Európska únia (EÚ) vstupuje do príprav na vykurovaciu sezónu s nezvyčajne nízkymi zásobami plynu a vysokými cenami energií. Dôvodom je pokračujúca kríza na Blízkom východe a obmedzená doprava cez Hormuzský prieliv, ktorá zasiahla globálne dodávky ropy, plynu aj ďalších surovín.
Spojeným štátom sa napriek rastúcemu tlaku na Irán nepodarilo dosiahnuť úplné obnovenie plavby cez prieliv. Vytvorili však trasu, ktorou každú noc prejde do 20 lodí, upozornila analýza portálu Ekonomična pravda.
Dôsledky krízy sú v Európe citeľné už niekoľko mesiacov. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen uviedla, že len počas prvých 44 dní vojny USA a Izraela proti Iránu sa výdavky EÚ na energie zvýšili o viac než 22 miliárd eur. Brusel následne v máji znížil prognózu hospodárskeho rastu EÚ na rok 2026 z 1,4 na 1,1 percenta. V eurozóne očakáva rast iba o 0,9 percenta.
Video
Trump v dobrej nálade: Hormuz je americký. A zatancoval si víťazný tanec
Zdroj:
Reuters
Ročná inflácia dosahuje 3,2 percenta, čím prekračuje dvojpercentný cieľ Európskej centrálnej banky. Jedným z hlavných dôvodov sú vyššie ceny energií spôsobené narušením dodávok z oblasti Perzského zálivu.
Európska komisia označuje súčasnú situáciu za druhý veľký energetický šok za menej než päť rokov po kríze z roku 2022, ktorú vyvolalo prudké obmedzenie dodávok ruského plynu po ruskej invázii na Ukrajinu. Podľa scenára Bruselu sa obchod cez Hormuz nemá začať výraznejšie obnovovať skôr než v septembri a do konca roka 2026 môže zostať obmedzený. Ceny energií by sa podľa tejto prognózy mohli vrátiť na pôvodnú úroveň až do konca roka 2027.
Ak by sa tento scenár naplnil, inflácia by v roku 2027 mohla dosiahnuť 3,5 percenta a tempo rastu HDP spomaliť na 0,7 percenta.
Zásobníky plynu zostávajú nezvyčajne prázdne
Najväčším rizikom pred zimou 2026/2027 je stav európskych zásobníkov. Na začiatku augusta boli naplnené len na 60 percent, čo predstavovalo približne 60 miliárd kubických metrov plynu a rekordne nízku úroveň pre toto obdobie.
EÚ pritom odporúča naplnenie zásobníkov na 90 percent do 1. novembra alebo 1. decembra. Podľa expertov a účastníkov trhu už tento cieľ pravdepodobne nebude možné dosiahnuť.
„V najlepšom prípade budú zásobníky pred vykurovacou sezónou naplnené na 70 až 80 percent. Ak bude zima mierna, nič vážne sa nestane. Ak bude chladná a bezveterná, začnú sa problémy,“ upozornila expertka na energetiku z Kolumbijskej univerzity Anne-Sophie Corbeau.
Európa po roku 2022 vo veľkom nahrádzala ruský potrubný plyn skvapalneným zemným plynom, najmä zo Spojených štátov. Kým v roku 2021 tvoril americký LNG 28 percent dovozu skvapalneného plynu do EÚ, v roku 2025 to bolo 58 percent a v prvom štvrťroku 2026 už 63 percent.
Dôležitú úlohu mal zohrávať aj Katar, ktorý chcel pred vypuknutím vojny zdvojnásobiť exportné kapacity LNG a stať sa druhým najväčším vývozcom na svete po USA. Situáciu však zmenili iránske raketové útoky. Podľa Ekonomičnej pravdy zničili 17 percent kapacít katarského komplexu Ras Laffan, ktorý zabezpečuje približne 20 percent svetovej produkcie skvapalneného plynu.
Ceny plynu v EÚ po bombardovaní Iránu vzrástli na 50 až 60 eur za megawatthodinu. Ani po prímerí výraznejšie neklesli a v súčasnosti sa pohybujú medzi 60 a 65 eurami za megawatthodinu.
