Chcel splatiť 40-ročný dlh baníkom z Donbasu. Britova cesta boja za Rusko sa skončila smrťou

Ešte na jar žil v severnom Anglicku a nemal žiadnu skúsenosť s armádou či bojom. Už o krátky čas Bradley Townsend bojoval na východe Ukrajiny v ruských radoch. Tridsaťtriročný Brit podľa správ svojich spolubojovníkov zahynul 10. júna pri Lymane po zásahu dronom. Jeho príbeh ukazuje nielen nezvyčajnú cestu človeka z yorkshirskej robotníckej rodiny na ukrajinský front, ale aj to, ako sa historická solidarita baníkov môže po desaťročiach stať súčasťou vojnovej propagandy.  

Bradley Townsend nebol vojak, veterán ani človek s väzbami na východnú Európu. Pochádzal z Barnsley v grófstve South Yorkshire, tradičného priemyselného a baníckeho regiónu severného Anglicka, a živil sa okrem iného ako rybár. Napriek tomu v apríli 2026 odišiel z Británie a zamieril do Ruska.

Rodine pritom pôvodne povedal, že cestuje do Rumunska, uviedli Yorkshire Post a BBC. O niekoľko dní neskôr sa však objavil v Rusku v spoločnosti dvoch Britov, ktorí sa už predtým verejne hlásili k boju na strane Moskvy – Bena Stimsona a Aidena Minnisa. Townsend nemal podľa britských médií žiadne predchádzajúce bojové skúsenosti.

O necelé dva mesiace bol mŕtvy.

Podľa jeho spolubojovníkov zahynul 10. júna pri Lymane v Doneckej oblasti počas ruskej útočnej operácie. Zasiahnuť ho mala diaľkovo ovládaná FPV dronová munícia. Britské ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že vie o správach o smrti britského občana na Ukrajine a je v kontakte s jeho rodinou.

Britské médiá Townsenda označujú za prvého známeho britského občana, ktorý zahynul počas bojov na ruskej strane. Niekoľko Britov už pred ním v ruských alebo proruských jednotkách pôsobilo, ich smrť na fronte však zdokumentovaná nebola.

Z Yorkshire cez Moskvu na Donbas

Townsend svoju motiváciu vysvetľoval najmä triednou a baníckou solidaritou. V jednom z videí o sebe hovoril ako o „obyčajnom chlapcovi z robotníckej triedy“ z Yorkshire.

Odvolával sa pritom na štrajk britských baníkov z rokov 1984 a 1985, jednu z najtvrdších sociálnych konfrontácií v moderných britských dejinách. Tvrdil, že baníci z Donbasu vtedy finančne podporili štrajkujúcich kolegov v Británii a on im chcel túto solidaritu po desaťročiach „splatiť“.

Historické jadro príbehu je skutočné, jeho interpretácia je však podstatne komplikovanejšia.

Donbas bol v tom čase súčasťou Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu. Existujú záznamy o solidarite donetských baníkov s britskými kolegami počas štrajku. Britský Národný zväz baníkov (NUM) túto historickú väzbu pripomína dodnes.

Lenže rovnaká banícka solidarita dnes smeruje opačným smerom, než aký jej pripisoval Townsend.

Po ruskej invázii v roku 2022 začali britskí a waleskí baníci organizovať pomoc pre Ukrajinu. V roku 2024 The Independent opísal konvoje vozidiel, zdravotníckeho materiálu a ďalšieho vybavenia smerujúce k ukrajinským baníkom a vojakom. Členovia britských odborov pritom svoju pomoc vysvetľovali práve snahou vrátiť solidaritu, ktorú dostali od baníkov z Ukrajiny počas štrajku v 80. rokoch. NUM po začiatku ruskej invázie poslal ukrajinským baníkom aj finančnú pomoc.

Britská cesta na ruský front

Townsend navyše neprišiel do Moskvy do prázdna. Dôležitú úlohu v jeho príbehu mali podľa viacerých médií Briti Ben Stimson a Aiden Minnis, ktorí sa už predtým objavovali v ruskom informačnom priestore ako zahraniční dobrovoľníci bojujúci proti Ukrajine. The Independent s odvolaním na rádio LBC uviedol, že Townsend sa s nimi po príchode do Ruska stretol a existujú podozrenia, že kontakt vznikol už prostredníctvom internetu.

Investigatívny portál The Insider zase opísal širšiu sieť zahraničných sympatizantov Ruska, v ktorej Stimson a Minnis vystupovali nielen ako bojovníci, ale aj ako propagátori služby v ruskej armáde. Podľa portálu sa po Townsendovom príchode objavoval na ich sociálnych sieťach a v rozhovoroch určených zahraničnému publiku.

Prípad Stimsona zároveň ukazuje, že pre Brita nemusí mať odchod k proruským jednotkám následky iba na bojisku.

Stimson odišiel na Donbas už v roku 2015. Po návrate do Británie ho súd odsúdil na päť rokov a štyri mesiace väzenia za trestný čin súvisiaci s napomáhaním teroristickej činnosti. Súd pritom prijal záver, že osobne nemusel v bojoch nikoho zabiť; trestná bola jeho pomoc ozbrojeným proruským jednotkám. Neskôr sa opäť objavil v Rusku.

Britské ministerstvo zahraničných vecí aj v súčasnosti upozorňuje, že občan Spojeného kráľovstva, ktorý odíde na Ukrajinu bojovať alebo pomáhať ľuďom zapojeným do vojny, sa môže dopustiť trestného činu podľa britských zákonov a po návrate čeliť stíhaniu.

Townsend si toto riziko podľa vlastných slov uvedomoval. Pred odchodom na front dával najavo, že si nie je istý, či sa ešte bude môcť vrátiť domov, no zároveň tvrdil, že rozhodnutie urobil sám a „nebol do ničoho tlačený“.

„Svätá vojna“ a realita dronového frontu

Po jeho smrti dostal príbeh ďalšiu vrstvu. Proruské sociálne účty začali Townsenda opisovať jazykom mučeníctva. Objavilo sa označenie „bojovník vo svätej vojne“ a tvrdenia, že položil život za spoločnú vec. Aiden Minnis v rozlúčkovom texte spájal jeho smrť s bojom proti údajnému „fašizmu“ a „nacistom“ na Ukrajine – s motívmi, ktoré patria medzi základné prvky kremeľskej propagandy ospravedlňujúcej inváziu.

Realita Townsendovho pôsobenia na fronte bola pritom oveľa prozaickejšia a brutálnejšia.

Témy:
vojna na Ukrajine

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.