Ranné kruhy, slovné hodnotenie aj hodiny bez zvonenia. Čo čaká slovenské deti od septembra

Od septembra sa prváci na celom Slovensku začnú učiť po novom. Kurikulárna reforma bude po prvý raz povinná pre všetky základné školy, hoci ročníky na ňu budú prechádzať postupne – v novom školskom roku sa bude týkať výlučne prvákov. Školy, ktoré sa do reformy zapojili už skôr, podľa nového systému vyučujú už aj druhákov, niektoré aj tretiakov.  

Nejde pritom len o to, čo sa deti budú učiť, ale najmä o to, ako sa budú učiť. Reforma má znížiť dôraz na memorovanie a viac deti viesť k tomu, aby učivu rozumeli, vedeli svoje vedomosti používať v praxi, prepájať ich a samostatne premýšľať. Väčšiu úlohu má dostať aktivita žiakov, práca v skupinách, riešenie problémov či prepájanie jednotlivých oblastí vzdelávania.

Zmena sa dotkne aj samotného fungovania vyučovania. Predmety sa budú vo väčšej miere prepájať, školy môžu využívať blokovú či tematickú výučbu, pričom hodiny nemusia končiť zvonením a väčšiu voľnosť dostanú pri tvorbe vlastných vzdelávacích programov.

Zmeniť sa má aj pohľad na hodnotenie – známky môže nahradiť slovné hodnotenie. To by nemalo porovnávať žiaka s ostatnými, ale vyzdvihnúť jeho individuálny pokrok, silné stránky a oblasti, na ktorých by mal ešte zapracovať. Reforma zároveň zavádza nové členenie základného vzdelávania do troch cyklov namiesto doterajšieho rozdelenia na prvý a druhý stupeň.

Čo však tieto zmeny budú znamenať priamo v triedach? Ako bude vyzerať bežná hodina, čo sa zmení pre učiteľov a žiakov a čo môžu očakávať rodičia?

Školy dostanú viac voľnosti

Dôležité podľa Horníkovej je, aby rodičia nepočítali s jedným univerzálnym modelom dňa. „Nové kurikulum poskytuje školám väčšiu mieru flexibility. Každá škola musí organizáciu vyučovania prispôsobiť svojim žiakom, personálnym možnostiam, priestorom a vlastnému školskému vzdelávaciemu programu,“ ozrejmila.

Napríklad často skloňované ranné kruhy vôbec nemusia byť rannou rutinou prvákov. Podľa Horníkovej je to jedna z možností, ako vytvárať bezpečné a podnetné prostredie, nie povinný organizačný prvok každej školy. „Tam, kde sa využíva, môže trvať niekoľko minút. Žiaci sa pozdravia, povedia, ako sa cítia, čo ich čaká, môžu pomenovať problém alebo sa spoločne naladiť na učenie,“ povedala.

To, že by išlo o stratu vyučovacieho času, Horníková vylučuje. Učiteľ vďaka rannému kruhu môže včas zachytiť napätie či únavu a predísť problémom, ktoré by narušili celý deň. „Bezpečné školské prostredie, duševné zdravie a dobrá klíma školy už nemôžu byť okrajovými témami. Sú predpokladom toho, aby sa žiak vôbec dokázal sústrediť a učiť sa,“ uviedla.

Že atmosféra v škole nie je iba „niečo navyše“, ukazuje aj analýza Štátnej školskej inšpekcie. Podľa nej pohodu a pocit bezpečia žiakov najviac ovplyvňujú vzťahy s učiteľmi, atmosféra v triede a to, čo deti počas vyučovania zažívajú. Najlepšie sa cítili tí, ktorí svoju triedu opisovali ako súdržnú partiu, kde sa spolužiaci podporujú a nikoho nevyčleňujú.

Vyučovanie bez zvončeka

Po rannom kruhu, ak sa ho škola rozhodne zaradiť, však nasleduje klasické vyučovanie s jednotlivými predmetmi. Rozdiel bude najmä v tom, čo bude dieťa počas hodiny robiť. „Učiteľ pritom zostáva odborníkom, ktorý výučbu vedie, ale častejšie vytvára situácie, v ktorých žiaci aktívne objavujú súvislosti a premýšľajú nad tým, čo sa učia,“ uviedla riaditeľka odboru podpory formálneho vzdelávania NIVaM Petra Fridrichová.

Nestačí napríklad vedieť poučku naspamäť. Žiak má vedieť vysvetliť súvislosti, argumentovať, riešiť problém a získané poznatky použiť v inej situácii. Do vyučovania preto môžu pribudnúť experimenty, praktické úlohy, projekty, bádanie či viac práce v skupinách.

Praktické zmeny sa môžu prejaviť napríklad v tom, ako dlho bude jedna vyučovacia aktivita trvať. Školy nemusia byť viazané iba na klasické 45-minútové hodiny a môžu spájať viac času na jednu tému. Podľa Fridrichovej to neznamená, že deti budú sedieť dlhšie bez prestávky. „Ak sa nám to celé podarí, tak deti sa nebudú tešiť na zvonenie, budú sklamané, že zazvoní,“ povedala s dávkou nadnesenosti prezidentka Asociácie súkromných škôl a školských zariadení Eva Ohraďanová.

