Odstaví Fedorov Zelenského? Výzva, aby sa voľby konali už počas vojny, mu môže uškodiť

Zahráva sa Mychajlo Fedorov s vlastnou popularitou? Ukrajinský exminister obrany, ktorého prezident Volodymyr Zelenskyj v polovici júla odvolal z funkcie, je už taký obľúbený, že sa stáva jeho rivalom. Zdá sa však, že zašiel priďaleko, keď vystúpil s požiadavkou, aby sa voľby konali aj počas vojny, čo je v rozpore s ústavou. Preberá tak rétoriku ruskej propagandy, s čím nesúhlasia ani jeho podporovatelia.  

“Krajine by to neprinieslo nič pozitívne,” citoval portál Politico Romana Lozynského, poslanca opozičnej liberálnej strany Hlas a podpredsedu parlamentného výboru pre štátnu správu.

Podľa neho by usporiadanie volieb ešte pred uzavretím prímeria s Moskvou mohlo spôsobiť ničivý rozkol v spoločnosti. “Ľudia chápu, že o voľbách počas vojny by rozhodoval nepriateľ. Bola by to vojna všetkých proti všetkým,” dodal.

Odtrhnutý od reality?

Zelenskyj na Fedorove vyhlásenia nereagoval, ale nemenovaný zdroj z jeho kancelárie pre britskú stanicu BBC povedal, že je “veľmi bizarné plánovať voľby uprostred rakiet a dronov. Svedčí to o absolútnom nedostatku realizmu.”

Aj poslanec za Zelenského stranu Sluha národa Oleksandr Merežko prezradil, že bol za to, aby sa Fedorov po odvolaní vrátil na ministerstvo obrany, no jeho nápad s voľbami považuje za “veľmi nebezpečný a nerealistický”.

“Oslabí to našu krajinu a jednotu, našu odolnosť. Preto si myslím, že myšlienka usporiadať voľby, žiaľ, nahráva Putinovi,” tlmočila jeho postoj BBC.

Kritici tiež varujú, že ak by Ukrajinci mali hlasovať, kým im na hlavu padajú ruské bomby, len ťažko by sa dalo zabezpečiť, aby kampaň a volebný proces prebiehali demokraticky.

Ako napríklad pre Politico priznala Olha Aivazovská, šéfka ukrajinskej volebnej organizácie Opora, existujú “stovky scenárov a akcií”, ktoré by Rusi mohli použiť na podkopanie volebného procesu.

Fedorova výzva na voľby pobúrila i niektorých ukrajinských komentátorov, ktorí ho dosiaľ podporovali v úsilí, aby mu Zelenskyj vrátil pôvodnú funkciu. Teraz pripomínajú, že aj zarytí odporcovia vlády vedia, že zorganizovanie volieb počas vojny neprichádza do úvahy.

Nepozdáva sa to ani priaznivcom odvolaného ministra, ktorí demonštrujú za jeho návrat. Viacerí pre BBC potvrdili, že voľby počas vojny nie sú dobrý nápad.

V podobnom duchu sa vyjadril i jeden z vodcov protestujúcich, vojnový veterán Dmytro Koziatynskyj. “Veľmi sa obávam nejednotnosti spoločnosti počas volieb a toho, ako by to mohlo ovplyvniť priebeh vojny,” uviedol pre Politico.

Odborníci sú preto presvedčení, že to Fedorov s výzvou na voľby prehnal. Jeho šance v politike to vraj neposilnilo, skôr naopak, mohlo by mu to uškodiť.

Podľa britského ekonóma Timothyho Asha, ktorý sa venuje dianiu na Ukrajine, sa bývalý minister dopustil “veľkej politickej chyby v úsudku, čo by niektorí pravdepodobne použili proti nemu, keby sa niekedy v budúcnosti uchádzal o prezidentský úrad”.

Kritika vlády

S výzvou, aby sa voľby konali napriek vojne s Ruskom, Fedorov vystúpil uplynulý utorok.

“Musíme odpovedať na základnú otázku: ako by mal štát fungovať, ak vojna trvá roky? A ďalšia otázka znie: čo ak bude vojna pokračovať ešte rok, dva, tri? Môže mať Rusko právo rozhodovať o tom, kedy si Ukrajinci môžu opäť zvoliť vládu?” vyhlásil vo videu, ktoré zverejnil na internetovej platforme YouTube.

Vzápätí dodal, že taký prístup odmieta. “Demokracia nemôže byť rukojemníkom Ruska… Musíme nájsť legálny, bezpečný a realistický mechanizmus, ktorý Ukrajine umožní obnoviť svoj demokratický proces aj v podmienkach dlhej vojny,” zdôraznil.

