Do Nemecka prišli ako utečenci, teraz sú z nich kriminálnici. Policajtom v spolkovej krajine Sasko robia čoraz väčšie problémy zločinecké klany Sýrčanov. Len v Lipsku a jeho okolí majú asi tisíc členov a páchajú rozsiahlu trestnú činnosť od násilných skutkov a obchodovania s drogami až po daňové podvody. Úrady už založili aj špeciálnu jednotku na boj proti týmto bandám, no vyšetrovanie je veľmi náročné, pretože si prakticky vytvorili “štát v štáte”.
“Celý svoj život si financujú nelegálnymi obchodmi. Neuznávajú našu justíciu, ich spory urovnávajú vlastní sprostredkovatelia, všetko riešia interne. V podstate pohŕdajú naším štátom, celým naším systémom. Žijú uzavretí vo svojich rodinných zväzkoch,” opísal pre portál Focus Online Raiko Märtins, hlavný komisár krajinskej kriminálnej polície (LKA) v Sasku.
Video
Pustite nás do Španielska! Marockí migranti v Ceute nechcú ísť domov, demonštrujú za udelenie azylu – Reuters
Zdroj:
Reuters
Ako šéf oddelenia pre vyšetrovanie organizovaného zločinu vedie aj tzv. Task Force Clan – špeciálnu jednotku na boj proti sýrskym gangom.
Vznikla v októbri 2023 a okrem krajinskej a spolkovej polície v nej má zastúpenie i finančný úrad, colníci či experti na daňové podvody. Cieľom je, aby vyšetrovatelia mohli pokryť všetky oblasti, v ktorých tieto bandy porušujú zákon.
Prečo práve Sasko?
Väčšinu Sýrčanov v regióne tvoria migranti, ktorí sem prichádzali od roku 2015, aby unikli občianskej vojne vo vlasti. Prečo sa usadili práve vo východnom Nemecku, a nie na západe krajiny?
Podľa bývalého vyšetrovateľa Thomasa Ganza, ktorý sa zaoberal kriminalitou zločineckých klanov, je vysvetlenie jednoduché.
“Do Drážďan a Lipska išli zámerne. Tu nebola žiadna konkurencia ako napríklad v Berlíne. V Sasku si svoje kšefty môžu robiť takmer sami,” uviedol pre denník Leipziger Volkszeitung.
Koncom minulého roka žilo v tejto spolkovej krajine asi 36 300 ľudí zo Sýrie (v celom Nemecku ich je vyše milióna), takže tam po Ukrajincoch tvoria druhú najpočetnejšiu skupinu prisťahovalcov.
Namiesto toho, aby sa snažili začleniť do spoločnosti, ktorá ich prijala, si však vytvorili “paralelný svet”. Zaujímavé je, že migranti z iných krajín ako Afganistan (v Sasku ich žije zhruba 15-tisíc) a Irak (6 250 ľudí) sa na kriminalite klanov v tomto regióne takmer vôbec nepodieľajú.
A hoci Sasko nemožno považovať za baštu zločineckých skupín – na rozdiel od spolkových krajín ako Berlín, Brémy, Dolné Sasko či Severné Porýnie-Vestfálsko – pre Lipsko so 620-tisíc obyvateľmi je situácia aj tak znepokojujúca.
Podľa odhadov polície majú sýrske gangy iba v tomto meste a jeho okolí spolu zhruba 700 až 1 000 členov.
“Asi 130 z nich má už záznam v registri trestov,” priblížil Märtins pre server Focus Online. Ako dodal, teritórium si vlastne rozdelili štyri veľké sýrske rodiny.
Členovia týchto klanov sa vraj venujú kriminalite rôzneho druhu – násilným trestným činom, obchodovaniu s drogami aj ľuďmi, praniu špinavých peňazí, daňovým únikom, finančným machináciám i rozličným podvodom. Obľúbeným spôsobom ich obohacovania je tiež neoprávnené poberanie sociálnych dávok.
Muž s troma manželkami
Sasov môže utešiť aspoň to, že v ich mestách nedochádza k takej brutalite a “vyrovnávaniu si účtov” ako napríklad v Berlíne, kde na seba pravidelne útočia rôzne zločinecké skupiny, a to často nožmi či mačetami.
