ONLINE: Česi a Slováci vyšli do ulíc, aby si pripomenuli inváziu vojsk Varšavskej zmluvy a obete okupácie

Napadnutie našej krajiny a následnú okupáciu Sovietskym zväzom a jeho satelitmi pripomínajú podujatia vo viacerých mestách v Česku a na Slovensku.  

Ľudia na Slovensku a v Česku si na viacerých miestach v piatok popoludní pripomínajú zverstvá vojakov okupačných armád, ktoré v auguste 1968 napadli Československo. Spomienkové podujatia sledujeme ONLINE.

To najdôležitejšie:

• sme proti kolaborácii s tými, ktorí nám chcú ukradnúť demokraciu a slobodu. Podporte Aktuality.sk akoukoľvek sumou a čítajte náš exkluzívny obsah až 1 rok

• Čo sa dá robiť v tejto ťažkej dobe? (komentár šéfredaktora)

• Situácia sa normalizuje, z kríkov trčia tanky. Ako sa Česi a Slováci nevzdali Sovietom ani v auguste ’68

• Barbarstvo v Poprade? Deň pred výročím zastrelenia Jozefa Bonka okupantmi odmontovali pamätník

ONLINE

16:13 – PRAHA: „Sú s nami – buďme s nimi.“ Výročie začiatku okupácie sa pred Českým rozhlasom nieslo v znamení boja za novinárov.

Spomienka na 58. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy pred budovou Českého rozhlasu v Prahe reflektovala okrem minulosti aj aktuálne politické dianie. Český prezident Petr Pavel vo svojom prejave varoval pred snahami o oklieštenie nezávislých médií.

Tlak, ktorému dnes novinári čelia, označil za oveľa plíživejší, než aký v roku 1968 predstavovali cudzie vojská so samopalmi, informuje irozhlas.cz. Atmosféra na mieste bola pre chystané vládne škrty vo financovaní verejnoprávneho rozhlasu a televízie napätá.

Kým prezident Pavel a šéf Senátu Miloš Vystrčil zožali za obranu nezávislých médií potlesk, iní politici narazili na hnev davu. Prejavy predsedu Snemovne Tomia Okamuru či ministerky financií Aleny Schillerovej sprevádzalo nesúhlasné bučanie a výkriky „hanba“. Ľudia so sebou priniesli heslá ako „Ruky preč od médií“ alebo „Médiá nepatria politikom“.

Prezident Pavel na záver svojho prejavu príznačne aktualizoval legendárnu výzvu rozhlasákov z augusta ’68 a na adresu dnešných médií dodal: „Sú s nami – buďme s nimi.“

15:52 – PRAHA: Pred Český rozhlas prišli ľudia s transparentom tanku. Politici a verejnosť si pripomínajú 58. výročie začiatku okupácie Československa.

15:44 – SLOVENSKO/UKRAJINA: Silný príbeh slovenskej občianskej pomoci pokračuje. Aj napriek prístupu slovenských vládnych politikov, mnohým Slovákom na budúcnosti Ukrajiny záleží.

Správca Nadácie otvorenej spoločnosti (NOS) Fedor Blaščák priblížil, ako Slováci pomáhajú pre Aktuality.sk.

15:32 – PRAHA: Spomienkový festival ponúka účastníkom aj možnosť pomáhať s pletením maskovacích sietí pre ukrajinskú armádu.

15:29 – EURÓPSKA KOMISIA: Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku si pripomína Deň obetí okupácie Československa.

„Keď Kremľom vyslané vojská Varšavskej zmluvy vtrhli v auguste v roku 1968 do vtedajšieho Československa, ich prítomnosť mala byť „len dočasná“. Posledný okupačný tank však odišiel až v roku 1991, po 23 rokoch. Toto sú fakty, ktoré si musíme neustále pripomínať aj dnes. Dnes je Slovensko súčasťou slobodného sveta, máme možnosť voľby – kam chceme patriť, s kým chceme spolupracovať a ako chceme žiť. Hodnoty, ako rešpekt, sloboda, solidarita, spravodlivosť, sú základnými piliermi Európskej únie. Buďme hrdí na to, že sme súčasťou európskej rodiny, ktorá stojí na týchto princípoch a chráni nás pred akoukoľvek ďalšou okupáciou a nanútenou „bratskou pomocou“ uviedol pri príležitosti dnešného pamätného dňa Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.

15:22 – PRAHA: V Prahe odkaz augusta ’68 prepájajú s pomocou vojnou sužovanej Ukrajine.

Spomienkový festival NeverMore 68 priamo podporil najnovšiu zbierku známej iniciatívy Dárek pro Putina. Cieľom je vyzbierať 35 miliónov českých korún (necelých jeden a pol milióna eur) na nákup nového českého raketometu BM-21 s názvom Libuše, ktorý poputuje ukrajinským obrancom. Zbierka odštartovala len v stredu a už vo štvrtok dopoludnia mali na konte prvého 1,5 milióna korún.