Pripustil, že je ťažké zabezpečiť, aby mohli voliť aj všetci vojaci a obyvatelia blízko frontu či v zahraničí, ale nie je to vylúčené. “Ukrajina dokázala veľa vecí, ktoré svet považoval za nemožné,” pripomenul 35-ročný exminister.

Jeho tím neskôr predstavil aj niekoľko konkrétnych návrhov – vojaci v prvej línii by údajne mohli voliť v špeciálnych miestnostiach, civilisti v podzemných školách a iných bezpečných priestoroch, Ukrajinci v cudzine by sa registrovali on-line a hlasovať by sa dalo niekoľko dní.

Nezostal však iba pri voľbách. Bez toho, aby menoval Zelenského či niekoho z vlády, podrobil celý systém tvrdej kritike. Ukrajinci vraj nerozumejú, prečo niektoré reformy napredujú a iné uviazli.

Prezidenta obvinil, že si ľudí do funkcií nevyberá na základe profesionality, ale oddanosti. ,,Moderný štát tak nemôže fungovať. Obzvlášť nie krajina, ktorá bojuje o prežitie. Musíme hovoriť aj o korupcii,” doplnil.

Odborníci však jeho výhrady spochybnili. Zelenskyj podľa nich nie je povinný zdôvodňovať svoje rozhodnutia – najmä nie v čase vojny, a námietky, že namiesto profesionálov menuje do funkcií oddaných ľudí, sú vraj naivné.

“Ani na Západe, pokiaľ nejde o koaličné vlády, to tak nefunguje. Každý seriózny politik… vymenováva tých, čo sú lojálni,” priblížil pre Politico kyjevský analytik Volodymyr Fesenko.

Problém s voľbami

Fedorov zatiaľ nepotvrdil ani nevyvrátil, či by v prípade prezidentských volieb kandidoval proti Zelenskému. Medzi ľuďmi je však obľúbený.

Z prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu, ktorý robili začiatkom augusta, vyplynulo, že za dôveryhodného ho pokladá až 63 percent opýtaných.

Zaradil sa tak hneď za bývalého veliteľa ozbrojených síl a súčasného veľvyslanca v Británii Valerija Zalužného. Zelenskyj s 56 percentami skončil až na treťom mieste.

Iné prieskumy zase odhadujú, že keby Fedorov kandidoval vo voľbách a so Zelenským by postúpil do druhého kola, mal by veľkú šancu na víťazstvo. Ak ho jeho vyjadrenia nepripravia o priazeň voličov.

S požiadavkou na voľby sa totiž vlastne pridal na stranu Kremľa, ktorý stále opakuje, že rokovať so Zelenským nemá význam, lebo nie je legitímnou hlavou štátu. (Jeho päťročné funkčné obdobie uplynulo už v máji 2024.) Na to, aby Kyjev usporiadal nové voľby, nalieha i vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Vo februári sa dokonca objavili informácie, že Ukrajina podľahla tlaku Bieleho domu a začala s prípravou potrebnej legislatívy na vyhlásenie volieb. Po tom, čo USA s Izraelom napadli Irán, však téma ustúpila do úzadia.

Hoci Zelenskyj pripustil, že príprava volieb by mohla trvať iba 60 či 90 dní, zodpovední úradníci namietajú, že to zaberie aj pol roka.

Pravdou je, že súčasný prezident zákon neporušil, lebo po ruskej agresii na Ukrajine vyhlásili stanné právo a legislatíva nedovoľuje, aby sa počas tohto obdobia konali voľby.

Nie je to ukrajinský výmysel. Podobné príklady možno nájsť i v minulosti – vo Veľkej Británii sa pre druhú svetovú vojnu volilo až v júli 1945, teda takmer po desiatich rokoch.

Veľkým problémom by navyše bola logistika a bezpečnosť. Ako by Ukrajinci mohli v pokoji voliť, keď sú stále vystavení ruským útokom? Milióny ľudí museli navyše opustiť domovy, a preto by bolo náročné vytvoriť zoznam voličov.

Ústredná volebná komisia v Kyjeve tvrdí, že voliť by malo približne 33 miliónov ľudí, z ktorých 5 až 7,5 milióna žije v cudzine, a miesto pobytu vyše 1,4 milióna ďalších nie je známe. Ako možno za takých okolností zorganizovať slobodné a spravodlivé voľby?

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Ukrajina
vojna na Ukrajine
Volodymyr Zelenskyj
Mychajlo Fedorov
prezidentské voľby na Ukrajine

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.