Baláž pre Pravdu: Taraba už vie, čo bude robiť ďalej. O jeho budúcnosť sa nebojím

Koalíciu čaká horúca jeseň, ktorá môže priniesť aj odchod jedného z najviditeľnejších ministrov. Šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) pre Pravdu otvorene hovorí o budúcnosti Tomáša Tarabu, náročnom rokovaní o štátnom rozpočte aj o tom, koho by si sám vybral v súboji KDH a Republika.  

V rozhovore sa dočítate:

• čo bude s Tomášom Tarabom a kam môžu viesť spory v koalícii,

• prečo podľa neho nebude jednoduché zostaviť budúci štátny rozpočet,

• čo si myslí o konflikte Roberta Fica s Denisou Sakovou,

• aké ambície má Smer v jesenných regionálnych voľbách,

• ako môžu extrémne horúčavy meniť fungovanie nemocníc.

• čo hovorí na dlhé čakacie lehoty u špecialistov a poplatky u lekárov.

Toto leto padlo hneď niekoľko teplotných rekordov, v niektorých prípadoch teplota v nemocniciach vystúpila až na 38 stupňov. Je podľa vás v roku 2026 normálne, aby mali pacienti počas tropických teplôt na izbe takúto teplotu?

Samozrejme, nie je to celkom normálne, aby pacienti boli v takých teplotách niekde na izbách bez toho, aby mohli vetrať alebo mať klimatizáciu, ale normálne celkom nie je ani, že je také extrémne teplo. Tu treba upozorniť na to, že je tu reálne klimatická zmena a túto skutočnosť treba akceptovať a prispôsobiť sa.

Spojené kráľovstvo v tých veľkých teplotách vydalo jedno veľké varovanie, aby nemocnice reorganizovali prácu s pacientmi a upozornilo verejnosť na nutnosť odloženia niektorých operačných výkonov.

My musíme robiť dve veci – je potrebné zreorganizovať prácu a možno že by sme sa mali poučiť z Veľkej Británie, mať vyhlásený nejaký guideline – návod, ako sa v zdravotníctve pripraviť na extrémne teploty, lebo to asi bude nevyhnutné do budúcich rokov.

Na druhej strane teploty zase netrvajú dva mesiace, trvajú tri až päť dní. Na tú dobu treba pacientov umiestňovať do priestorov, ktoré nemocnice majú a sú relatívne ventilované alebo klimatizované.

Do koľkých rokov je reálne, aby sa v slovenských nemocniciach tento problém vyriešil?

Všetky nové nemocnice, ktoré existujú na Slovensku, sú čiastočne klimatizované. Vo všetkých nemocniciach existuje “hot floor”, čo je názov pre jednotky intenzívnej starostlivosti, diagnostiku, anestéziologicko-resuscitačné oddelenia, operačné sály a urgentný príjem. Všetky sú klimatizované, pretože by to inak neprešlo cez Úrad verejného zdravotníctva a cez hygienikov.

Nie sú klimatizované všetky hotelové časti nemocníc. Ja som z Banskej Bystrice, tam nemocnica bola odovzdaná v roku 1983 a klimatizovaná je. Niektoré nemocnice, napríklad v Ružinove, ktorá bola odovzdaná až po bystrickej nemocnici, klimatizovaná nie je. Nerátali s tým, že by sme také teploty mohli mať.

V súčasnosti bude odovzdaných 12 regionálnych nemocníc, niektoré z nich už aj odovzdané boli. A budú dokončené veľké nemocnice. Poprad je pred dokončením, Banská Bystrica, Martin dosiahli požadované míľniky, znovu sa rozbehol Prešov a Bratislava by mala dostať stavebné povolenie. Tieto veci zmenia pohľad na to, aké moderné a komplexné sú ústavné zariadenia na Slovensku. Ja si myslím, že toto je situácia je optimistická a môžeme očakávať výrazné zlepšenie v nemocničnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Ľudia sa rozhodli konať sami a vyzbierali takmer 50-tisíc eur. Až potom začal tému riešiť aj štát a prvé klimatizácie už smerujú do nemocníc. Je toto vec, na ktorú by občania mali míňať svoje peniaze?

