
Mimoriadne nízky prietok Dunaja už ovplyvňuje aj vodu ukrytú pod zemou. Rieka podľa ochranárov prestala zásobovať svoje okolie a začala fungovať ako drenáž – spolu s poklesom vlastnej hladiny sťahuje vodu z priľahlého územia.
Pri Bratislave klesla hladina podzemných vôd o desiatky centimetrov, na niektorých miestach podľa odhadu možno až o meter.
Na dôsledky pretrvávajúceho sucha upozornilo ochranárske združenie BROZ. Ak nepriaznivá situácia potrvá, pokles podzemnej vody sa podľa neho môže prejaviť aj v nižšie položených častiach Žitného ostrova.
Pred suchom a po. Smutný pohľad na Dunaj zo satelitov
Video z 6. 8. 2026
Zdroj:
Reuters
European Union/Copernicus Sentinel-2
Aktuálny stav zatiaľ bezprostredne neohrozuje rozsiahle zásoby podzemnej vody na Podunajsku. Tie sa nachádzajú v mohutných vrstvách štrkových náplavov, ktoré dokážu zadržiavať veľké množstvo vody. Ochranári však situáciu považujú za varovanie.
„Ak povrchovú dunajskú vodu nemáme stabilne a donekonečna, môže byť do budúcna ohrozená aj jej podzemná zásoba,“ upozornilo BROZ.
Ako môže rieka odvodňovať svoje okolie?
Dunaj a okolité podzemné vody sú vzájomne prepojené cez priepustné vrstvy štrku. Za bežných podmienok rieka dopĺňa vodu v okolitej krajine. Keď však jej hladina výrazne klesne, smer prúdenia sa môže obrátiť.
Podzemná voda vtedy postupuje z okolitého územia smerom k nižšie položenej hladine rieky. Dunaj tak namiesto zdroja vody začne pôsobiť ako odvodňovací kanál.
Mimoriadnosť situácie potvrdzujú aj údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu. Júl 2026 priniesol v Bratislave najnižší priemerný júlový prietok Dunaja za celé obdobie pozorovaní, ktoré sa začalo v roku 1900.
Priemerný mesačný prietok dosiahol iba 35,6 percenta dlhodobého júlového priemeru. Počas ôsmich dní sa priemerné denné prietoky dostali pod hranicu extrémneho hydrologického sucha. V letnom období išlo za 125 rokov meraní o výnimočnú situáciu.
Nešlo však o absolútne najnižší denný prietok v celej histórii pozorovaní. Ten bol v Bratislave zaznamenaný v roku 1909. Rekordný bol tentoraz priemer za júl a hodnoty namerané počas júlových dní.
Stromy zhadzujú listy, aby šetrili vodou
Pokles podzemnej vody zasahuje aj lužné lesy. Najzraniteľnejšie sú mladé stromčeky a sadenice, ktorých korene ešte nesiahajú dostatočne hlboko.
Staršie stromy dokážu čerpať vodu z väčšej hĺbky, ani ony však nezostávajú bez následkov. Sucho ich oslabuje a môže znižovať ich odolnosť proti škodcom a chorobám. Žltnutím a predčasným zhadzovaním listov zároveň obmedzujú straty vody.
BROZ v dunajskej krajine obnovuje prirodzené lužné lesy a vysádza pôvodné druhy drevín. Podľa združenia v suchších rokoch prežíva čoraz menej sadeníc, preto musí uhynuté stromčeky opakovane nahrádzať.
Sucho pomáha inváznym rastlinám
Zmenené podmienky môžu zvýhodňovať aj invázne druhy rastlín. Viaceré z nich dokážu rýchlo obsadiť odkryté a vysychajúce plochy, zatiaľ čo pravidelné zaplavovanie alebo vysoká hladina podzemnej vody im nevyhovujú.
Dlhšie obdobia sucha preto nemenia iba množstvo vody v krajine, ale postupne aj zloženie dunajských lesov a mokradí.
Ochranári upozorňujú, že klimatická zmena môže priniesť častejšie alebo dlhšie obdobia nízkych prietokov. Niektoré ramená a mokrade sa potom môžu dočasne oddeliť od rieky a vyschnúť. Dôsledky tohtoročného extrémneho sucha na celý riečny ekosystém bude podľa BROZ možné presnejšie vyhodnotiť až s odstupom času.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Dunaj
rieka
hladina rieky
ochranári
voda
prietok
sucho
rastliny
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.


