Situácia sa normalizuje, z kríkov trčia tanky. Ako sa Česi a Slováci nevzdali Sovietom ani v auguste ’68

Autentické vysielanie z roku 1968 slúži ako temné zrkadlo doby.  

Nasledujúci článok je zostavený z archívnych spravodajských materiálov a reportáží, ktoré v období „normalizácie” odvysielala Československá televízia.

Parky miest sú plné vojenskej techniky. Z kríkov trčia hlavne tankov. Kedysi sa tu hrávali deti a dnes sú tu okupanti v uniformách.

Takýto odkaz si vypočuli milióny Čechoslovákov v auguste roku 1968 v čase, keď nás začali okupovať vojská Varšavskej zmluvy. Dnes, v piatok (21. augusta), si pripomíname 58. výročie udalosti, ktorá zmenila dejiny Čechov a Slovákov.

Z televíznych obrazoviek sa vtedy do domácností šíril mrazivý obraz: od zakrvavených pražských či bratislavských ulíc, cez politické vyhlásenia na Pražskom hrade, až po snahu o návrat do „normálneho” života vo vtedajšom spoločnom štáte Čechov a Slovákov.

Tieto dobové televízne výstupy sú dnes priamym svedectvom o tom, ako sa národ vyrovnával s okupáciou, ktorá nastala 21. augusta 1968.

Odpor v prvých dňoch kládli okrem bežných ľudí aj médiá a trval pomerne dlho.

Na prelome leta a jesene sa k divákom prihovárali redaktori s neskrývanou trpkosťou v hlase. Z ich reportáží sa národ dozvedal, že utíchajúce výstrely v Prahe strieda chladná a nepríjemná jeseň.

Televízny komentár mrazivo opisoval, ako dážď zmýva krvavé škvrny z dlažby a ako na čerstvé hroby začína padať lístie. Vďaka televíznemu spravodajstvu sa verejnosť dozvedela napríklad aj o tragédii z pražského Klárova, kde bola zastrelená 25-ročná matka dvojročného dieťaťa.

Reportér na obrazovkách zdôrazňoval, že rany nenesie len hlavné mesto, ale vo vysielaní pripomenuli aj obete smrtiacich striel v Liberci, Prostějove, Košiciach a ďalších mestách Československa.