Vlkov strieľajú čoraz viac, no škody neklesajú. Spor ochranárov so štátom sa pred novou sezónou vyostruje
obchodnyregister
2026.08.25.
Kým poľovníci plnia kvóty, v niektorých okresoch sa strieľa aj tam, kde žiadne útoky nehlásia. Ochranári bijú na poplach a žiadajú zásadnú zmenu systému.
Slovensko opäť rozhoduje o tom, koľko vlkov bude možné v nadchádzajúcej poľovnej sezóne usmrtiť. Od začiatku opätovného uplatňovania kvóty bolo usmrtených najmenej 120 vlkov, no škody na hospodárskych zvieratách napriek tomu neklesajú. WWF Slovensko, My sme les a AEVIS preto upozorňujú, že odstrel vlkov nie je účinným riešením škôd a žiadajú väčší dôraz na prevenciu a podporu chovateľov.
Od začiatku roka 2025 bolo podľa evidencie usmrtených najmenej 120 vlkov, teda približne 20 % minimálnej početnosti slovenskej populácie. Napriek tomu sa škody na hospodárskych zvieratách neznížili – v roku 2025 boli vyplatené náhrady vo výške 456 375 eur, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 142 455 eur.
Vlky sa navyše lovili aj v okresoch, kde neboli evidované žiadne škody. Organizácie preto na dnešnom zasadnutí pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu vlka žiadajú, aby štát prestal spoliehať na plošný odstrel a sústredil sa na účinnú prevenciu, lepšiu podporu chovateľov a systémovú zmenu evidencie škôd.
2 fotky v galérii
Vlky vo výbehu
Zdroj: TASR
Údaje z jednotlivých okresov zároveň ukazujú, že medzi počtom usmrtených vlkov a výškou škôd neexistuje jednoznačná súvislosť. V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlk lovil. Naopak, v Liptovskom Mikuláši boli preplatené škody vo výške takmer 54-tisíc eur a bolo tam usmrtených osem vlkov, zatiaľ čo v Ružomberku dosiahli škody takmer 56-tisíc eur, no usmrtené boli tri vlky.
„Ak má byť kvóta nástrojom na znižovanie škôd, počet odlovených vlkov by mal zodpovedať rozsahu škôd v jednotlivých regiónoch. Prax však ukazuje, že takáto úmera neexistuje. Vlky sa lovili aj v okresoch bez evidovaných škôd a počet odlovených vlkov nebol úmerný výške škôd v danom regióne. Súčasný systém nie je prínosom ani pre chovateľov, ani pre prírodu,“ hovorí Michal Kalaš z organizácie Aevis.
Nejde pritom iba o samotné nastavenie kvóty. Štát nemá ani dostatočne spoľahlivý a jednotný systém evidencie škôd, ktorý by mal byť základom pre takéto rozhodovanie. Analýza údajov získaných z okresných úradov ukázala výrazné rozdiely medzi údajmi evidovanými na centrálnej úrovni a údajmi priamo z okresov.
„Základom účinného riešenia škôd sú kvalitné dáta. Dnes však nemáme jednotný systém, ktorý by poskytoval spoľahlivé a navzájom porovnateľné údaje. Potrebujeme preto centrálnu elektronickú evidenciu škôd, ktorá bude prehľadná, aktuálna a kontrolovateľná. Bez kvalitných dát nemôžeme hovoriť o zodpovednom manažmente vlka ani o účinnom riešení škôd,“ upozorňuje Katarína Butkovská z WWF Slovensko.
Súčasný systém má pritom podľa organizácií aj ďalší problém: jeho náklady pre prírodu sú jasne viditeľné, zatiaľ čo jeho prínos pre chovateľov zostáva nepreukázaný. V 20 z 30 okresov bola spoločenská hodnota usmrtených vlkov vyššia než výška preplatených škôd. V Kežmarku boli napríklad preplatené škody vo výške 1 221 eur, z toho na hospodárskych zvieratách iba 562 eur, no usmrtené boli tri vlky v celkovej spoločenskej hodnote 4 500 eur.
„Nemôžeme merať úspešnosť systému iba počtom zastrelených vlkov. Otázka je, čo tento odstrel reálne priniesol. Pomohol chovateľom znížiť škody? Znížil konflikty? Dáta z poslednej sezóny na tieto otázky nedávajú presvedčivú odpoveď. Preto potrebujeme zmenu prístupu – viac investícií do prevencie a podpory chovateľov a menej spoliehania sa na plošný odstrel,“ hovorí Michal Haring z My sme les.
Ochranári preto požadujú, aby sa pri rozhodovaní o ďalšom manažmente vlka nepokračovalo v súčasnom plošnom systéme kvót bez jeho zásadnej zmeny. Prvoradá má byť účinná prevencia škôd, dostatočná a dostupná (finančná aj metodická) podpora chovateľov hospodárskych zvierat a vytvorenie jednotnej centrálnej evidencie škôd a odlovov. Ak zodpovedné orgány nedokážu preukázať, že kvóta prináša očakávaný výsledok, nie je dôvod v tomto manažmente vlka pokračovať.
2 fotky v galérii
- Od začiatku opätovného uplatňovania kvóty bolo usmrtených 120 vlkov – 23 v januári 2025, 69 v poľovnej sezóne 2025 – 2026 a ďalších 28 jedincov uhynulo. Toto číslo predstavuje približne 20 % minimálnej početnosti slovenskej populácie vlka uvádzanej v reportingu podľa čl. 17 Smernice o biotopoch. Údaj nezahŕňa prípady pytliactva.
- V okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance a Michalovce neboli v roku 2025 preplatené žiadne škody spôsobené vlkom, napriek tomu sa tam vlk lovil.
- V 20 z 30 okresov bola spoločenská hodnota usmrtených vlkov vyššia ako výška preplatených škôd.
- V roku 2025 boli vyplatené náhrady za škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách vo výške 456 375 eur, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 142 455 eur.
- Pri 40 zo 69 odstrelov bol identifikovaný vplyv na populáciu vlka v územiach európskeho významu; pri 23 prípadoch mohol zásah dosiahnuť až 100 % lokálnej populácie.
- V centrálnej evidencii odlovených vlkov nie je pri ôsmich prípadoch uvedený územne príslušný okresný úrad, ktorý evidenciu vedie.
- Na potrebu zmeny pritom upozorňovala už v roku 2023 aj Štátna ochrana prírody SR, podľa ktorej celoplošné kvóty neprinesú želaný výsledok zníženia škôd. Aj aktuálne údaje podľa WWF Slovensko, My sme les a AEVIS ukazujú, že tento problém sa za poslednú sezónu nevyriešil.