Fico bude žiadať mier za každú cenu, hoci aj bez slobody. Dubček nebol demokrat, tvrdí český spisovateľ Kosatík

Publicista Pavel Kosatík v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí o mýte Alexandra Dubčeka, odkaze augusta 1968, Robertovi Ficovi aj o tom, prečo na Slovensku pretrvávajú proruské nálady.  

Alexander Dubček je dodnes jednou z najsilnejších tvárí augusta 1968 a symbolom „socializmu s ľudskou tvárou“. Jeho obraz presvedčeného demokrata je však podľa českého spisovateľa a publicistu Pavla Kosatíka oveľa komplikovanejší. „V roku 1968 mal ešte mentalitu komunistického aparátnika,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk.

Dubček podľa neho vstupoval do roku 1968 predovšetkým ako federalista a až potom ako demokrat. Hoci dokázal zastrešiť reformy svojím menom a na rozdiel od predchádzajúcich komunistických lídrov pôsobil na ľudí prirodzene, sám podľa Kosatíka neurčoval smer reforiem. „Videl, že Slovensko ani za takzvaného socializmu nedokáže uživiť svojich ľudí. Neodchádzali už do Ameriky a Kanady, železná opona im to znemožnila, ale chodili za prácou do baní na Ostravsku,” myslí si Kosatík.

Ukázalo sa to aj po okupácii. Dubček v roku 1969 podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý umožnil tvrdé zásahy proti demonštrantom. „Skutočný demokrat by si nepoškvrnil meno tým, že legalizuje sankcie proti ľuďom, ktorí v uliciach českých a slovenských miest ešte v auguste 1969 skandovali jeho meno a boli za to surovo bití,“ tvrdí Kosatík.

Kosatík pre Aktuality hovorí aj o tom, prečo ľudia, ktorí sami zažili sovietske tanky v uliciach, dnes môžu nostalgicky spomínať na minulý režim, prečo sú na Slovensku proruské nálady podľa neho ešte silnejšie než v Česku a čo o súčasnej politike vypovedá vzťah Roberta Fica či Andreja Babiša k výročiu 21. augusta.

V rozhovore s Pavlom Kosatíkom sa okrem iného dozviete:

• Prečo podľa neho Alexander Dubček v roku 1968 ešte nebol presvedčeným demokratom,
• v čom bol občiansky odpor proti okupácii „hviezdnou hodinou“ Čechov a Slovákov,
• ako je možné, že časť ľudí, ktorí okupáciu sami zažili, dnes nostalgicky spomína na komunistický režim,
• čo podľa neho stojí za silnými proruskými náladami na Slovensku a v Česku. 

5 fotiek v galérii

Pavel Kosatík

Zdroj: Pavel Kosatík

Alexander Dubček je dodnes symbolom Pražskej jari a „socializmu s ľudskou tvárou“. Bol však v roku 1968 skutočne demokratom, za akého ho dnes často považujeme?

Dubček do roku 1968 vstupoval predovšetkým ako federalista a až potom ako demokrat. Z pozície prvého tajomníka KSS, ktorým bol v rokoch 1963 až 1968, videl, že Slovensko ani za takzvaného socializmu nedokáže uživiť svojich ľudí. Neodchádzali už do Ameriky a Kanady, železná opona im to znemožnila, ale chodili za prácou do baní na Ostravsku alebo do českého pohraničia, kde bol po vyhnaní Nemcov, naopak, nedostatok pracovných síl. A často tam už zostávali.

Toto bola podstata Dubčekovho sporu s Antonínom Novotným (prezidentom Česko-Slovenska a 1. tajomníkom KSČ), ktorý vyvrcholil v januári 1968 Novotného pádom a Dubčekovým nástupom na jeho miesto. Dubček pochopil, že s Novotným, ktorý Slovensku nerozumel a väčšinou tam rozprával a správal sa ako hlupák, sa Slovensko nikdy nepozviecha. Postavil sa preto na čelo straníckeho odporu proti nemu a vyhral.

Federalizácia potom demokratizovala vzťahy medzi našimi národmi, ďalej to však už s Dubčekom ako demokratom bolo zložitejšie. Keď sa v roku 1968 proces reforiem najskôr v komunistickej strane a potom čoraz viac aj mimo nej rozbiehal, ukazovalo sa, že Dubček je schopný časť týchto zmien tolerovať a zastrešiť pod svojím menom. V žiadnom prípade však neurčoval smer reforiem.

Jeho hlavný význam spočíval v tom, že na rozdiel od vedúcich komunistických predstaviteľov predchádzajúcich dvadsiatich rokov bol schopný hovoriť s ľuďmi a prejavovať sa ako „normálny” človek. Tá „ľudská tvár“, pripisovaná československému socializmu v roku 1968, bola v podstate Dubčekovou tvárou.

To však ešte neznamená, že bol presvedčeným demokratom. Ak by takzvaný obrodný proces pokračoval, ťažko si predstavujem, že by Dubček podporil kľúčovú vec, o ktorej sa vtedy rozhodovalo, teda zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Myslím si, že v takom prípade by dal svoju funkciu k dispozícii a venoval by sa niečomu inému. V roku 1968 mal ešte mentalitu komunistického aparátnika. Až počas nasledujúcich dvadsiatich rokov sa zmenil na sociálneho demokrata v podobe, v akej sme ho zažili po roku 1989.

Dubček sa po auguste 1968 ešte takmer rok udržal vo funkciách a v roku 1969 napríklad podpísal takzvaný obuškový zákon, ktorý umožnil tvrdé policajné zásahy proti výročným protestom. Ako hodnotíte jeho postoj počas nástupu normalizácie?