Silné reči, zbabraná konsolidácia aj luxusná maslová „kauza“: Keď Fico poprel Fica

Robert Fico bol historicky asi najväčším odporcom zvyšovania DPH. Keď ju musela v roku 2010 po prvej vláde Smeru zvýšiť Radičovej vláda, hovoril o ožobračovaní ľudí. O dva roky bol späť pri moci a DPH nechal takú, akú ju schválila Radičovej kabinet.  

V júni uplynulo 20 rokov odvtedy, čo Smer vyhral voľby a Robert Fico sa stal prvýkrát premiérom. Dnes je pri kormidle po štvrtý raz. A my mu nastavujeme zrkadlo. Aj v knihe Fico – Posadnutý pomstou, ktorú zverejňujeme na pokračovanie. Kniha zachytáva udalosti od predčasných parlamentných volieb v septembri 2023 do začiatku roka 2025.

Krágľovanie ľudí

„Vláda, ktorú vediem, prebrala najhoršie verejné financie v Európskej únii. My vieme, čo máme robiť, ale nepôjde to na úkor dosiahnutého sociálneho štandardu. Myslím, že máme mnohé možnosti, ako sa postaviť týmto témam čelom. Vieme, že verejné financie treba ozdravovať. Ale pod ich ozdravovaním nerozumiem, že budeme krágľovať ľudí a ich rezať do krku len preto, že sme tu mali tri roky darebákov a hlupákov, ktorí zruinovali štátny rozpočet a verejné fi nancie,“ kasal sa Fico na jar roku 2024, keď SaS prišla s informáciou, že vláda bude chcieť dvíhať daň z pridanej hodnoty.

Fico bol pritom historicky asi najväčším odporcom zvyšovania DPH. Keď ju musel v roku 2010 po prvej vláde Smeru zvyšovať kabinet Ivety Radičovej, nepáčilo sa to Richardovi Sulíkovi, ale nakoniec súhlasil: „Keď Ficova vláda nastupovala, bol deficit tri percentá, dnes je osem percent a jednoducho tieto chýbajúce peniaze treba vykryť. Za týchto podmienok sa to naozaj dá nazvať Ficova daň.“

Fico hneď udrel s tým, že takéto opatrenie ide proti ľuďom s priemernými a podpriemernými príjmami a bude znamenať len zdražovanie tovarov a služieb: „Pripravme sa na zdražovanie, privatizáciu, zvyšovanie cien energií. Toto sú hlavné heslá pravicovej vlády.“

Riešenie videl v „menšom“ štáte. Zjednodušene – v šetrení na strane výdavkov štátu, hoci on sám celé roky razil agendu silného štátu, ktorý na seba preberá všetky rozhodovacie právomoci, aby bol občan od toho odbremenený. A peniaze, ktorých sa chcel zmocniť, videl v druhom pilieri, ktorý ho dráždil od jeho vzniku, pretože naň nemal priamy dosah.

„Ďalšie okresávanie výdavkov štátu, boli sme na to pripravení a vedeli o tom aj konkrétni ministri, že sa budú musieť uskromňovať. Ďalej sme veľmi jasne hovorili, že je nespravodlivo nastavený druhý pilier a tam bola možnosť získať finančné prostriedky do štátneho rozpočtu.“

O dva roky bol späť pri moci. A čo urobil s DPH? Nechal ju tak, ako ju schválila Radičovej vláda. Argumentoval ako bežný pravičiar, že nižšia DPH by podľa neho oslabila štátnu kasu a že nechce hľadať peniaze v iných zdrojoch.

„Nechcem ísť cestou zvyšovania daní, jediná cesta je hľadanie rezerv v spotrebe štátu a v lepšom výbere daní plus jednorazové opatrenia,“ tvrdil Fico.

A menší štát, o ktorom hovoril v roku 2010? Zabudnime. Zase bola téma silný štát.

Proti zvyšovaniu DPH sa postavil aj v pandemickom roku 2021, keď vláda Eduarda Hegera hľadala zdroje inde ako v ďalšom zadlžovaní Slovenska. Fico to odmietal s tým, že vyššia DPH by znamenala rast cien.

Teraz stál sám pred vážnym rozhodnutím. Bolo jasné, že bez konsolidácie verejných financií sa ďaleko nepohne. A vedel to už pred predčasnými voľbami. Nebolo to tajomstvo. Bola to jedna z tém predčasných volieb.

Lenže Ficova vláda sa po získaní moci venovala úplne iným veciam. Prioritou bolo rozprášenie policajných vyšetrovateľov a operatívcov pracujúcich na kauzách, v ktorých figurovali aj Ficovi blízki ľudia. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry, čo bola súčasť plánu pomstiť sa prokurátorom, špeciálne Danielovi Lipšicovi, a zároveň ochromiť prípadné vyšetrovanie ústavných činiteľov – teda politikov.