Tým, že Sýrčania v tomto kraji nemajú súperov, vojna gangov zatiaľ nehrozí. Aj saskí policajti však už sýrskym bandám zhabali strelné zbrane, takže riziko zostáva.
“Mnohí z týchto rodín si zaregistrovali živnosti rôzneho druhu a využívajú ich, niekedy prostredníctvom nastrčených osôb, na krytie kriminálnej činnosti. V zadných priestoroch večierok a barov napríklad predávajú drogy. Tak si každý príslušník klanu sám vytvorí vlastný model obchodovania a využíva pri tom aj ďalších členov rodiny alebo osoby blízke klanu,” objasnil komisár a uviedol aj konkrétny príklad.
“V oblasti Lipska sme s fenoménom klanovej kriminality dokázali prepojiť jednu veľkú sýrsku rodinu, ktorá pozostáva z vyše 60 osôb. Patrí do nej i muž, ktorý je podľa islamského práva ženatý s najmenej troma ženami. S nimi má minimálne 32 detí, z ktorých sú už niektoré dospelé. Okrem toho vieme, že má v Sasku najmenej 25 vnúčat,” prezradil Märtins.
“Takmer dve tretiny členov tejto rodiny sa v minulosti dopustili trestných činov, niektorí viackrát,” doplnil s tým, že ide o stovky prípadov.
Tých, čo sa do zločinov nezapájajú priamo, klany využívajú na “podporné aktivity”, často v úlohe tzv. bielych koní. Nahlasujú na nich firmy, vozidlá, bankové účty, vybavujú záznamy do katastra, poskytujú falošné alibi a podobne.
Tak sa z nich vlastne stávajú komplici, ktorí kryjú trestnú činnosť svojich druhov a príbuzných, čím polícii sťažujú vyšetrovanie.
Spolupráca úradov
Saské úrady si narastajúci vplyv sýrskych gangov uvedomili už v roku 2020. Začali problém analyzovať a založili jednotku Task Force Clan. To, že v nej policajti spojili sily s ďalšími štátnymi orgánmi, sa podľa Märtinsa vyplatilo.
“Funguje to. V Sasku, najmä v Lipsku a Chemnitzi, sme v tomto smere dosiahli veľký pokrok,” zveril sa. Za dôležité považuje, aby si polícia vymieňala informácie s ďalšími zložkami.
“Ak každý úrad pracuje len za seba, klanovú kriminalitu nedokážeme poraziť. Snaha by vyšla naprázdno,” zhodnotil komisár.
Policajti preto varujú aj bežných úradníkov, aby si na Sýrčanov dávali pozor (napríklad pri vybavovaní sociálnej pomoci alebo nejakých dokumentov).
“Zodpovední pracovníci na tých miestach musia odhaliť, kto pred nimi sedí, aby to preskúmali pozornejšie ako zvyčajne,” upozornil Märtins. “Štát musí pochopiť, aké triky páchatelia používajú. A musí reagovať,” zdôraznil.
Odkedy vznikla špeciálna jednotka, vyšetrovatelia podnikli už približne 40 väčších zásahov proti zločineckým klanom. Viacerých podozrivých zadržali, niektorých obvinili a odsúdili.
Je to však ťažký boj, lebo sýrske gangy pripomínajú taliansku mafiu – žiadny člen nechce svedčiť proti ostatným.
“Vyšetrovanie a súdne konanie trestných činov z tohto prostredia sa preto opakovane skončilo neúspechom. Viaceré procesy sa museli zastaviť, pretože sa svedkovia nedostavili na súdne pojednávanie,” posťažoval sa komisár.
Napriek tomu je presvedčený, že v boji proti klanom nemožno poľaviť. “Vždy, keď štát odvráti zrak, bez hanby zneužívajú medzery v zákone. Zločincom treba dať jasne najavo, že u nás máme pravidlá a hranice. Potrebujeme stratégiu nulovej tolerancie. To znamená, že treba trestať i najmenšie porušenie zákona. Musíme zostať ostražití,” pripomenul pre portál Focus Online.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
Nemecko
Lipsko
Sasko
migranti
migračná kríza
Sýria
Sýrčania
gangy
gang
kriminalita
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.