Súčasťou podujatia na pražskom Výstavisku je aj tematická výstava vojenskej techniky. Návštevníci si môžu naživo obzrieť zbrane, ktoré reálne pomáhajú na fronte – vrátane českých dronov či interceptorov.

14:58 – PRAHA: Spomienková udalosť v Prahe si pripomína aj dôležité osobnosti, ktoré pred totalitou ušli do exilu. Patrí medzi ne napríklad:

• Pavel Tigrid (1917–2003): Jeden z najvýznamnejších predstaviteľov československého exilu. Z Paríža vydával legendárny časopis Svědectví, ktorý sa stal kľúčovou platformou pre spájanie exilu s domácim disentom. Po roku 1989 sa vrátil do vlasti a stal sa ministrom kultúry.

• Karel Schwarzenberg (1937–2023): Po okupácii odišiel s rodinou do Rakúska, kde aktívne pomáhal československým utečencom. Dlhodobo podporoval Chartu 77 a stal sa významným prepojením exilu s demokratickou Európou. Neskôr pôsobil ako kancelár Václava Havla a minister zahraničných vecí.

• Milan Kundera (1929–2023): Svetoznámy spisovateľ, ktorý odišiel do Francúzska v roku 1975 po tom, čo mu režim znemožnil publikovať. Jeho romány (napr. Neznesiteľná ľahkosť bytia) priblížili skúsenosť života v totalite miliónom čitateľov po celom svete.

• Josef Škvorecký a Zdena Salivarová: Spisovatelia, ktorí po okupácii odišli do Kanady. V Toronte založili legendárne vydavateľstvo Sixty-Eight Publishers, v ktorom vydávali knihy zakázaných českých a slovenských autorov od Havla po Hrabala, čím zásadne prispeli k záchrane slobodnej literatúry.

• Miloš Forman (1932–2018): Režisér českej novej vlny, ktorý po okupácii zostal v USA. Jeho emigrácia mu otvorila cestu k svetovej kariére – získal dva Oscary (Prelet nad kukučím hniezdom, Amadeus). Vo svojich filmoch sa opakovane vracal k témam slobody a moci.

• Karel Kryl (1944–1994): Pesničkár, ktorý odišiel do exilu v septembri 1969. Pracoval v mníchovskej redakcii Rádia Slobodná Európa. Jeho piesne sa stali symbolom odporu proti komunistickému režimu a tajne šírené nahrávky inšpirovali celé generácie.

• Waldemar Matuška (1932–2009): Jeden z najpopulárnejších spevákov, ktorý emigroval do USA až v závere normalizácie v roku 1986. Jeho odchod vyvolal obrovskú pozornosť. Režim okamžite zakázal jeho piesne a snažil sa ho vymazať z verejného priestoru, no on v zahraničí naďalej koncertoval pre krajanov.

14:48 – PRAHA: V Prahe si tento rok pripomínajú 58. výročie okupácie na občianskej akcii s názvom NeverMore 68 na pražskom Výstavišti.

Táto pripomienka sa každý rok zameriava aj na aktuálne témy. Tento rok nimi sú exil a emigrácia – osobné aj spoločenské príbehy odchodiv z vlasti, ich príčiny i dopady.

Súčasťou programu bude tiež projekcia filmu Taking Off, prvého snímku, ktorý natočil Miloš Forman po odchode do emigrácie.

14:26 – VIDEO: Na výročie vpádu do Československa Putin nadelil Rusom pozoruhodný „darček“

14:18 – KOMENTÁR: Aj komunistom by sa na Slovensku žilo dobre, keby verili v demokraciu, píše v komentári Martin Behul.

14:10 – BANSKÁ BYSTRICA: Inváziu vojsk Sovietskeho zväzu a ďalších krajín Varšavskej zmluvy a následnú okupáciu Československa si v piatok 21. augusta pripomenú aj v Banskej Bystrici.

Hlavná časť podujatia pod názvom Sloboda pod pásmi tankov sa začne o 18. hodine na Námestí SNP pri takzvanom čiernom obelisku.

Po zhromaždení sa v Stredoslovenskom osvetovom stredisku na Dolnej 35 uskutoční diskusia s novinárkou Soňou Gyarfašovou, signatárom Charty 77 Tiborom Novotkom a bývalým diplomatom a ministrom zahraničných vecí Rastislavom Káčerom. Moderovať ju bude Michal Várošík.

„Napadnutie našej krajiny a následnú okupáciu Sovietskym zväzom a jeho satelitmi považujeme za významný, no čierny deň našej histórie. Je nutné si neustále pripomínať dedičstvo sovietskeho imperializmu s presahom do dnešných čias v podobe agresívnej

politiky súčasného Ruska,“ povedal za organizátorov Jozef Sedilek z občianskej iniciatívy Nie v našom meste. Rusko je podľa nich stále hrozbou pre Európu, ale aj svet.