
Namiesto vecnej diskusie sa verejným priestorom šíri demagógia.
„Tak 50 na 50,“ odpovedal nám starosta Ján Čerešník na otázku, ako obyvatelia záhorskej obce Cerová akceptujú veterné elektrárne nad dedinou. Počas krátkeho telefonátu spomenul paušálnu náhradu vo výške niekoľkých tisíc eur ročne a že akékoľvek peniaze sa obci zídu.
Rozhovor sa uskutočnil ešte v roku 2023. Štyri vrtule s celkovou výškou zhruba 100 metrov fungovali v tom čase už približne 20 rokov.
A dodnes sú jediné, ktoré na celom Slovensku máme (jedna vrtuľa stojí aj nad Vrbovcami neďaleko Myjavy, no tá má len zhruba polovičnú výšku).
Napriek tomu, že podľa prieskumu z marca 2026 by vyše 70 percent obyvateľov Slovenska súhlasilo s výstavbou veterných parkov v blízkosti svojich obydlí, diskusiu o téme ovládli odporcovia, pričom nemalá časť z nich ju zneužíva na získavanie vlastnej popularity.
Keďže o odporcov turbín súperia aj politici vládnej koalície, výstavba vrtúľ sa neustále odsúva. A ak sa nezmení koalícia, bude sa to zrejme diať až do momentu, keď budú Slováci za benzín platiť toľko ako Holanďania či Dáni.
Na zmenu kurzu môže byť v tom momente už neskoro.
V debate o veterných elektrárňach sa zvykne spomínať údaj 30 terawatthodín. Zhruba toľko elektrickej energie sa totiž na Slovensku vyprodukuje za rok. Vlani sa u nás spotrebovalo asi 27,5 TWh elektrickej energie, a preto napríklad podľa premiéra Roberta Fica veterné parky nepotrebujeme.
Starosta rakúskej obce pomenoval jediný problém veterných elektrární:
Okrem toho, že tieto reči sú v priamom rozpore s jeho chúťkami stavať ďalšiu jadrovú elektráreň (ďalšie zdroje energie teda aj podľa neho budeme potrebovať), sústreďovať sa výlučne na spotrebu elektrickej energie je okresávanie reality ani nie na polovicu, ale na menej než tretinu.
Okrem svietenia, užívania chladničiek, práčok, televízorov či počítačov a prevádzky priemyselných podnikov je doslova hltačom energie doprava. Ročne ide o viac než 30 TWh, ktoré takmer v plnej miere pokrývame spaľovaním benzínu a nafty.
Ďalších vyše 40 TWh energie ročne minú Slováci na vykurovanie a dominantné postavenie v ňom má zemný plyn.
Žiadne významnejšie ložiská ropy a plynu Slovensko a ani drvivá väčšina členov EÚ nemá. A tak sme závislí – mimochodom rovnako ako v prípade paliva do jadrových reaktorov – od dovozu spoza hraníc Únie.