Putina dobieha „augustová kliatba“. Čierny mesiac Ruska opäť udiera a problémy sa kopia

Puč, štátny bankrot, Kursk, vojny, katastrofy aj smrť Jevgenija Prigožina. August má v modernej ruskej histórii povesť mesiaca, keď sa zlé správy kopia jedna za druhou. Tento rok stará povera o „čiernom auguste“ opäť ožíva – a dokonca aj v médiách lojálnych Kremľu. Na rozdiel od mystiky však Vladimir Putin čelí problémom, ktoré sú veľmi konkrétne: ukrajinským útokom hlboko v Rusku, výpadkom rafinérií, nedostatku benzínu a rastúcej nervozite obyvateľstva.  

„August je pre našu krajinu prekliaty mesiac,“ vyhlásil ešte pred jeho začiatkom ruský ultranacionalistický a prokremeľský Cargrad. Svojich čitateľov vyzval, aby sa pripravili na ďalšiu skúšku, a bez dôkazov predpovedal, že Ukrajina a jej západní spojenci chystajú na posledný letný mesiac „rozsiahly zločin“. Medzi možnými scenármi dokonca spomínal útok „špinavou bombou“ či napadnutie Bieloruska alebo Podnesterska. Ide o ničím nepodložené tvrdenia, ktoré zapadajú do dlhodobého propagandistického rámca tejto televízie.

Za rétorikou o kliatbe sa však skrýva niečo, čo nemožno odbiť ako poveru. Vojna, ktorú Moskva vo februári 2022 rozpútala proti Ukrajine, sa čoraz citeľnejšie vracia na ruské územie. V polovici augusta 2026 Rusko čelilo jednému z najväčších ukrajinských dronových náletov od začiatku vojny. Podľa ruského ministerstva obrany protivzdušná obrana za jedinú noc zachytila 791 dronov, pričom stovky smerovali k Moskve. Associated Press upozornila, že ruské celoštátne televízie útok vo svojich ranných správach prakticky odignorovali.

Ešte viditeľnejšie sú dôsledky útokov na ropný priemysel. Reuters 17. augusta informoval o návrate nedostatku palív najmenej do desiatich ruských regiónov. Problémy sa objavili aj v Moskovskej oblasti. Krízu zhoršilo vyradenie rafinérií po dronových útokoch, ku ktorému sa pridala tradične vyššia letná spotreba. Moskva musela obmedziť vývoz benzínu a nafty, znížiť niektoré kvalitatívne požiadavky a začať dovážať ropné produkty. Predaj benzínu na petrohradskej komoditnej burze klesol od začiatku augusta približne o pätinu.

Práve v takomto prostredí dostáva starý ruský mýtus o „čiernom auguste“ nový život.

Kliatba, ktorá sa začala tankmi v Moskve

Nie je to prastará slovanská povera. Predstava nešťastného augusta vznikla predovšetkým z traumatických udalostí posledných desaťročí Sovietskeho zväzu a postsovietskeho Ruska. Ruské médiá začali hovoriť o „syndróme čierneho augusta“ najmä po sérii kríz na prelome tisícročí. Rádio Slobodná Európa už v roku 2009 pripomínalo, že názov sa v ruskom verejnom priestore zaužíval práve v spojení s opakujúcimi sa augustovými otrasmi.

Symbolickým začiatkom bol 19. august 1991. Skupina komunistických konzervatívcov sa pokúsila odstrániť sovietskeho prezidenta Michaila Gorbačova, ktorého držali v izolácii na Kryme. Do Moskvy vyšli tanky, no puč sa po troch dňoch zrútil. Namiesto záchrany Sovietskeho zväzu jeho organizátori rozpad ríše urýchlili. O štyri mesiace ZSSR prestal existovať.

O sedem rokov neskôr prišiel ďalší august, ktorý si milióny Rusov dodnes spájajú so stratenými úsporami. Vláda 17. augusta 1998 oznámila reštrukturalizáciu rubľového štátneho dlhu, rozšírenie kurzového pásma a moratórium na časť zahraničných záväzkov súkromného sektora. Nasledoval prudký pád rubľa, paralýza bankového systému a dramatický rast inflácie. Medzinárodný menový fond neskôr konštatoval, že bezprostredným výsledkom opatrení bol prakticky kolaps bankového sektora.

August sa zvláštnym spôsobom zapísal aj do politického životopisu samotného Putina. Boris Jeľcin ho v auguste 1999 vytiahol na post predsedu vlády a 16. augusta ho Štátna duma vo funkcii potvrdila. Muž, ktorý bol ešte krátko predtým pre väčšinu Rusov takmer neznámym bývalým dôstojníkom KGB a šéfom FSB, dostal rozhodujúci odrazový mostík k prezidentskej moci.

