Vyššie penzie, nižšie dane, pomoc rodinám aj miliardy na jadro. Začína sa posledný boj koalície o štátnu kasu

Ako bude štát na budúci rok míňať miliardy eur a kde bude škrtať? Koalíciu Smeru, Hlasu a SNS čaká posledné veľké skladanie štátneho rozpočtu v tomto volebnom období. Každý z partnerov už počas posledných mesiacov naznačil svoje priority.  

Zdá sa, že veľkými témami rozpočtovej jesene budú dôchodky, platy policajtov, pomoc rodinám či miliardové investície do dopravy a energetiky. Čakáme aj na to, ako bude vyzerať druhý, kľúčový prorastový balíček, od ktorého si vláda sľubuje rozhýbanie spomalenej ekonomiky.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) po najnovšom rokovaní s premiérom Robertom Ficom naznačil, okolo čoho sa bude rozpočtová debata točiť. Premiér podľa neho pomenoval tri základné priority. Ide o boj proti následkom sucha, výstavbu nového jadrového zdroja, okolo ktorého je aktuálne vo vláde rušno, a rozvoj dopravy na Slovensku. „Sú to priority za stovky miliónov eur, ktoré bude mimoriadne náročné zohľadniť v napätom rozpočte,“ dodáva financmajster, ktorý však bližšie detaily neprezradil.

Kamenický spolu s tým zopakoval aj heslo, ktoré koalícia používa prakticky od svojho víťazstva vo voľbách na jeseň 2023. Vláda podľa neho musí pri rozpočte brať maximálny ohľad na udržanie sociálneho štandardu bežných ľudí. Koaličné strany tento naratív zdôrazňovali najmä pri predstavovaní každého z troch konsolidačných balíkov. Významná časť prijatých opatrení však v praxi zasiahla práve peňaženky domácností a firiem – napríklad prostredníctvom vyššieho daňovo-odvodového zaťaženia práce či zmien v dani z pridanej hodnoty (DPH). Posledný balík priniesol okrem iného vyššie zdravotné odvody zamestnancov, progresívnejšie zdanenie príjmov či zmeny daňových úľav.

Lenže samotné skladanie rozpočtu sa už teraz ukazuje ako oveľa komplikovanejšie, než si premiér pôvodne predstavoval. Premiérova ambícia dostať zákon roka do parlamentu už v septembri narazila na odpor koaličných partnerov, ktorí si pri poslednom rozpočte pred voľbami chcú vybojovať vlastné priority. „Už čoskoro ma čaká aj ďalšie kolo rokovaní o rozpočte s koaličnými partnermi,“ avizuje v tejto súvislosti minister financií.

Tento rozpočet pritom môže byť poslednou veľkou skúškou súdržnosti koalície pred budúcoročnými parlamentnými voľbami. Každá zo strán bude chcieť doň dostať opatrenia, ktoré dokáže pred voličmi predať ako vlastný úspech, zatiaľ čo ministerstvo financií musí súčasne krotiť deficit a hľadať ďalšie úspory. Septembrový termín sa preto vzďaľuje a oveľa reálnejšie vyzerá, že o rozpočte sa bude rozhodovať až neskôr na jeseň.

Jeseň bude horúca

Prvú „facku” dal Kamenickému šéf národniarov Andrej Danko. Ten v relácii Politika 24 televízie Joj 24 načrtol požiadavky SNS. „Jeseň môže byť horúca kvôli štátnemu rozpočtu. Ja sa snažím, aby bola úplne zrušená transakčná daň, zachované nižšie DPH. Presviedčam Smer o tom, aby sme sa vrátili k sadzbám 10 a 20 percent DPH. Pre nás je dôležité revolučné zdvihnutie dôchodkov. Navrhli sme zákon, podľa ktorého by mali dôchodky 90-ročným penzistom stúpnuť o 80 percent a chceme vyvinúť tlak, aby tie dôchodky rástli oveľa viac,“ priblížil Danko.

Už raz sa pritom SNS transakčnú daň podarilo okresať. Od januára tohto roka ju neplatia živnostníci a ďalší podnikatelia – fyzické osoby, právnických osôb sa však naďalej týka. Úplné zrušenie dane by podľa aktuálnych odhadov pripravilo rozpočet približne o 430 až 450 miliónov eur ročne. Kamenický preto všetkým, ktorí volajú po jej úplnom zrušení dlhodobo odkazuje, že musia zároveň ukázať, kde štát chýbajúce stovky miliónov nájde.

SNS chce zároveň na jeseň otvoriť ďalší balík úľav pre živnostníkov. Danko presadzuje zavedenie takzvaných licencií, ktoré by mali najmenším podnikateľom s nízkym obratom nahradiť vysoké odvody pevnou platbou. Danko zároveň odmieta argument, že na ďalšie opatrenia už v rozpočte nie je priestor. Dodatočné peniaze by podľa neho mohol štát hľadať napríklad vo vyššom zdanení ziskových firiem či v úsporách na fungovaní štátu. Kritizuje tiež napríklad aj to, že vláda doteraz nedotiahla spájanie niektorých úradov, ktoré malo priniesť efektívnejšie fungovanie verejnej správy a rýchlejšie čerpanie eurofondov.

