
Chrbtová kosť slovenskej ekonomiky stráca desaťtisíce ľudí, no paradoxne stále trpí ich nedostatkom. Je to začiatok konca našej priemyselnej dominancie alebo len nevyhnutná daň za modernizáciu a prechod na inovácie? Viac sa dozviete v našej pravidelnej rubrike – panel expertov.
Záhada slovenských fabrík: Hlásia kritický nedostatok ľudí, no za päť rokov z nich potichu ubudlo takmer 57-tisíc pracovníkov. Kým začiatkom roka 2021 ťahalo náš priemysel takmer 680-tisíc zamestnancov, v roku 2026 ich zostalo len necelých 623-tisíc.
Znamená tento vyše osempercentný pád koniec našej priemyselnej veľmoci? Alebo len staré montážne linky nahrádza automatizácia a nová vlna elektromobility? Prečítajte si odpovede odborníkov na to, čo náš trh práce skutočne čaká. Experti odpovedali na nasledujúce otázky:
1. Čo je dôvodom takéhoto vývoja, pričom mnohé výrobné podniky hľadajú nových pracovníkov?
2. Naznačuje tento pokles nejaké možné problémy celej slovenskej ekonomiky alebo len ide o nejaké štrukturálne zmeny v rámci nášho hospodárstva?
3. Bude tento pokles zamestnanosti v priemysle pokračovať aj naďalej?
Maximilián Wéber, makroekonóm Slovenskej sporiteľne
1. Pokles zamestnanosti v priemysle od roku 2021 nemusí nevyhnutne znamenať, že priemysel prestal potrebovať pracovníkov. Časť vysvetlenia spočíva v dlhodobej zmene štruktúry slovenskej ekonomiky a trhu práce. V prvom štvrťroku 2007 pracovalo v priemysle (NACE B–E) viac ako 26 % všetkých zamestnaných, zatiaľ čo v prvom štvrťroku 2026 to bolo približne 21 %. Priemysel tak postupne tvorí menšiu časť celkovej zamestnanosti, pričom viac ľudí nachádza uplatnenie v iných sektoroch ekonomiky.
Treba tiež dodať, že fabriky, ktoré hľadajú nových zamestnancov, nemusia reprezentovať rovnakú časť priemyslu ako tie, ktoré pracovné miesta rušia. Volkswagen, ktorý je veľkým zamestnávateľom na Slovensku, v súčasnosti čelí problémom a znižuje počet pracovných miest v Nemecku. Tradične bol pritom silný vo výrobe automobilov so spaľovacími motormi.
Naopak, nové výrobné kapacity na Slovensku, napríklad výroba elektromobilov v závode Kia alebo pripravovaný závod na výrobu batériových článkov v Šuranoch, budú súčasťou nového dodávateľského reťazca pre elektromobilitu. Tento rozdiel medzi štatistickým poklesom zamestnanosti v priemysle a náborom v niektorých fabrikách môže byť prejavom toho, že sa slovenský priemysel preorientúva na výrobu iných produktov.
2. V dlhodobom horizonte to zatiaľ vyzerá skôr na prejav štrukturálnych zmien než na dôkaz celkového úpadku ekonomiky. Hoci počet pracovníkov v priemysle v posledných rokoch klesol, jeho absolútna úroveň je stále porovnateľná s rokmi 2010 až 2013. Priemyselná výroba (NACE C) navyše zostáva najväčším jednotlivým odvetvím slovenskej ekonomiky z pohľadu zamestnanosti.
Dôsledky na ekonomiku budú závisieť od toho, do ktorých sektorov sa pracovníci presunú. Ak by rástli najmä odvetvia s nižšou produktivitou, mohlo by to krátkodobo tlmiť rast miezd. Naopak, ak sa bude zvyšovať zamestnanosť v segmentoch s vyššou pridanou hodnotou, napríklad vo finančných službách, IT alebo odborných a technických činnostiach, nemusí mať pokles podielu priemyslu na zamestnanosti negatívny vplyv na celkovú ekonomiku ani mzdy.