Tatranský poklad v deravom potrubí: Ako francúzsky model a tiene Gorily vytvorili vodárenský kolaps

Prečo pod Tatrami vytečie do zeme každý tretí liter vody?  

POPRAD: Kontrola nad vodou naberá v období stupňujúcich sa horúčav a vytrvalého sucha, ktoré trápi nielen Slovensko, ale celú Európu, kľúčový význam. Voda z úpätí Nízkych a Vysokých Tatier patrí k najkvalitnejším prírodným zdrojom na Slovensku.

Nad podtatranským vodárenským systémom však visia tiene kauzy údajného spisu tajnej služby Gorila, možnej pasce takzvaného “francúzskeho modelu“ prevádzky vodárenstva či nabaľujúceho sa investičného dlhu na sieti vodovodov a kanalizácií.

Nasledujúci text popisuje príbeh podtatranskej vody – od jej horského pôvodu cez spornú privatizáciu až po súčasné kolapsy vodárenských kapacít.

Zlatý poklad pod zemou: Odkiaľ pije Poprad?

Voda, ktorú pijú obyvatelia Popradu a blízkeho okolia, má výnimočnú kvalitu. Paradoxne však nepochádza z Vysokých Tatier, ale z neďalekej Liptovskej Tepličky, ležiacej na úpätí Nízkych Tatier.

(Článok pokračuje pod obrázkom)

5 fotiek v galérii

Novú čistiareň odpadových vôd v Kežmarku otvorili vo februári 2016.

Zdroj: TASR/Oliver Ondráš

Voda tam vyviera z viacerých prameňov a hlbokých vrtov a do Popradu sa privádza z juhu mohutným systémom vodojemov a potrubí. Vďaka prirodzenej filtrácii cez horninové vrstvy ide o mimoriadne čistú podzemnú vodu, ktorá si nevyžaduje chemické úpravy. Tento zdroj pitnej vody dopĺňa vodovod zbierajúci vodu zo svahov Vysokých Tatier.

Pretože v samotnom Poprade sa žiadne výdatné zdroje nenachádzajú, voda sa do mesta dopravuje diaľkovými potrubiami do vodojemov nad mestom, odkiaľ samospádom a s pomocou prečerpávacích staníc prúdi do vodovodných kohútikov domácností. Problémom systému nebýva kvalita či nedostatok vody v prameňoch, ale stav potrubí, ktorými do mesta cestuje.

Rozdelenie vodární na dve časti

V rokoch 2004 až 2006 prebehla v podtatranskom vodárenstve zásadná transformácia. Na Slovensku sa uplatnil takzvaný francúzsky prevádzkový model, pri ktorom sa pôvodne jeden vodárenský podnik rozdelil na dve časti.

Podtatranská vodárenská spoločnosť (PVS) vlastní majetok a infraštruktúru – teda vodovodné a kanalizačné potrubia, vodojemy, čistiarne odpadových vôd. Akcionármi sú výhradne mestá a obce z okresov Poprad, Kežmarok, Levoča, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves či Gelnica.