So svojimi požiadavkami do rozpočtových rokovaní vstupuje aj Hlas. Strana chce ako jednu z hlavných priorít presadiť väčšiu podporu rodín s deťmi a zároveň garantovať zachovanie plnohodnotného 13. dôchodku. „Seniori dostali už dvakrát plnohodnotný 13. dôchodok, dostanú ho aj tento rok a určite ho súčasná vládna koalícia zaradí aj do štátneho rozpočtu na rok 2027. HLAS seniorom 13. dôchodok garantuje a z tejto svojej podmienky nebude za žiadnych okolností zľavovať,“ vyhlásil predseda strany Matúš Šutaj Eštok.

Hlas zároveň prichádza aj s vlastným rodinným balíkom. Príspevok pri narodení prvého dieťaťa, takzvané kočíkovné, chce zvýšiť na tisíc eur. Pracujúcim matkám, ktoré vychovali štyri a viac detí, chce úplne odpustiť daň z príjmu. Opatrenie sa má týkať približne 19-tisíc žien a zhruba 400 osamelých otcov v rovnakej situácii. Len odpustenie dane by malo rozpočet v roku 2027 stáť približne 45 miliónov eur a vyššie kočíkovné ďalších 6,9 milióna.

Treťou časťou balíka je rodinná karta pre domácnosti s deťmi do 18 rokov, ktorá má priniesť zľavy na tovary a služby spojené so starostlivosťou o deti. Projekt je už súčasťou programového vyhlásenia vlády a Hlas chce, aby sa po ukončení verejného obstarávania spustil práve v budúcom roku. Šutaj Eštok pritom odmieta, že by na nové výdavky v napätom rozpočte nebol priestor. „Sme presvedčení, že rozpočet má priestor na túto pomoc rodinám s deťmi. Pri pohľade na demografický vývoj Slovenska ju vnímame oveľa viac ako investíciu do budúcnosti, než ako sociálne opatrenie,“ uviedol.

Smer zatiaľ konkrétny zoznam opatrení pre budúcoročný rozpočet nepredstavil a do uzávierky sa k svojim požiadavkám nevyjadril ani pre Pravdu. Vychádzať sa tak dá najmä z troch oblastí, ktoré po rokovaní s Ficom pomenoval Kamenický.

Sucho na Slovensku už tento rok spôsobilo vážne problémy – zasiahlo poľnohospodárstvo, lesy aj zásoby vody a farmári v niektorých regiónoch hlásili pri obilninách pokles výnosov o desať až 40 percent. Druhou prioritou spomínanou prioritou má byť nový jadrový zdroj za približne 15 miliárd eur. Fico tlačí na to, aby sa vlastnícke vzťahy v spoločnosti JESS vysporiadali už do septembra, a avizoval, že iniciatíva pri projekte má postupne prejsť pod Úrad vlády. Najmenej konkrétna zostáva doprava. V hre môže byť viacero veľkých cestných či železničných projektov, bez ďalších detailov však zatiaľ nie je jasné, kam presne chce vláda poslať avizované stovky miliónov eur.

Čo pomôže ekonomike?

Slovenská ekonomika vstupuje do rozpočtovej jesene v slabej kondícii. Rast je utlmený a verejné financie zostávajú hlboko v mínuse. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) najnovšie upozornila, že Slovensko už nemá výraznú finančnú rezervu a že rastový potenciál krajiny je slabší než v minulosti. Verejný dlh presahuje 60 percent HDP a bez ďalších opatrení by sa mohol do konca desaťročia priblížiť k 75 percentám. Samotný deficit má podľa aktuálneho odhadu analytikov rady tento rok dosiahnuť 4,4 percenta HDP, teda približne 6,2 miliardy eur.

Vláda tak na jednej strane potrebuje podporiť ekonomiku, zároveň však musí ďalej šetriť. RRZ odhaduje, že len na splnenie vládneho rozpočtového cieľa na rok 2027 bude potrebné nájsť nové opatrenia približne za 1,2 miliardy eur. Bez nich by deficit opäť prekročil päť percent HDP. Veľká časť konsolidácie je teda stále pred nami, problémom však je, že prichádza v najhoršom čase – iba niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami. Aj rozpočtová rada dlhodobo upozorňuje, že skúsenosti z minulosti hovoria skôr o predvolebnom rozdávaní než o výraznom uťahovaní opaskov.

Práve preto bude dôležitým dielikom rozpočtu druhý balík prorastových opatrení. Prvú várku vláda predstavila ešte pred letom. Obsahovala desiatky prevažne antibyrokratických zmien, ktoré nemali výraznejšie zaťažiť štátnu kasu (napríklad nižšiu spotrebnú daň z elektriny pre časť priemyslu, odbúravanie administratívy či jednoduchšie pravidlá pre podnikateľov). Vláda však už vtedy avizovala, že opatrenia s väčším dosahom na rozpočet prídu na rad až pri jeho príprave.

Ich definitívny zoznam zatiaľ stále nepoznáme. Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) však v tejto súvislosti avizovala, že na jeseň sa má otvoriť najmä daňovo-odvodová oblasť. V hre tak môžu byť napríklad úľavy, ktoré by firmám a pracujúcim znížili náklady, podpora investícií či ďalšie zásahy do cien energií. Vo verejnej diskusii sa objavilo napríklad znižovanie sadzieb dane z príjmu fyzických osôb či ďalšie okresanie transakčnej dane, po ktorom volajú podnikatelia aj SNS. Pôvodný rámec ministerstva pritom rozdeľoval návrhy do piatich oblastí – energie, dane a odvody, investície, trh práce a podnikateľské prostredie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
rozpočet
koalícia
vláda
štátny rozpočet

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.