Premiér Fico a minister Kamenický odmietli šetriť a vymysleli novú daň. Dnes už vedia, že to bola obrovská chyba

Nestáva sa tak často, že by Robert Fico síce nepriamo takto verejne priznal svoju chybu. Jeho tradičnou taktikou je popierať a prekrúcať fakty.  

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Vládu nakoniec dobehol ich vlastný hlúpy nápad: Márne boli rady vláde Roberta Fica, aby v rámci konsolidácie verejných financií nezavádzala takzvanú transakčnú daň. Ladislav Kamenický spolu s Robertom Ficom pretlačili tento návrh, keďže škrtať vo výdavkoch sa im nechcelo. Nakoniec pochopili aj oni, že išlo o jedno z najhorších opatrení, ktoré štát uvalil na svojich občanov. Aby sme pochopili, prečo bol tento krok veľmi škodlivý pre našu ekonomiku, musíme to rozmeniť na drobné.

Podľa daňovej odborníčky a partnerky poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvie Hallovej je transakčná daň nesystémový prvok, ktorý už rok a pol nielen zbytočne zaťažuje podnikateľské prostredie, ale aj ohrozuje celkovú stabilitu slovenského daňového systému. Keďže tá funguje v princípe ako dodatočná daň z pridanej hodnoty (DPH), jej zavedením sa nielen začali odčerpávať dodatočné financie od podnikateľov, ale daň spôsobila aj širší ekonomický problém, keď zvýhodnila hotovostné operácie voči transparentným bankovým prevodom.

„Takto nastavená daň vytvárala od začiatku motiváciu preklopiť čo najviac platieb do hotovosti, čo logicky viedlo k zväčšovaniu šedej ekonomiky. Štát síce vyberal cez transakčnú daň zdanlivo dodatočné zdroje, avšak zároveň čelil nižšiemu výberu iných daní. Znížený výber daní z príjmu a DPH bezpochyby do istej miery súvisí s transakčnou daňou,“ vysvetľuje Hallová.

Transakčná daň bola od začiatku problematická tým, že nevychádza zo zisku firmy a ani z jej ekonomickej výkonnosti, ale zo samotného pohybu peňazí. Firma ju teda platila aj pri úhradách, ktoré sú bežnou a nevyhnutnou súčasťou podnikania. Čím väčší objem transakcií podnik vykonával, tým výraznejšie tento mechanizmus cítil.

Transakčná daň všeobecne zhoršuje predvídateľnosť nákladov, uberá z financií, ktoré by išli do investícií a zhoršuje konkurencieschopnosť. To všetko zvyšuje tlak na optimalizáciu finančných tokov.

„A vyslovene čerešničkou je, že povinnosť odvádzať túto daň má aj firma v strate, čiže transakčná daň ďalej zhoršovala finančnú situáciu ďalších firiem a prípadne až ohrozovať ich podnikanie,“ dodáva odborníčka.

Pri veľkých spoločnostiach sa môže zdať strop 40 eur pri jednotlivom prevode relatívne nízky v pomere. Ak však firma realizuje veľké množstvo transakcií, výsledný náklad sa kumuluje na pomerne vysoké sumy. Pritom transakčná daň prišla v čase, keď všetky firmy na Slovensku čelia vysokému daňovo-odvodovému zaťaženiu práce a tie s výnosmi nad 5 miliónov eur aj vysokej dani z príjmu.