Lenže už o rok neskôr ukázal „čierny august“ svoju najtemnejšiu tvár.

Kursk ako prvá veľká skúška Putina

Dvanásteho augusta 2000 otriasli počas námorného cvičenia Barentsovým morom výbuchy na jadrovej ponorke K-141 Kursk. Plavidlo kleslo na morské dno a zahynulo všetkých 118 členov posádky.

Katastrofa sa stala prvou veľkou krízou Putinovho prezidentovania a ešte viac ju prehĺbila reakcia Kremľa. Prezident po nešťastí zostal niekoľko dní na dovolenke pri Čiernom mori a verejne vystúpil až pod rastúcim tlakom médií. Putin neskôr obhajoval rozhodnutie nevrátiť sa okamžite do Moskvy argumentom, že jeho osobná prítomnosť by záchranným operáciám nepomohla. Kritika pomalej reakcie ruských úradov a váhania s prijatím zahraničnej pomoci však bola enormná.

August 2000 ešte neskončil. Dvadsiateho siedmeho začala horieť moskovská televízna veža Ostankino. Požiar poškodil vysielaciu infraštruktúru a prakticky vyradil televízne vysielanie v Moskve a okolí na niekoľko dní. Tragédie Kurska a Ostankina vzdialené od seba iba dva týždne pomohli definitívne zakotviť predstavu, že posledný letný mesiac je pre Rusko akýmsi obdobím nešťastia.

Do vznikajúcej legendy sa spätne začali vkladať aj ďalšie udalosti. V auguste 1996 čečenskí bojovníci zaútočili na Groznyj a prvá čečenská vojna sa krátko nato skončila chasavjurtskými dohodami. V auguste 1999 zase ozbrojenci zo susedného Čečenska prenikli do Dagestanu a konflikt prerástol do druhej čečenskej vojny.

Často sa k „čiernemu augustu“ pripájajú aj bombové útoky na obytné domy, ktoré výrazne ovplyvnili politickú atmosféru pri Putinovom nástupe. Tu je však dôležité spresnenie: najznámejšia séria výbuchov obytných domov v Rusku sa odohrala až v septembri 1999, nie v auguste.

Gruzínsko, elektráreň a horiaca Moskva

Ďalšou pevnou súčasťou legendy sa stal august 2008 a vojna Ruska s Gruzínskom. Príbeh býva z oboch strán dodnes interpretovaný politicky, no vyšetrovanie podporované Európskou úniou dospelo k záveru, že rozsiahle otvorené boje sa začali gruzínskym útokom na Cchinvali v noci zo 7. na 8. augusta. Zároveň však upozornilo, že konfliktu predchádzali dlhodobé provokácie a eskalácia a že následná ruská vojenská operácia ďaleko za hranicami Južného Osetska prekročila rámec primeranej reakcie. Jednoduché tvrdenie, že vojnu „začalo Rusko“ alebo výlučne „začalo Gruzínsko“, preto nevystihuje celý kontext.

O rok neskôr, 17. augusta 2009, postihla Sajano-šušenskú vodnú elektráreň na Sibíri katastrofálna havária. Konečná bilancia dosiahla 75 obetí a udalosť patrí medzi najhoršie priemyselné katastrofy v novodobom Rusku. Nasledujúce leto prinieslo ničivé požiare a smog, ktorý na dlhé dni zahalil Moskvu. Aj Cargrad dnes tieto udalosti používa ako dôkaz údajnej augustovej zákonitosti.

Ďalší tajomný august prišiel v roku 2019. Pri vojenskom teste pri obci Ňonoksa neďaleko Severodvinska došlo 8. augusta k explózii spojenej s krátkodobým zvýšením radiácie. Rosatom priznal smrť piatich svojich pracovníkov, ďalší dvaja príslušníci armády boli podľa vtedajších správ takisto medzi obeťami. Okolnosti skúšky zostávali zahalené tajomstvom a západní experti ju spájali s vývojom ruskej strely s jadrovým pohonom Burevestnik.

Prigožin a návrat mena Kursk

Mimoriadne silnú kapitolu pridal august 2023. Presne dva mesiace po neúspešnej vzbure Wagnerovej skupiny sa 23. augusta zrútilo v Tverskej oblasti súkromné lietadlo Embraer Legacy 600. Zahynulo všetkých desať ľudí na palube vrátane zakladateľa wagnerovcov Jevgenija Prigožina a ďalších vysokopostavených predstaviteľov skupiny. Prigožin sa predtým so svojimi jednotkami obrátil proti ruskému vojenskému vedeniu a Putin jeho vzburu označil za zradu.