Oni to nemajú povinné. Keď chcú, tak sa zbierajú. Ja by som neodsudzoval ani štát, ani tých ľudí, ktorí sa zbierajú.

Ale tu treba tomu rozumieť, čo nemocnice potrebujú. Klimatizácia je extrémny požierač elektrickej energie. Vidíte sami, že napríklad v Maďarsku, v Rumunsku odstavujú jadrové elektrárne, pretože nemajú dostatok vody. My máme to šťastie, že máme urobený iný systém, ale namontovať nové klimatizácie do starých budov, to musia zniesť aj tie elektrické rozvody, prípadne trafostanice, a preto každé inštalácie takýchto zariadení musia byť len po odobrení vedením nemocnice.

Boli aktivity, že ľudia si začali nosiť do nemocníc rôzne ventilátory. My kupujeme extrémne drahé prístroje a všetko vybavenie len preto, že je niekoľkonásobne chránené predtým, aby spôsobilo úraz. Ľudia si nemôžu doniesť hocičo do tej nemocnice. Kto preberá zodpovednosť? Ten pohľad je komplexný.

Pacienti musia na špecialistov čakať často niekoľko týždňov až mesiacov. Verejný ochranca práv navrhuje, aby pacientovi s hľadaním termínu u špecialistu pomáhala zdravotná poisťovňa. Podporili by ste takúto zmenu?

Pre mňa je určitým spôsobom populistická, ale ja rozumiem ombudsmanovi. Chce na to upozorniť a upozorniť na tento problém, a to je dobrá vec.

Treba vnímať aj nedostatok niektorých odborností. Ak existuje reálne napríklad nedostatok alergológov, vy sa nedostanete k alergológovi v termíne podľa predstáv či očakávaní, nech poisťovňa robí, čo môže. Máme nastavenú minimálnu sieť. Bude potrebné sa znova spojiť s tými odbornosťami, kde je nedostatok. Tí, čo potrebujú akútnu alebo neodkladnú zdravotnú starostlivosť, idú cez urgentné príjmy alebo cez pohotovostné ambulancie a majú starostlivosť zabezpečenú.

Veľmi dobrým príkladom očakávaní pacientov je prevencia prsníkov. Máme mamografické pracoviská a ľudia sa sťažujú, že oni chcú ísť na prevenciu prsníkov a nezobrali ich. Povedali im, nech prídu o tri, štyri mesiace, a považujú to za chybu systému.

Je to asi skôr chyba v komunikácii. Prevencia znamená, že sa nevyšetrujú chorí ľudia, vyšetrujete zdravých ľudí, aby ste v populácii zistili, či tam je ochorenie, väčšinou v počiatočných štádiách. Je úplne jedno, či idete o tri mesiace alebo o štyri mesiace. Je problém, keď si žena nahmatá hrčku v prsníku. Tá sa musí dostať na mamografiu ihneď.

Ombudsman upozorňoval aj na poplatky u lekárov. Na poslednej parlamentnej schôdzi mal vystúpiť so správou k tejto téme, no jeho vystúpenie bolo presunuté na septembrovú schôdzu. Prečo?

Správa bola presunutá len v rámci toho, že sa nesplnilo strašne veľa bodov. Bola veľmi dlhá schôdza a sa už muselo z nejakého dôvodu končiť. Na toto nie som úplne kompetentný odpovedať.

Ja ako šéf zdravotníckeho výboru môžem povedať, že s pánom ombudsmanom spolupracujeme. Rozprávame sa s ním aj o poplatkoch a ich riešenie predstaví koalícia a ministerstvo zdravotníctva na jeseň. A zrejme sa to spojí aj so správou od pána ombudsmana.

