Pri Šuranoch zúrila vojna. Rimania bojovali s Germánmi. Archeológovia zisťujú, aj aké mali zranenia.

Stopy po možnej bitke Rimanov s Germánmi, pátranie po neandertálcoch aj ľudské pozostatky prvých poľnohospodárov. Slovenskí archeológovia odhaľujú mimoriadne nálezy. Upozorňujú však aj na vykrádanie lokalít, odliv mladých odborníkov aj nedostatok peňazí na moderné analýzy.  

Video

Riaditeľ Archeologického múzea SAV Matej Ruttkay

Stopy po možnej bitke Rimanov s Germánmi, ľudské pozostatky prvých poľnohospodárov, pátranie po neandertálcoch aj genetické analýzy, ktoré dokážu odhaliť pôvod ľudí spred tisícročí. Slovenskí archeológovia majú v roku 2026 rozbehnutých viacero významných výskumov a letné mesiace sú pre nich hlavná sezóna. Okrem Archeologického ústavu SAV robia výskumy múzeá, pamiatkový úrad, univerzity aj súkromné firmy s príslušnou licenciou.

Medzi najvýznamnejšie záchranné výskumy roka 2026 patrí akcia Šurany – priemyselný park. Nadregionálny význam má najmä objav rímskeho poľného tábora zo záveru 2. storočia z obdobia takzvaných markomanských vojen. Archeologický ústav SAV vykonáva práve tieto záchranné výskumy vyvolané stavebnou činnosťou, ktoré podľa zákona financuje investor stavby. Na vedecké výskumy si archeológovia však musia zabezpečiť finančné zdroje sami, väčšinou zo zahraničia.

O tom, či sa musí na konkrétnom mieste pred začiatkom výstavby uskutočniť archeologický výskum, rozhoduje príslušný krajský pamiatkový úrad. Rozhodnutie je súčasťou prípravy stavby u nás. Archeologický ústav SAV na základe zákona 49/2002 o ochrane pamiatkového fondu dostáva informácie o už ukončených výskumoch vo forme výskumných dokumentácií. Nemá preto kompletný prehľad o všetkých stavbách, pri ktorých bolo vydané rozhodnutie o nevyhnutnosti archeologického výskumu. Tieto informácie má Pamiatkový úrad SR.

Nové o markomanských vojnách

Doterajšie nálezy v Šuranoch podľa archeológov naznačujú, že miesto mohlo byť svedkom ozbrojeného konfliktu. „Je to prvý objavený podobný tábor na Ponitrí a navyše všetko nasvedčuje tomu, že sa tu zistili stopy po vojne alebo bitke Rimanov a Germánov,“ vysvetlil Matej Ruttkay, riaditeľ Archeologického ústavu SAV.

Výskum stále pokračuje a vedci očakávajú, že viac ukážu výsledky laboratórnych testov. „Ďalšie výskumy a najmä analýzy v laboratóriách nám budú postupne dávať odpovede na otázky o oboch stranách konfliktu, o zistených zraneniach, respektíve o tom, či tu úradovala aj nejaká choroba alebo epidémia, ale aj o tom, ako v tej dobe vyzeralo prírodné prostredie,“ priblížil Ruttkay.

Výskum na hradoch

Archeológovia intenzívne pracujú aj na ďalších miestach Slovenska. Kompletný verejne dostupný zoznam všetkých práve prebiehajúcich archeologických výskumov na Slovensku podľa Ruttkaya neexistuje. Viaceré z projektov sú organizované ako letné medzinárodné školy archeológie v spolupráci so slovenskými aj zahraničnými univerzitami. Pokračuje výskum vo Zvolene-Pustom hrade, ale aj na stredovekých hradoch Plavecké Podhradie, Hrušov, Gýmeš či Lietava. V zázemí stredovekých hradísk v Bojnej sa vedci tento rok sústreďujú na stopy po železiarstve.

V jaskyni Čertova pec v Radošine prebieha revízny výskum, pri ktorom hľadajú doklady ľudskej aktivity zo staršej doby kamennej. Jedným z cieľov je zistiť, či miesto využívali neandertálci alebo ľudia moderného typu.Významná archeologická práca pokračuje aj v Iži, kde sa skúma rímsky tábor patriaci medzi lokality svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Tajomstvá prvých poľnohospodárov

Mimoriadne zaujímavá je lokalita Lehemby pri Vrábľoch, kde archeológovia objavili ľudské pozostatky v priekopách neolitického sídliska. „V prvom rade nám rôzne analýzy umožnia jednoznačne odpovedať na otázku, čo bolo príčinou úmrtia jedincov, a samozrejme aj na otázky o ich zdravotnom stave, fyzickej zdatnosti a prípadných genetických väzbách pochovaných,“ povedal riaditeľ Ruttkay. Vedci budú zároveň skúmať, či išlo o ľudí pochádzajúcich z oblasti dnešných Vrábeľ, alebo o osoby, ktoré sa tam dostali zo vzdialenejších regiónov.

DNA a izotopy prezrádzajú pôvod i väzby

Moderná archeológia už dávno nie je iba o lopatkách, štetcoch a odkrývaní predmetov zo zeme. Čoraz väčšiu úlohu zohrávajú lidar, geofyzikálne prístroje, izotopové analýzy, genetika či nové možnosti rádiouhlíkového datovania.

Lidar (technológia, ktorá pomocou laserových lúčov meria vzdialenosť a vytvára veľmi presný 3D obraz terénu alebo objektov) je podľa Ruttkaya mimoriadne dôležitý pri vyhľadávaní archeologických nálezísk. Radary, magnetometre a ďalšie geofyzikálne zariadenia sa používajú už desaťročia, no technológia sa neustále zdokonaľuje a výsledky meraní sú čoraz presnejšie.

