Malá expedícia s klimatológom Jozefom Pechom a ekológom Ondrejom Kameniarom hľadá odpoveď na provokatívnom mieste, v provokatívny čas.
Andrej Barát, novinár, ktorý za svoje reportáže o prírode a klimatickej zmene získal viacero novinárskych ocenení, je držiteľom ceny ministra životného prostredia. V súčasnosti pôsobí v organizácii My sme les.
V čase najpekelnejšieho obdobia, aké Slovensko zažilo, keď padajú historické rekordy okolo 42 stupňov Celzia, sa vnárame do bobroviska pod Tatrami. Strácame sa tam, kde sa stierajú rozdiely medzi vodou a pevnou zemou, aby sme spoznali bobriu odpoveď, ako sa znova naučiť, ako s ním vychádzať. A to nie je málo.
Cena za (ne)dážď
Škody spôsobené suchom sa v Európskej únii a Spojenom kráľovstve v uplynulých rokoch vyšvihli podľa Európskej komisie na priemerne 9 miliárd eur – každý rok. Len v roku 2022 sucho spôsobilo Slovensku škody presahujúce 126 miliónov eur. Na celkový účet za tento rok si počkáme, no poľnohospodári už dnes hovoria o desiatkach miliónov strát, len pri obilninách výnosy padajú o 40 percent.
A cena za dážď? Spojené arabské emiráty (SAE) od roku 2000 dali desiatky miliónov dolárov na technológiu „cloud seeding“, preložme ju veľmi voľne ako „siatie dažďa“.
K tmavým oblakom vyrážajú lietadlá, aby v nich rozprášili chlorid draselný a povzbudili zrážky. Jedna hodina letu stojí 8 000 dolárov, napísala vlani Chloe Cornishová, korešpondentka denníka Financial Times. 10 pilotov seje dážď so štyrmi lietadlami 1 100 hodín každý rok.
„Medzičasom SAE vynaložili ďalších 22,5 milióna dolárov na výskumné granty na zlepšenie technológie,“ prezrádzajú noviny. Bizarné riešenie? Zúfalá je situácia v krajine, kde naprší za rok menej ako 100 milimetrov (osemkrát menej ako na Slovensku, ktoré má asi 60 percent rozlohy SAE). Štúdia z roku 2021 preukázala, že vďaka tomuto opatreniu sa skutočne podarilo zvýšiť zrážky o 23 percent. O rok na to začala dážď siať aj Saudská Arábia.
Lenže táto technológia si vyžaduje, aby už nejaké oblaky nad krajinou boli. Vo vzduchu musí byť nejaká vlhkosť. Z oceľovomodrej prázdnej oblohy technológovia žiadny dážď vyrobiť nedokážu. Čo teda so suchom?
Existuje živočích, ktorý nielenže vracia do vzduchu vlhkosť, ale ktorý aj povzbudí vypúšťanie „dažďotvorných častíc“. Hodina jeho práce stojí nula eur.
Bobor sa na Slovensko vracia v pravý čas
Ešte pred pár desaťročiami sa u nás považoval za vyhynutého. Zhruba dve storočia dozadu sme ho vybili, ako to spravili aj inde. A to najmä kvôli jedinej veci – fajnovému módnemu doplnku – plstenému klobúku.
„To, že bobor 150 rokov v krajine chýbal, má vážne následky,“ naznačuje Ondrej z organizácie My sme les. „Nežije nik, kto by mal živú spomienku na bobrí biotop. Aký je, čo dokáže.“
Aj skúsení cestovatelia pri vstupe do bobroviska zrazu zneistia. Tu neexistuje spoľahlivá cestička, ktorá prevedie cez močiare v suchu. Zdanlivo suchý konár, na ktorý s nádejou stúpate, môže byť rozmočenou hmotou, pod ktorou je beznádejné bahno a strmý pád.
Neobstojíte ani na vybojovanom kúsku suchej zeme, mravce dajú okamžite pocítiť, kto je pánom lukratívnych miest.
Aj pre zvieratá predstavoval bobor šok
Keď mi odborník na bobry Dušan Valachovič opisoval prienik prvých bobrov na Slovensko z Rakúska v 90. rokoch 20. storočia, začal rozprávať o tom, ako dochli jelene. Dokaličili si nohy na niečom, čo predtým celé generácie nepoznali a vôbec to pri putovaní krajinou nečakali – na bobrích dierach. Sám som do jednej zapadol až po stehno a len so šťastím som sa vyhol zlomenine. Na ostrých trčiacich konároch, ktoré ostávali po zhryzoch prvých bobrov, si zver rozpárala bruchá. Ale po čase sa naučila chodiť do bobrieho panstva.
Dnes ho dokonca zvedavo a cielene križuje. Dokazujú to úžasné zábery z Ondrejových fotopascí. Cez rovnakú hrádzu, kde hľadáme balans, prechádzali pred časom medveď, líška, svorka vlkov. Krivkal tu zranený rys. Ladne tu našľapovali lane, dokonca sa tu pri ťahu zniesli krásne žeriavy.
Objavili tu niečo, čo človek od 50. rokov 20. storočia systematicky v krajine ničil barbarskými úpravami. Keď s buldozérmi vytrhával remízky, sceľoval polia, vysušoval mokrade, napriamoval rieky, rozkazoval dažďu, vetru.