Ako sa pozeráte na plánované spojenie zdravotných poisťovní Union a Dôvera? Je podľa vás v záujme pacienta, aby sa na trhu znížil počet zdravotných poisťovní?

Je dobrá otázka, že čo je záujem pacienta. Podľa mňa je záujem pacienta dostať dobrú odbornú, v prijateľnej miere dostupnú – či už geograficky alebo časovo – ambulantnú alebo ústavnú zdravotnú starostlivosť. Či sa spojí Dôvera s Unionom, je v zásade pre vás úplne jedno, ak je toto všetko naplnené. A štát ako regulátor musí dohliadať, aby toto bolo naplnené a systém fungoval.

Vnímam to v súčasnosti skôr ako neutrálny krok. Nie som však z toho veľmi šťastný, pretože to posilňuje pozície a rôzne vedľajšie motívy účastníkov.

Na jeseň máme komunálne a župné voľby. Zdá sa, že strana Smer sa do nich nejako aktívne nezapája. Máte istotu, že si Smer udrží svoje bašty? Alebo dnes nie sú prioritou strany regióny?

Nie, pre stranu sú tie regióny absolútnou prioritou. To by som chcel ešte podčiarknuť. Ten pocit je vnímaný projekciou z hľadiska minulosti, keď Smer masívne vyhrával vo všetkých krajoch bez akýchkoľvek problémov. Tie časy sú preč. Súťaž je už posunutá niekde inde.

Už treba vytvárať nejaké koalície, priateľstvá. A toto Smer robí. Myslím si, že predseda Smeru Robert Fico dal jasné vyhlásenie, že je pripravený sa aj vzdať niektorých pozícií, ak sa nájde dobrý spoločný kandidát. Istotne nás zaujímajú hlavne veľké krajské mestá a samosprávne kraje.

Banská Bystrica, kde je pán Lunter veľmi silný, asi nemá zmysel vybíjať sa na nejakom kandidátovi, ktorý sa za štyri roky nevykreoval, aby bol dosť známy. V Trenčíne je silný Jaroslav Baška. Prakticky takisto ako Lunter nemá konkurenciu. V Žiline to bude zaujímavé. Tam by stálo za to hľadať podporu pre Igora Chomu, aby skúsil zviesť súboj s pani župankou (Erikou Jurinovou).

Ja som osobne veľmi rád, že Smer postavil kandidátku pani Laššákovú do Prešova, hoci všetci vravia, že to je zlé. Aby sme neboli prekvapení, čo tá pani Laššáková dokáže. Ona je rázna dáma, vie dobre komunikovať, vie sa presadiť, takže držím jej palce. Som rád, že sa nemusím rozhodovať medzi Republikou a KDH, pretože ja by som KDH v tomto prípade nevolil, lebo mám zlé srdce na pána predsedu KDH, ktorý tak ostro odsúdil spoluprácu so Smerom.

My sa nebudeme dívať na to, či sme vyhrali v ôsmich krajoch alebo nie. Tam, kde máme silné pozície, tam máme ambíciu ich obhájiť. Týka aj primátorov veľkých miest, aj starostov.

Veľkou otázkou je aj rozpočet. Viacerí politici už naznačili, že rokovania budú náročné. Vedeli by ste priblížiť, ako to teraz vyzerá?

Keď začínate negociácie, cez koaličné rozhovory, tak mi to začneme pripomínať to, čo sa deje, keď začne rokovať prezident Spojených štátov Donald Trump. Na začiatku povie 100-percentné clá, čiže nadsadil svoje očakávania a nakoniec je z toho prijateľná dohoda. Teraz je to taká nová móda, každý má nadmerné požiadavky a uvidíme, čo z nich zostane.