No a, samozrejme, bolo treba schváliť znižovanie trestov za korupciu a ekonomickú trestnú činnosť vrátane skrátenia premlčacích dôb, aby už nikto nemohol vyšetrovať mnohé kauzy. Teda zase služba pre „našich ľudí“.

A potom to bol plán pomôcť Petrovi Pellegrinimu vyhrať prezidentské voľby. Do toho torpédovanie zahranično-bezpečnostného smerovania krajiny. A tak ďalej.

Prioritami boli iné témy, nie konsolidácia. Opatrenia sa odsúvali. Veci skomplikoval aj májový atentát. Lenže s blížiacim sa schvaľovaním štátneho rozpočtu sa skloňovalo aj zvyšovanie DPH. Neformálne som o tom hovoril s pár ľuďmi, ktorí vedeli naozaj veľa, a tak som sa dozvedel, že sa nebudú vedieť vyhnúť rastu DPH, no Fico je stále proti.

Dlho to odmietal. Jeho postoj bol všeobecne známy: „Som odporcom zvyšovania DPH.“

A tým, že ho museli prehovárať, natiahlo sa to až do konca septembra. Dovtedy premiér komunikoval o menej podstatných častiach konsolidácie. Vypúšťali dymovú clonu a balóniky na odpútanie pozornosti. Napríklad, že chcú znížiť počet štátnych sviatkov, ktoré by už neboli dňami pracovného pokoja.

Pred predčasnými parlamentnými voľbami v roku 2023 hovoril vtedajší premiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor, že „minimálne potrebná konsolidácia v nasledujúcich štyroch rokoch sú tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 0,75 percenta HDP ročne. Len pre predstavu, tri percentá HDP boli asi 3,6 miliardy eur.“ Zrušenie voľného dňa bol v tomto prípade, použijem slovník Roberta Fica, prd do Stromovky. Podobne sme krútili hlavami, keď balamutili ľudí, že vláda hovorí aj o znižovaní dane z pridanej hodnoty na potraviny, ale že sa to musí niečím vykompenzovať.

Fico popiera Fica

Na verejnosť prenikol, zdá sa, absolútne cielene a koordinovane zámer zdaniť bezhotovostné transakcie. Teda pohyby na účtoch a výbery peňazí z bankomatov. Okamžite padla základná otázka, či a ako to zasiahne aj bežných ľudí, aká bude táto daň vysoká a ako sa dá obísť.

Nebol to nápad ministra financií Kamenického. Ten sa navyše tváril, že nič také nezavedú. Okopírovali ho z Maďarska, kde je táto daň súčasťou systému. No a Budapešť sa ňou zrejme inšpirovala v plánoch EÚ ešte z roku 2012, keď Únia uvažovala zaviesť na celoeurópskej úrovni daň, ktorá by sa týkala obchodovania na burze.

Ficovi, ktorý bol v tom čase premiér jednofarebnej vlády, sa tento nápad Bruselu páčil: „Domnievam sa, že zavedenie dane z finančných transakcií je správne, spravodlivé, etické a morálne. Ak bude dobrý príklad napríklad v Rakúsku, že zavedenie takejto dane je možné, budeme mať záujem o niečo podobné aj na Slovensku.“

Lenže to bola iná doba. Smer sa teraz tváril, že zdaňovanie bezhotovostných platieb je špekulácia.

Konsolidácia bola téma, na ktorej sa chcel politicky priživiť aj Andrej Danko. Garantoval, že neporastú ceny diaľničných známok a že keby bolo po jeho, tak zadlží Slovensko ešte viac, aby sa dôchodcovia mali lepšie. Zodpovedalo to úrovni Dankovej ekonomickej gramotnosti a zodpovednosti za štát.

Jeho poslanec Roman Michelko vtipkoval, že by to celé riešil 25-percentnou DPH na luxusné dovolenky, šampanské, klokanie mäso, kaviár a prepeličie vajcia.

„Táto konsolidácia je poznačená mimoriadne úzkymi politickými záujmami jednotlivcov a jednotlivých vládnych strán. Najvýraznejšia sa tam nachádza pečať SNS, ktorá dokonca konsolidáciu chápala negatívne. To znamená, že k nej prispela mínusovo, nekonsolidačne. Druhým dôležitým aspektom je, že absentuje druhá stránka konsolidácie. Bohužiaľ, o tom sa vôbec nediskutuje. Druhou stránkou konsolidácie je pripraviť opatrenia, ktoré zároveň podporia hospodársky rast. Inak sa konsolidácia môže stať len dočasnou. Inými slovami, budete konsolidovať, zníži sa hospodársky rast, čo zase povedie k rastu deficitu a dlhu aj v percentách HDP, pretože vám klesne HDP,“ reagovala na plán vlády bývalá ľavicová ministerka fi nancií Brigita Schmögnerová.