Problémom je aj rastúca konkurencia o LNG v Ázii, kde počas letných horúčav stúpol dopyt po elektrine a klimatizácii.
Európska agentúra ACER však neočakáva akútnu krízu. Poukazuje na to, že EÚ v posledných rokoch výrazne rozšírila kapacity terminálov na spätné splyňovanie LNG. Tie by podľa agentúry mohli čiastočne nahradiť chýbajúce zásoby, ak bude na svetovom trhu dostatok skvapalneného plynu.
Nedostatku leteckého paliva sa zatiaľ podarilo vyhnúť
Napätie na Blízkom východe zasiahlo aj leteckú dopravu. Na jar začalo výrazne zdražovať letecké palivo, čo prinútilo dopravcov obmedzovať niektoré lety a zvyšovať ceny.
V apríli a máji niektoré aerolínie označovali situáciu za vážnejšiu než počas pandémie a objavili sa obavy zo systémového nedostatku paliva. Najhoršiemu scenáru sa však podľa EÚ podarilo zabrániť vďaka zvýšenému dovozu zo Spojených štátov a Nigérie.
Vysoké ceny napriek tomu zostávajú problémom. Letecké palivo tvorí približne 25 až 30 percent prevádzkových nákladov dopravcov, čo môže viesť k rušeniu menej ziskových liniek.
Eurokomisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas upozornil, že cestujúci môžu plný dosah vyšších nákladov na ceny leteniek pocítiť koncom roka 2026 alebo v nasledujúcom roku, keď aerolíniám vyprší časť existujúceho cenového zabezpečenia.
„Nie je to len otázka leteckého paliva alebo palív všeobecne. Možno nás čaká globálna recesia,“ varoval Tzitzikostas.
Európska agentúra pre bezpečnosť letectva zároveň upozornila, že prípadný dlhodobý nedostatok môže prinútiť európske letiská a aerolínie vo väčšej miere používať namiesto bežného paliva Jet A-1 typ Jet A, ktorý je rozšírenejší v USA a Kanade. Samotné palivo podľa agentúry nepredstavuje zásadný bezpečnostný problém, rizikom však môže byť zámena oboch druhov pri plánovaní letov.
Automobilový priemysel zasahuje nedostatok motorových olejov
Kríza sa neobmedzuje iba na ropu, plyn a letecké palivo. Na svetovom trhu vznikol aj nedostatok surovín potrebných na výrobu motorových olejov.
Veľké európske automobilky Volkswagen a Stellantis v prvých mesiacoch vojny využívali zásoby olejov dovezených z Blízkeho východu. Tie sa však postupne vyčerpali. Cena olejov skupiny III sa medzičasom strojnásobila na približne 4 000 dolárov za tonu.
Jednou z príčin bol marcový iránsky útok na závod spoločnosti Shell v Katare. Dodávatelia následne vyčerpali veľkú časť zásob určených pre Európu a Spojené štáty.
„Aj keby sa Hormuz otvoril zajtra, Európa a USA dostanú nové dodávky olejov najskôr v októbri,“ uviedla spoločnosť Argus Media.
Automobilky preto hľadajú alternatívnych dodávateľov a testujú upravené zloženia mazív. Trh však podľa Ekonomičnej pravdy zostáva zraniteľný voči ďalším výpadkom lodnej dopravy. Tie by mohli ďalej zvýšiť ceny motorových olejov a predĺžiť servisné intervaly pre vodičov.
Vývoj pred zimou tak bude závisieť najmä od ďalšieho priebehu konfliktu na Blízkom východe, dostupnosti LNG na svetových trhoch a počasia. Pri miernej zime by podľa citovaných expertov mala EÚ súčasnú situáciu zvládnuť, pri dlhšom období chladu a slabom vetre by však nízke zásoby a vysoké ceny mohli opäť výrazne zvýšiť tlak na európsku energetiku.
Témy:
Hormuzský prieliv
ekonomika
plynová kríza
plyn
LNG
vojna s Iránom
vykurovacia sezóna
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.