Putin chystá ďalšiu mobilizáciu? V Rusku už nacvičujú, kam umiestnia a čím vyzbroja nových vojakov

Ruská armáda v lete preverovala, či dokáže v krátkom čase prijať väčšie množstvo mobilizovaných mužov, ubytovať ich, zabezpečiť im stravu, výstroj a zbrane. Jedno z takýchto cvičení sa v júli uskutočnilo v Kaliningradskej oblasti, strategickej ruskej exkláve medzi Poľskom a Litvou. Podľa západných spravodajských predstaviteľov, na ktorých sa odvoláva denník The Wall Street Journal (WSJ), však nešlo o izolovanú skúšku. Podobné preverovanie mobilizačnej pripravenosti má prebiehať aj v ďalších častiach Ruska.  

Do Kaliningradu podľa WSJ pricestovali vojenskí dôstojníci z Petrohradu. Ich úlohou nebolo nacvičovať bojový útok, ale oveľa prozaickejšiu – a pre fungovanie masovej armády nemenej dôležitú – logistiku. Armáda preverovala, kam by po prípadnom povolávacom rozkaze umiestnila nových vojakov, ako by ich zásobovala a ako rýchlo by ich dokázala zaradiť do vojenského systému.

Samotné cvičenie ešte neznamená, že Vladimir Putin už rozhodol o novej mobilizácii. Západní predstavitelia citovaní americkým denníkom tvrdia, že takéto rozhodnutie zatiaľ nepadlo. Za politicky citlivý moment označujú parlamentné voľby, ktoré sa v Rusku uskutočnia 20. septembra 2026. Termín volieb do novej Štátnej dumy stanovil Putin dekrétom v júni. Ide zároveň o prvé voľby dolnej komory ruského parlamentu od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Kremeľ mobilizáciu odmieta, armáda sa na ňu pripravuje

Oficiálna línia Moskvy zostáva opačná. Kremeľ počas tohto roka opakovane tvrdil, že ďalšia masová mobilizácia nie je potrebná. Ešte v marci zaznelo, že nie je „na programe dňa“. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia 21. augusta vyhlásil, že masová mobilizácia podľa jeho vedomostí „nie je plánovaná ani očakávaná“.

Rozpor medzi verejnými vyhláseniami a vojenskými prípravami však nemusí byť taký veľký, ako sa na prvý pohľad zdá. Armády bežne pripravujú scenáre, ktoré vláda napokon nemusí použiť. Cvičenia v Kaliningrade preto samy osebe nie sú dôkazom, že Putin už vydal alebo sa chystá vydať mobilizačný rozkaz. Ukazujú však, že ruské velenie považuje takúto možnosť za natoľko reálnu, že preveruje jej praktické uskutočnenie.

Dôvodom je predovšetkým otázka ľudí. Rusko sa od mobilizácie z roku 2022 snaží dopĺňať jednotky najmä dobrovoľníkmi a profesionálnymi vojakmi na kontrakt. Za podpis zmluvy ponúka vysoké platy, jednorazové náborové bonusy a ďalšie výhody. S postupujúcou vojnou je však získavanie nových mužov čoraz náročnejšie.

Agentúra Reuters už na jar informovala, že Moskva rozširuje nábor aj medzi vysokoškolákmi, najmä do nových jednotiek bezpilotných prostriedkov. Firmy v niektorých regiónoch zároveň dostali ciele, koľko pracovníkov majú pre armádu získať. Nábor je oficiálne dobrovoľný, no tlak na regióny, podniky aj potenciálnych vojakov rastie.

Aj Institute for the Study of War (ISW) koncom júla hodnotil, že ruská náborová kampaň zaostáva za cieľmi na rok 2026 a vysoké straty môžu Putina prinútiť rozhodovať sa, či dobrovoľný model ešte postačuje. ISW zároveň upozorňuje, že prípadná mobilizácia je politické rozhodnutie závislé nielen od situácie na fronte, ale aj od toho, ako Kremeľ hodnotí stabilitu režimu doma.

Kyjev hovorí o 300-tisíc mužoch

Do debaty vstúpil cez víkend aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho Kyjev predpokladá, že Rusko po septembrových parlamentných voľbách môže povolať ďalších 300-tisíc vojakov. V roku 2027 by podľa ukrajinského hodnotenia mohla nasledovať ďalšia vlna. Zelenskyj to spája s ruskou snahou ovládnuť zvyšok ukrajinského Donbasu, predovšetkým územie Doneckej oblasti, ktoré Moskva stále nemá pod kontrolou.