Veľký potenciál majú izotopové analýzy. Vedcom umožňujú zisťovať, odkiaľ pochádzal materiál použitý na výrobu konkrétneho predmetu, napríklad bronzového meča. Pri ľudských pozostatkoch zase môžu pomôcť určiť, či išlo o miestneho človeka alebo niekoho, kto prišiel zo vzdialenejšej oblasti.

Ešte väčšie možnosti otvára výskum archaickej DNA. Genetické analýzy umožňujú sledovať príbuzenské vzťahy a veľké populačné presuny. „Archaická DNA umožňuje zistiť veľa o človeku, príbuzenských vzťahoch a určite aj o migráciách. Samozrejme, nevieme presne určiť, či bol niekto Slovák, Nemec alebo Poliak,“ upozornil Ruttkay.

Technológie menia výskum

Zaujímavý pokrok priniesla aj genetická analýza sedimentov. Za vhodných podmienok môže poskytnúť informácie o ľuďoch či zvieratách, ktoré sa v danom prostredí pohybovali, hoci sa po nich nezachovali kosti. “Tak sa často s prekvapením dozvieme napríklad o druhoch zvierat, z ktorých nemáme nájdené kosti, alebo sa podarí stotožniť pochovanú osobu s obydlím, v ktorom bývala,“ vysvetlil riaditeľ Archeologického ústavu SAV.

Veľké očakávania archeológovia vkladajú aj do nových rádiouhlíkových laboratórií, ktoré rozširujú možnosti datovania jednotlivých nálezov vrátane kovových predmetov. „Všetko je však nielen o nových metódach, ale aj o tom mať na tieto metódy, ktoré sú spravidla drahé, dostatočné finančné zdroje,“ zdôraznil.

Kvôli nám nemeškajú stavby

Samostatnou témou je vzťah veľkých stavebných projektov a archeológov. Pri meškajúcich stavbách sa podľa Ruttkaya často objavuje tvrdenie, že za zdržanie môže archeologický výskum. Vo väčšine prípadov sa však podľa neho dajú obe činnosti zladiť. „Pri stavbách je už akýsi ‚folklór‘, že sa pri termínoch plnenia vyhovára stavebník na archeológov. Vo väčšine prípadov, pokiaľ koná stavebník od počiatku v súlade s rozhodnutím krajského pamiatkového ústavu, sa dá výskum a stavba zladiť,“ povedal.

Systém ochrany archeologických nálezísk na Slovensku považuje za pomerne kvalitný, zároveň však pripomína, že stále existuje priestor na zlepšenie. Týka sa to definície archeologického náleziska či pravidiel určujúcich, čo presne a akým spôsobom má byť chránené. Viaceré návrhy v posledných rokoch pripravila Archeologická i Pamiatková rada pri Ministerstve kultúry.

Hľadači s detektorom, či vykrádači ?

Za jeden z najväčších problémov považujú archeológovia vykrádanie archeologických lokalít detektoristi Súčasná právna úprava pritom podľa Ruttkaya výrazne komplikuje používanie detektorov aj profesionálom. Ako príklad iného prístupu spomenul viaceré európske krajiny vrátane Nemecka, Dánska a susedného Česka, ktoré majú nastavené odlišné pravidlá. „U nás je všetko zakázané, ale na lokalitách vidíme stále nové diery po výkopoch a o tom, čo sa tam našlo, sa spravidla nič nedozvieme,“ upozornil Ruttkay.

Prípady ľudí, ktorých sa pri nelegálnom vykrádaní lokalít podarí chytiť a odsúdiť, sú podľa neho iba malou časťou skutočného problému. „Pár prichytených, respektíve odsúdených vykrádačov je iba odrobinkou z reality,“ dodal.

Mladí smerujú do zahraničia

Napriek nedostatku financií, drahým laboratórnym metódam či problémom s infraštruktúrou vidí Ruttkay jednu z najvážnejších hrozieb pre budúcnosť slovenskej archeológie inde a to v odlive mozgov.

Prvá vlna prichádza už po maturite, keď množstvo talentovaných mladých ľudí odchádza študovať do zahraničia. Ďalší odchod odborníkov nastáva po skončení magisterského alebo doktorandského štúdia. „Vidíme množstvo našich šikovných študentov v zahraničí a ďalšia vlna je po ukončení magisterského, respektíve doktorandského štúdia,“ povedal Ruttkay.

Archeologickému ústavu SAV sa časť výpadku darí kompenzovať získavaním bádateliek a bádateľov zo zahraničia, najmä z Čiech, Poľska, Maďarska či Ukrajiny. Stále to však stále nestačí.

“Smutné” depozitáre

Financovanie slovenskej archeológie priamo súvisí aj s kvalitou laboratórií a vedeckej infraštruktúry. Ako porovnanie uvádza Ruttkay predovšetkým Čechy, ktoré podľa neho už profitujú z dlhodobého a systematického financovania vedy a výskumu. Pozitívne vníma zavedenie systému výkonnostných zmlúv na Slovensku, ktorý by podľa neho mohol pomôcť situáciu zlepšiť.

Veľkým problémom však zostávajú depozitáre, v ktorých sa archeologické nálezy dlhodobo uchovávajú. Označuje to za smutnú tému. „Určite by mal štát zabezpečiť nejaký program na budovanie kvalitných depozitárov na všetkých úrovniach od regiónov po celoslovenské. Veď ide o naše kultúrne dedičstvo,“ uzavrel riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Archeologický ústav SAV
markomanské vojny
neandertálci

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.