My sa musíme sústrediť na veci, ktoré sú extrémne dôležité. Musíme mať udržateľné finančné hospodárenie. Každý bude chcieť presadiť svoje veci. Dúfam, že na konci toho vyjednávania dospejeme do nejakého rozumného cieľa. Musíme očakávať, že budú dohodnuté v štátnom rozpočte aj veci, ktoré sa nám, niektorým nebudú až tak veľmi páčiť. Vraví sa, že dobrá dohoda je vtedy, keď všetci sú trošku nespokojní.

Sú body, pri ktorých by Smer súhlasil s požiadavkami partnerov? SNS napríklad trvá na zrušení transakčnej dane, Andrej Danko navyše navrhol vrátiť staré sadzby DPH vo výške 10 a 20 percent.

Toto sú vážne veci, tam treba už napočítať, čo to bude znamenať z hľadiska výpadku príjmov do štátneho rozpočtu. Mne by sa tiež páčilo, keby sme nemali transakčnú daň aj keby sme išli na nižšie dane, no musí sa nájsť nejaký balans, rovnováhu, medzi požiadavkami a nárokmi, ktoré majú aj ľudia, aj politici.

Zdá sa, že rokovania o rozpočte budú náročné aj vzhľadom na aktuálne vzťahy v koalícii. Najviditeľnejší konflikt je medzi Dankom a Tarabom. Nie je zvláštne, ak vláda môže prísť o ministra, ktorého premiér považuje za dobrého?

Existuje koaličná zmluva a tá koaličná zmluva nie je medzi pánom Tarabom a pánom Ficom, ale medzi stranami. A tie sa dohodli, že majú právo na svojich nominantov.

Nemyslím si, že minister Taraba teraz zažíva ľahké chvíle. Premiér mu v dobrej vôli chce ukázať poďakovanie za prácu, ktorú urobil. Preto mu povedal, že ho vníma ako dobrého ministra. Ale na druhej strane povedal, že bude rešpektovať to, ako sa rozhodne SNS. Takže ja to vnímam politicky normálne.

Takže predpokladáte, že pán minister odíde?

Ja som si takmer istý, samozrejme, ak sa niečo nezmení. Premiér to povedal jasne – ak sa nezmení niečo medzi pánom Tarabom a pánom Dankom a nedôjdu k nejakej dohode, čo si myslím, že už asi nie je možné. Všetci cítia, že teraz sa už musia vyhraňovať, lebo prichádza horúca jeseň, o ktorej všetci hovoria a blížia sa voľby.

Bude to jeho definitívny koniec spolupráce so Smerom, alebo ho ešte budeme môcť vidieť v nejakej inej politickej či vládnej funkcii?

Ja sa s ním osobne nejak bližšie nepoznám, ale vnímam ho ako veľmi schopného politika, človeka, ktorý vie komunikovať svoje predstavy veľmi jasne a presne. Vie si získať publikum pre svoje názory. A to je pre politika rozhodujúce.

Má na to všetky predpoklady, takže teraz poviem osobne – ja sa o neho nebojím, že by sa stratil. A on už nejakú cestu iste má premyslenú. Nie je to človek, ktorý žije zo dňa na deň a on sa už istotne rozhodol, čo bude robiť.

Ja nemám žiadne informácie, že by vstupoval do Smeru. Na druhej strane musíme vnímať situáciu, ktorá je v Národnej rade. Potrebujeme, aby poslanci hlasovali, takže budeme musieť vnímať poslanca Tarabu a jeho názory úplne jasne, tak ako vnímame ľudí, ktorí sú okolo pána Huliaka.

Hovorí sa aj o konflikte premiéra s ministerkou Sakovou pre odkúpenie podielu v spoločnosti JESS, ktorá má stavať novú atómovú elektráreň. Túto kompetenciu by mal od Sakovej rezortu prevziať Úrad vlády. Je to podľa vás priznanie, že ministerstvo pod vedením Denisy Sakovej túto úlohu nezvládlo?