Pre Putina je problém zrejmý. Ak chce pokračovať v opotrebovacej vojne a zároveň dosiahnuť ďalšie veľké územné zisky, potrebuje nahrádzať zabitých a zranených vojakov rýchlejšie, než sa mu to darí prostredníctvom finančne motivovaného náboru. Masová mobilizácia by tento problém čiastočne vyriešila, no vytvorila by nové – politické aj ekonomické.

Trauma z jesene 2022

Kremeľ veľmi dobre vie, čo môže mobilizačný rozkaz spustiť. Keď Putin 21. septembra 2022 vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“, minister obrany Sergej Šojgu oznámil plán povolať 300-tisíc rezervistov. Bola to prvá ruská mobilizácia takéhoto rozsahu od druhej svetovej vojny.

Nasledoval chaos. Objavili sa prípady chybne povolaných mužov, pred náborovými strediskami vznikali konflikty a krajinu začali opúšťať desaťtisíce ľudí. Na hraniciach s Gruzínskom, Kazachstanom či Mongolskom sa tvorili kilometrové kolóny, letenky do krajín, kam Rusi mohli cestovať bez víz, sa rýchlo vypredávali.

Presný počet ľudí, ktorí vtedy odišli, nie je známy. Reuters na základe údajov susedných štátov a médií konštatoval, že mohlo ísť o státisíce. Len Kazachstan zaznamenal v prvých týždňoch po vyhlásení mobilizácie viac ako 200-tisíc príchodov z Ruska, hoci časť ľudí následne pokračovala ďalej alebo sa vrátila.

Práve opakovaniu podobného šoku sa Moskva celé nasledujúce roky snažila vyhnúť.

Tentoraz má štát účinnejšie nástroje

Od roku 2022 sa navyše zmenil spôsob, akým ruský štát eviduje mužov podliehajúcich vojenskej povinnosti. Vytvoril jednotný elektronický register a zaviedol elektronické povolávacie rozkazy. Ruský generálny štáb v marci 2026 potvrdil, že nový systém sa už pri odvodoch používa. Informácie o elektronickom predvolaní sa zapisujú do registra a pri ignorovaní výzvy môžu nasledovať zákonom stanovené obmedzenia.

To dáva štátu možnosť postupovať podstatne cielenejšie než na jeseň 2022. Namiesto jedného dramatického oznámenia a okamžitého povolania státisícov mužov môže Moskva, ak sa tak rozhodne, zvyšovať počty postupne a po regiónoch. Aj WSJ upozorňuje, že práve takýto model by mohol znižovať riziko okamžitej paniky.

Nervozita je napriek tomu citeľná. V auguste vyvolali pozornosť správy o rekordnom pohybe cez hraničný priechod Verchnij Lars medzi Ruskom a Gruzínskom. Ruská colná správa uvádzala v niektorých dňoch viac ako 19-tisíc až 20-tisíc prejazdov denne.

Interpretovať tieto čísla ako nový masový útek Rusov pred mobilizáciou by však bolo predčasné. Gruzínske ministerstvo vnútra odmietlo tvrdenia, že do krajiny za jediný deň prišlo 20-tisíc ruských občanov. Podľa jeho údajov v sledovanom 24-hodinovom období cez priechod vstúpilo do Gruzínska 7 880 osôb rôznych národností a 8 406 ľudí opačným smerom odišlo. Nezávislá Meduza upozornila, že ruské číslo zrejme zahŕňalo cestujúcich v oboch smeroch. Zvýšený ruch na hranici je teda reálny, jeho príčinu však nemožno automaticky pripísať obavám z mobilizácie.

Video

Prílet lietadiel MiG-31i do Kaliningradskej oblasti

Kaliningrad ako varovný signál, nie dôkaz

Výber Kaliningradskej oblasti pre jedno z mobilizačných cvičení má osobitnú váhu. Exkláva je od zvyšku Ruska oddelená územím členských štátov NATO, hraničí s Litvou a Poľskom a patrí medzi vojensky najcitlivejšie regióny v Európe. Samotný nácvik však nie je dôkazom prípravy konfliktu s NATO; podľa zdrojov WSJ boli podobné preverovania vykonávané aj inde v Rusku.

Oveľa podstatnejšia je otázka, čo sa stane po 20. septembri. Masová mobilizácia by Putinovi poskytla nové ľudské rezervy pre pokračovanie vojny, zároveň by však odobrala ďalších pracovníkov z napätého trhu práce, zvýšila vojenské výdavky a mohla by opäť preniesť vojnu z televíznych obrazoviek priamo do domácností miliónov Rusov.

Témy:
vojna na Ukrajine
Vladimir Putin
Kaliningrad
putinova mobilizácia
mobilizácia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.