Niektoré školy už zvonenie úplne vypínajú. Horníková uviedla, že na jej škole sa po zrušení „upokojila atmosféra“. Deti podľa nej predtým čakali na otvorenie dverí a ponáhľali sa na toaletu či najesť, pretože vedeli, že o chvíľu budú opäť sedieť na hodine. Aj pri takýchto zmenách je podľa nej dôležitá komunikácia medzi rodičmi, učiteľmi a ich vzájomné pochopenie.

„Kvalitné vyučovanie už nemôže vyzerať tak ako pred tridsiatimi či päťdesiatimi rokmi – ako tiché počúvanie žiakov, zapisovanie poznámok a následné preskúšanie učiva. Potrebujeme zmeniť spôsob vyučovania aj hodnotenia a pripraviť na to učiteľov. Iba tak naučíme žiakov využívať získané poznatky vo svojom živote,“ povedala predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska (ZZŠS) Eva Horníková.

Učitelia sú kľúčom

Práve učitelia budú podľa zástupcov školstva a škôl rozhodujúci pre to, či sa reforma prenesie z dokumentov do každodennej praxe. „Kľúčové osobnosti, ktoré ju nesú, sú práve učitelia,“ zaznelo na tlačovej konferencii na ministerstve školstva od zástupcov slovenských škôl. Podľa nich preto potrebujú vedieť najmä to, čo majú konkrétne robiť inak.

Pozornosť upriamili aj na vzdelávacie zariadenia a ich zamestnancov, kde učitelia pri vyučovaní využívajú kreatívne metódy bez toho, aby vedeli, že práve tak učia po novom. Komora učiteľov zároveň upozornila, že bez investícií do učiteľov reforma úspešná nebude.

Samotné ministerstvo sa teraz pred povinným zavedením reformy snaží zmeny vysvetľovať aj priamo v regiónoch. Na svojom letnom turné „Spýtajte sa, ako sa deti učia po novom“ predstavuje školy, ktoré už podľa nového kurikula učia, a ponúka rodičom či učiteľom aj modelové hodiny a diskusie s odborníkmi.

„Rodičia môžu vidieť zmenu aj v tom, že sa menej zodpovednosti prenáša na domácu prípravu, viac sa žiaci učia v škole. Mali by viac pracovať so spätnou väzbou, teda zrozumiteľným a jasným pomenovaním toho, čo sa dieťa naučilo, čo už zvládlo, kde sú jeho limity v napredovaní a na čo sa treba ešte zamerať,“ priblížila Fridrichová.

Učebnice meškajú

Jednou z praktických otázok pred septembrovým štartom zostávajú aj učebnice. Ministerstvo uviedlo, že pre prvákov objednávalo približne 1,9 milióna učebníc v troch kolách a približne 90 percent z nich je už objednaných a na ceste. Proces však podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) zdržala námietka jedného z dodávateľov vo verejnom obstarávaní.

Minister je presvedčený, že školy budú mať učebnice k začiatku školského roka. Zároveň pripustil, že je fér vyhodnotiť efektivitu centrálneho obstarávania. Riaditelia totiž upozorňujú, že pri samostatnom nákupe by mohli mať učebnice skôr a učitelia viac času na prípravu.

Zástupcovia základných škôl sa zároveň zhodli na tom, že za reformou stoja a pokiaľ sa v procese jej zavádzania ukážu akékoľvek nedostatky, budú trvať na ich riešení. Predseda Odborových zväzov pracovníkov školstva a vedy na Slovensku Pavel Ondek napríklad otvorene kritizoval rozdelenie škôl na malotriedky a plnoorganizované a aj nové rozdelenie ročníkov na cykly.

Fridrichová na to argumentovala, že práve pri príprave reformy sa ukázalo, že prvý stupeň bol na Slovensku príliš krátky na to, aby sa všetky očakávané výstupy od detí dali dosiahnuť. Prvý stupeň sa preto rozdelil na prvý a druhý cyklus, pričom druhý siaha až do piateho ročníka. Výstupy sa zároveň nemajú sledovať iba po jednotlivých ročníkoch. Medzi cyklami tak vzniká dlhší čas na to, aby dieťa dosiahlo stanovené výsledky, pričom po prvom cykle má škola možnosť overiť, ako sa žiakom darí napredovať.

Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róberta Chovanculiaka spätná väzba škôl nie je úplne jednotná, pretože každá škola do reformy vstupovala s inými podmienkami. „Pre jedných je štátny vzdelávací program príliš rozsiahly a podrobný dokument, ktorý ich obmedzuje. Pre druhých ide o príliš vágny a nedostatočný dokument, ktorý im nepomáha,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
reforma
Tomáš Drucker
ZZŠS
Hlas
školstvo
základné školy
prváci

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.