Na nemocničnej izbe namerali 42,7 stupňa. Pacientov pritom nechráni jasný teplotný limit

Pri akej teplote musí nemocnica začať chladiť izbu, presunúť pacienta alebo prijať ďalšie opatrenia? Slovenské predpisy podľa Asociácie na ochranu práv pacientov nedávajú jednoznačnú odpoveď. Organizácia preto žiada zaviesť záväzný teplotný štandard pre všetky lôžkové oddelenia.  

Podnetom na otvorenie problému boli aj extrémne podmienky v ružinovskej nemocnici v Bratislave. Na jednej z pacientskych izieb tam teplomer počas letných horúčav ukázal 42,7 stupňa Celzia.

AOPP žiada, aby nový štandard určil merateľné teplotné hranice, spôsob pravidelného monitorovania aj konkrétne povinnosti nemocnice po ich prekročení. Rovnaké základné pravidlá by sa mali vzťahovať na štátne, krajské aj súkromné zdravotnícke zariadenia.

„Nemôžeme každý rok čakať, v ktorých regiónoch a nemocniciach sa teploty vyšplhajú nad 35 alebo 40 stupňov, a až potom zháňať ventilátory, klimatizácie či organizovať zbierky,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Pacient podľa nej musí vedieť, že existuje hranica, po ktorej prekročení je nemocnica povinná konať.

Sestra má pravidlá, pacientovi chýbajú

Slovenská vyhláška o ochrane zdravia pred záťažou teplom pri práci upravuje povinnosti zamestnávateľa voči zdravotníkom a ostatným pracovníkom. Počíta napríklad s pitným režimom, prestávkami alebo úpravou pracovného času.

Osobitný a jednoducho vymáhateľný teplotný štandard pre pacientske izby však podľa AOPP chýba.

„Sestra má nárok na prestávky, pitný režim a úpravu času práce. Pacient, ktorý leží v tej istej miestnosti dvadsaťštyri hodín denne, imobilný a na liekoch, ktoré mu zhoršujú schopnosť ochladzovať sa, nemá nárok na nič,“ kritizovala Lévyová.

Neznamená to, že hospitalizovaní ľudia nemajú nijaké právo na bezpečnú zdravotnú starostlivosť. Problémom je absencia konkrétnej hranice, spôsobu jej merania a jednotného postupu, ktorý by sa po jej prekročení automaticky aktivoval.

AOPP zatiaľ nenavrhla presnú maximálnu teplotu. Tá by mala vzniknúť na základe medicínskych poznatkov a mala by zohľadňovať rozdiely medzi bežnou izbou, jednotkou intenzívnej starostlivosti či oddelením s mimoriadne zraniteľnými pacientmi.

V britskom zdravotníctve sa napríklad pre všeobecné lôžkové oddelenia odporúča rozpätie od 18 do 28 stupňov. Pre citlivejšie priestory, ako sú pooperačné alebo pôrodnícke oddelenia, sa uvádza horná hranica 25 stupňov. Nejde však o univerzálny limit automaticky použiteľný na Slovensku.

Najviac sú ohrození seniori a pacienti po operáciách

Vysoká teplota v nemocnici nie je iba otázkou pohodlia. Väčšie nebezpečenstvo predstavuje pre seniorov, chronicky chorých, ľudí s ochoreniami srdca a ciev, pacientov po operáciách a osoby, ktoré sa nedokážu samostatne presunúť alebo napiť.

Riziko môžu zvyšovať aj niektoré lieky, ktoré ovplyvňujú potenie, hospodárenie tela s vodou alebo schopnosť organizmu regulovať vlastnú teplotu.

Význam chladenia skúmali vedci počas portugalskej vlny horúčav v roku 2003. Historická kohortová štúdia sledovala 2 093 pacientov vo veku najmenej 45 rokov v 41 nemocniciach. Pobyt na klimatizovanom oddelení bol počas horúčavy spojený približne so 40-percentným znížením rizika úmrtia.

Keďže išlo o observačnú štúdiu, výsledok nepreukazuje, že celý rozdiel spôsobila výhradne klimatizácia. Ukazuje však výraznú súvislosť medzi ochladzovaním oddelení a prežívaním hospitalizovaných pacientov.

Horúčava sa do úmrtného listu často nedostane

Závažnosť vysokých teplôt potvrdzujú aj slovenské údaje. Analýza SHMÚ odhadla, že približne dvojtýždňová vlna horúčav v auguste 2015 spôsobila viac ako 240 predčasných úmrtí. Celé leto 2015 bolo spojené s takmer 540 predčasnými úmrtiami a približne 14-percentným nárastom oproti očakávanej úmrtnosti.

Tieto čísla sa výrazne líšia od úmrtí, pri ktorých je extrémne teplo zapísané ako priama príčina. Podľa údajov citovaných AOPP bolo takýchto prípadov za takmer 30 rokov iba 42.

Rozdiel vzniká v metodike. Vysoká teplota sa môže prejaviť infarktom, zlyhaním srdca, obličiek alebo zhoršením iného ochorenia. Do úmrtného listu sa potom dostane bezprostredná zdravotná príčina, nie horúčava, ktorá komplikáciu vyvolala.

Ministerstvo sľúbilo najviac 250 klimatizácií

Po medializovaní extrémnych teplôt investičná komisia ministerstva zdravotníctva schválila financovanie najviac 250 klimatizačných jednotiek. Smerovať majú do najkritickejších izieb, sál a oddelení štátnych nemocníc.

Minister Kamil Šaško zároveň avizoval audit technického stavu nemocníc a následné systémové riešenie. Nie všetky budovy totiž umožňujú jednoduchú montáž klimatizácie bez rozsiahlejších stavebných úprav.

AOPP teraz požaduje zverejnenie výsledkov auditu a konkrétneho plánu nápravy. Žiada tiež jednotný postup pri výstrahách SHMÚ, sledovanie zdravotných následkov horúčav a rovnaké podmienky bez ohľadu na vlastníka nemocnice.

„Nemocnice sa nedajú prestavať za jednu zimu. Pravidlá však vieme nastaviť podstatne rýchlejšie,“ zdôraznila Lévyová. Ak sa príprava začne včas, podľa nej by mohlo mať Slovensko do budúceho leta systém namiesto ďalšej improvizácie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
nemocnice
pacienti
AOPP
teploty
zlatý štandard
klimatizácia
zdravie

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.