O rok neskôr sa kruh symbolicky uzavrel pri mene, ktoré v Rusku stále vyvoláva spomienku na ponorku z roku 2000.

Šiesteho augusta 2024 prekročili ukrajinské jednotky hranicu a prenikli do Kurskej oblasti. Bola to najväčšia pozemná operácia cudzej armády na medzinárodne uznanom území Ruskej federácie za celé desaťročia a pre Kremeľ predstavovala vážnu reputačnú ranu. Moskva musela do oblasti presúvať rezervy a evakuovať tisíce obyvateľov.

Aj august 2025 ponúkol materiál pre tých, ktorí na kliatbu veria. Začiatkom mesiaca ukrajinský dronový útok zapálil zásobníky paliva v Soči. O necelé dva týždne, 15. augusta, sa Putin na základni Elmendorf-Richardson v Anchorage stretol s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Takmer trojhodinový summit mal priniesť posun k ukončeniu vojny na Ukrajine, ale skončil bez dohody. Zatiaľ čo ruskí politici ho doma prezentovali ako diplomatický úspech a návrat Moskvy na najvyššiu medzinárodnú úroveň, k ukončeniu bojov neviedol.

Rok 2026: tentoraz netreba veriť na povery

Ak má mať august 2026 pre Putina zlý význam, nepotrebuje na to žiadnu nadprirodzenú moc.

Ruská protivzdušná obrana musí čeliť útokom stoviek dronov, poškodené rafinérie komplikujú dodávky benzínu a zábery dymu nad skladmi či priemyselnými podnikmi prenášajú vojnu do každodenného života ľudí, ktorí ju ešte pred niekoľkými rokmi sledovali prevažne v televízii. Ukrajina pritom otvorene uvádza, že útokmi na rafinérie, logistiku a podniky podporujúce ruskú vojenskú mašinériu chce zvyšovať hospodársku cenu vojny.

Zhoršuje sa aj nálada v spoločnosti. Nezávislé centrum Levada v júlovom prieskume zistilo, že 57 percent Rusov označuje politickú situáciu v krajine za napätú a ďalších 13 percent za kritickú či výbušnú. Medzi dôvodmi pesimistického hodnotenia respondenti uvádzali pokračujúce boje, nestabilitu a strach z budúcnosti. Zároveň však platí, že viac ako polovica opýtaných stále považuje smerovanie krajiny za správne a pozitívne hodnotenia prezidenta a ďalších štátnych inštitúcií zostávajú dominantné. Hovoriť o bezprostrednom páde Putinovho režimu by preto bolo predčasné.

K nervozite prispievajú aj septembrové voľby do Štátnej dumy. Ruský najvyšší súd v auguste vyradil z parlamentných volieb liberálnu stranu Jabloko, ktorá vystupovala proti pokračovaniu vojny a presadzovala prímerie. Reuters pripomenul, že rozhodnutie ešte viac obmedzuje už aj tak úzky priestor pre politickú súťaž v Rusku.

Nad krajinou zároveň visí otázka ďalšej mobilizácie. Kremeľ sa po skúsenosti zo septembra 2022 snaží novej masovej povolávacej kampani vyhnúť a namiesto nej láka mužov na lukratívne vojenské kontrakty. Podľa denníka The Guardian však rastúce straty a čoraz náročnejší nábor živili počas leta špekulácie, že po voľbách by sa situácia mohla zmeniť. Zatiaľ ide o špekulácie, nie o oznámené rozhodnutie Kremľa.

Práve tu sa povera stretáva s politikou. Historik a znalec Ruska Mark Galeotti označil „augustovú kliatbu“ za fenomén, ktorému sa v Rusku čiastočne verí a čiastočne sa používa s iróniou. Expert Keir Giles zase upozornil, že nepozná štatistickú analýzu, ktorá by dokazovala, že Rusko v auguste postihuje viac nešťastí než v iných mesiacoch. Aj ruské médium URA.ru tento rok pripustilo, že počtom incidentov je august porovnateľný s júlom či septembrom.

„Čierny august“ je teda skôr selektívna historická pamäť než kliatba. Pre Putina však môže byť tento august nepríjemný aj bez mystiky. Jeho politický systém bol viac než dve desaťročia postavený na prísľube stability – že štát bude silný, hranice bezpečné a chaos deväťdesiatych rokov sa už nevráti. Drony nad Moskvou, horiace rafinérie a rady pri čerpacích staniciach tento obraz narúšajú spôsobom, ktorý propaganda nedokáže úplne skryť.

Témy:
Vladimir Putin

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.