Neodvážim sa k tomu vyjadriť, pretože nemám bližšie informácie. Premiér istotne chce, aby sme sa pohli s atómovou elektrárňou do budúcnosti, a to chcem aj ja.

Predpokladáte, že by pani ministerku odvolal z funkcie?

No, to vôbec nie. To by bola veľmi vážna vec a ja to vôbec nepredpokladám.

Pokiaľ by vyšiel scenár, že ministri Ráž a Migaľ uspejú v komunálnych a regionálnych voľbách, kto by ich nahradil?

Pána Ráža poznám aj osobne, pretože on bol generálny tajomník služobného úradu na ministerstve zdravotníctva. Je to extrémne kvalitný človek a extrémne dobrý manažér, výborný komunikátor. Doprial by som Bratislave mať takého primátora. Istotne by nikto nebol nespokojný.

Pána Migaľa som nepoznal. Ja som sa s ním stretol iba v parlamente. Viem, že to bol redaktor alebo reportér v nejakej televízii. No neskôr vzniklo nejaké nešťastné nedorozumenie medzi ním a Hlasom. A to ja celé vnímam dosť kontroverzne. Neviem reálne ohodnotiť, aké môže mať šance v Prešovskom kraji.

Takže nemáte zatiaľ žiadne scenáre, keby vyhrali?

U pána Ráža je to jednoduchšia situácia pre Smer a pre parlament. To, čo musíme očakávať, je, ako dopadne Ráž v Bratislave a Igor Choma v Žiline. Igor Choma je veľmi dobrý štátny tajomník na ministerstve dopravy, takže nahradiť ich obidvoch nebude také jednoduché.

Čo sa týka ministerstva informatizácie, tam budú kalkulovať hlavne parlamentné počty.

Ešte na záver k dianiu v parlamente. Prezident koalícii vyčíta, že nadmerne používa skrátené legislatívne konanie. Máte vysvetlenie, prečo sa legislatívny proces vedie takýmto spôsobom?

Súhlasím s prezidentom, je toho veľmi veľa. Ja z toho nie som šťastný. Niekedy je nevyhnutné skrátiť rokovanie, aj keď to nespĺňa úplne náležitosti, ale rozumiem tomu politicky. Niekedy sa však dávajú skrátené konania bez dobrých dôvodov, a potom trpí kvalita schválených zákonov, pretože neprešli kompletným pripomienkovým konaním.

Smer prišiel so sľubom odškodniť všetkých, ktorí dostali pokuty počas pandémie. Zákon však vetoval prezident a parlament o ňom opäť nehlasoval. Je toto ešte stále témou pre Smer?

Pre Smer je to téma, ale Smer chce dávať zákony, ktoré mu prejdú. Nemá zmysel dávať zákony, ktoré parlamentom nemajú šancu byť schválené. Treba si všímať, ako prebieha práca v národnej rade, pretože opozícia robí výraznú obštrukciu parlamentnej práci. Ja im to nevyčítam, majú na to právo, ale treba to vnímať a pomenovať. Chod parlamentu je preto veľmi ťažký a veľmi často sa zadrháva. Z toho dôvodu do toho systému vhodiť ešte ďalší problematický návrh, ktorý je z našich vlastných dielní, to by nebolo rozumné.

Je to škoda, niektoré tie pokuty boli veľmi prísne. Niektoré boli aj oprávnené, to zase tiež treba povedať. Zákon som podporil, keď sme hlasovali prvýkrát, a znovu by som ho podporil. Nemá ale všeobecnú podporu a dohoda na koaličnej rade bola taká, že budeme dávať ako koalícia zákony, ktoré predtým nájdu konsenzus.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Tomáš Taraba
Robert Fico
Denisa Saková
Smer
regionálne voľby
zdravotná starostlivosť
Vladimír Baláž
zdravotníctvo
klimatizácia
nemocnica

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.