Chorvátsko hlási tri prípady západonílskej horúčky a jedného pacienta na umelej ventilácii. Odborníci upozorňujú na šírenie nákazy naprieč regiónmi.
Chorvátsky ústav verejného zdravotníctva (HZJZ) v pondelok potvrdil v krajine tri prípady západonílskej horúčky. Jeden pacient je napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, informuje TASR podľa správy agentúry HINA.
- V Chorvátsku potvrdili tri júlové a augustové prípady západonílskej horúčky.
- Jeden chorvátsky pacient nad osemdesiat rokov je na umelej pľúcnej ventilácii.
- Západonílsku horúčku tento rok hlási dvanásť európskych krajín vrátane Grécka.
- Sezónny prenos vírusu komármi v Európe vrcholí medzi júlom a septembrom.
- Neexistuje vakcína proti západonílskej horúčke a väčšina infekcií prebieha bezpríznakovo.
Marko Kutleša, prednosta oddelenia intenzívnej starostlivosti a neuroinfektológie na Klinike pre infekčné choroby Dr. Frana Mihaljeviča, pre televíziu RTL spresnil, že pacient má viac ako 80 rokov a pochádza z oblasti Záhrebu.
Spôsob nakazenia v Chorvátsku
Podľa HZJZ sa trojica pacientov nakazila v júli a auguste, pričom pochádzajú z východného, centrálneho a severozápadného Chorvátska. Dva prípady boli odhalené náhodne počas sérologického testovania na iné účely, uviedol verejnoprávny rozhlas a televízia HRT.
Infekciu vírusom západonílskej horúčky tento rok zaznamenalo dvanásť európskych krajín, vyplýva z údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Ide o Albánsko, Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Kosovo, Holandsko, Severné Macedónsko, Rumunsko, Srbsko a Španielsko.
Počet prípadov v Európe
Grécko od začiatku roka eviduje 157 prípadov vrátane 13 úmrtí. Severné Macedónsko nahlásilo 43 prípadov a päť úmrtí, pričom k väčšine nákaz došlo počas posledných troch týždňov. Začiatkom tohto mesiaca tam vyhlásili epidémiu v niekoľkých samosprávnych obvodoch v hlavnom meste Skopje a v jeho okolí.
K väčšine infekcií u ľudí v Európe dochádza počas sezóny komárov – od neskorej jari do jesene, pričom prenos vrcholí v období od júla do septembra.
Rizikoví pacienti a liečba
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že v súčasnosti neexistuje vakcína ani špecifická liečba proti vírusu západonílskej horúčky. Liečba sa zameriava na zmiernenie príznakov, pričom závažné prípady si môžu vyžadovať podpornú nemocničnú starostlivosť. Vírus sa v prírode udržiava predovšetkým v cykle medzi vtákmi a komármi, najmä rodu culex (komár piskľavý). Infikované komáre môžu vírus preniesť na ľudí, kone a iné cicavce.
Väčšina infekcií prebieha bez príznakov. Inkubačná doba je zvyčajne dva až šesť dní, no môže sa pohybovať v rozmedzí od dvoch dní do dvoch týždňov. Približne 20 až 30 percent infikovaných ľudí prekoná akútne horúčkovité ochorenie. Medzi symptómy patrí horúčka, bolesť hlavy, bolesť svalov a kĺbov a tráviace ťažkosti. Objaviť sa môže aj prechodná vyrážka.
Závažnejší priebeh ochorenia
Menej ako jedno percento nakazených osôb postihne závažná forma ochorenia zasahujúca ústrednú nervovú sústavu, spresňuje HINA. Tá zahŕňa meningitídu (zápal mozgových blán), encefalitídu (zápal mozgu) a vo veľmi zriedkavých prípadoch akútnu chabú paralýzu (ochrnutie). Vyššiemu riziku závažného priebehu čelia starší ľudia a pacienti s chronickými ochoreniami, ako sú choroby obličiek, cukrovka alebo hypertenzia.