faktúr za služby MOM-iek.

„Totožnosť tejto osoby nepoznám, ale od bývalých kolegov mám informácie, že má to byť niekto z účtovného úseku, kto sa vedel dostať k finálnemu štádiu vyplácania faktúr a tým pádom mal možnosť aj meniť číslo účtu v už schválených a podpísaných dokumentoch,“ povedal pre Pravdu. „Bohužiaľ, ide o individuálne zlyhanie, ktoré poukazuje na slabinu systému, ktoré má každé ministerstvo, ale aj firma alebo hoci aj domácnosť,“ doplnil.

Dodal tiež, že mu nesedia informácie, ktoré polícia zverejnila. „Spomínajú obdobie od 31. marca do 31. decembra 2021, ale Lengvarský krátko po svojom nástupe (funkcie sa ujal 1. apríla 2021, pozn. red.), niekedy v máji, zrušil tento plošný systém pre MOM-ky, lebo to bol totálny nezmysel,“ uviedol Ferjančík.

Foto:
Pravda
Ivan Majerský
Ilustračná snímka.

„Bolo to všeobecne od začiatku nastavené nie úplne šťastne ako kombinácia paušálnej platby a príspevku za výkon, takže to bolo problematické merať jednotným ukazovateľom. Ministerstvo zdravotníctva navyše v tom čase nemalo narozpočtovanú sumu, ktorú by vedelo kontrolovať, ale výdavky boli preplácané MF SR formou rozpočtových opatrení. Časovo to nesedí ani preto, že väčšiu časť roka sa platby nevykonávali, tak mi proste nedáva zmysel, že do systému až do decembra 2021 sa zadávali faktúry pre MOM,“ vysvetlil Ferjančík.

Rezort zdravotníctva v skoršej reakcii pre médiá uviedol, že bol a v prípade žiadosti bude naďalej súčinný s orgánmi činnými v trestnom konaní. Bližšími informáciami o akcii Policajného zboru ani o priebehu samotného vyšetrovania ministerstvo nedisponuje.

Netransparentné financovanie

Systém financovania MOM už v minulosti čelil kritike. Nadácia Zastavme korupciu v roku 2021 upozorňovala na nehospodárnosť aj slabú kontrolu mobilných odberových miest. Prevádzkovatelia dostávali peniaze aj v prípadoch, keď vykonali výrazne menej testov, než predpokladal systém.

Kritike čelil aj systém kontroly, keďže regionálne úrady verejného zdravotníctva boli počas pandémie personálne preťažené.

Vtedajšie zistenia sa netýkali konkrétne prípadu, ktorý dnes vyšetruje polícia, poukazujú však na problémy, ktoré systém MOM sprevádzali už od jeho vzniku. Nadácia medzi odporúčaniami uvádzala potrebu lepšie nastaviť finančné odmeny, kontrolovať skutočný počet vykonaných testov a efektívnejšie dohliadať na fungovanie jednotlivých odberových miest.

Na podozrenia spojené s fungovaním MOM upozornili v decembri 2024 kontrolóri aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Poukazovali najmä na spôsob, akým štát MOM financoval. Pri prvých troch výzvach ministerstva zdravotníctva z novembra a decembra 2020 boli podľa NKÚ použité neštandardne krátke lehoty na prihlasovanie. Pri prvej výzve išlo o jediný deň, pri tretej bolo možné povolenie regionálneho úradu verejného zdravotníctva doložiť dodatočne.

NKÚ zároveň uviedol, že ministerstvo zdravotníctva nedokázalo zo svojich účtovných systémov priradiť zriaďovateľa ku všetkým platbám, ktorými boli MOM financované. Podľa kontrolórov to vyvoláva podozrenie z porušenia pravidiel finančnej kontroly a auditu. Zistenia NKÚ sa následne dostali k orgánom činným v trestnom konaní aj k Finančnej správe.

Polícia v marci 2025 potvrdila, že v rámci širšieho preverovania manažovania zdrojov počas pandémie sa začali tri trestné stíhania. Jedno sa týkalo manažovania pandémie ako celku, ďalšie dve podozrení z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Jedno z nich súviselo s nehospodárnym vynakladaním finančných prostriedkov pri zriaďovaní MOM, druhé s nákupom vakcín.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ministerstvo zdravotníctva
Vladimír Lengvarský
Hlas
Zuzana Dolinková
MOM
akcia Faktúra
polícia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.