
Z pár mesačného randenia rovno rok v dodávke. Barbora a Marek vymenili istoty, kariéru aj pohodlie za 373 dní na ceste okolo sveta.
Namiesto randenia v meste vymenili pohodlie za pár štvorcových metrov v obytnej dodávke a vyrazili naprieč svetom. Barbora Kmeťová a Marek Grajko prežili na kolesách 373 dní – od drsnej Baje v Mexiku až po tisíce kilometrov naprieč Sibírou.
– Ako vznikol nápad prejsť celý svet na kolesách;
– čo všetko museli pre presune medzi kontinentami zvládnuť a ako presúvali auto;
– ako trávili čas, kým sa auto plavilo na nový kontinent;
– čo zažili v Mexiku, Japonsku či Rusku;
– či by na ceste niečo zmenili a čo je najdôležitejšia vec pre niekoho, kto by chcel vyraziť na podobnú cestu.
Boli ste spolu pár mesiacov a rovno ste sa vybrali na rok preč. Ako sa začal písať váš príbeh?
Keď sme spolu začali randiť, Marek mi hovoril o myšlienke cestovať okolo sveta. Pôvodne však chcel ísť na motorke. To mi najprv prišlo veľmi zaujímavé a vzrušujúce, no keď sme sa začali lepšie spoznávať a stal sa z nás pár, nevedela som si predstaviť odísť niekde na rok a pol na dvoch kolesách. Marek preto navrhol, že vymeníme motorku za dodávku, čo bude komfortnejšie pre oboch. Kúpili sme obytný van a začali plánovať cestu okolo sveta.
Ako dlho trvalo, kým ste van prerobili? Čo všetko ste museli obetovať tomu, aby ste sa dokázali takto na kolesách prechádzať svetom?
Van sme kupovali z Nemecka a bol už prerobený. Bol pripravený na fungovanie – bola tam posteľ, kuchynka, kúpeľňa, solárne panely, skrátka všetko potrebné. Urobili sme len pár drobnejších úprav ako inštaláciu vzduchových mechov či úpravu úložného priestoru pod posteľou, menili sme aj brzdy – brzdové kotúče, brzdové platničky aj brzdovú kvapalinu. Primárne sme mali stanovené parametre, čo má auto spĺňať po motorickej stránke. Toto konkrétne sme našli na nemeckom webe mobile.de. Marek sa poň vybral začiatkom januára s kamarátom, ktorý vybavil všetky papierovačky. Kupovali sme teda už prerobené auto a len sme si ho trochu upravili pre vlastný komfort.
Ako dlho po jeho návrate ste sa rozhodli, že štartujete a idete na cestu?
Vyštartovali sme o pol roka na to, 16. júla 2025. Postupne sme plánovali trasu a spravili si hrubú časovú os, podľa ktorej sme riešili celý manažment cestovania. Bolo treba zariadiť prepravu auta, letenky, časovanie a to, v akej časti krajiny budeme v danom ročnom období, aby sme sa vyhli mrazom alebo neúnosným horúčavám.
Znamená to, že ste neštartovali zo Slovenska priamo niekam po Európe?
Prvé tri mesiace sme strávili v Európe. Aj preto, aby sme sa s vanom trochu stotožnili. Ešte pred cestou sme boli na tri dni v Slovinsku pri jazere Bled vyskúšať si, aké to je fungovať v aute. Potom sme si povedali, že dáme tri mesiace v Európe, aby sme zistili, ako nám to spolu pôjde. Všetko bolo bez problémov, prešli sme 13 štátov. Následne sme z Nemecka poslali auto do Mexika, kde sme strávili tri mesiace, potom ďalšie tri v Amerike a v Kanade. Z Kanady sme auto poslali do Japonska, odtiaľ zobrali trajekt do Ruska. Ruskom sme prešli 9500 kilometrov, 7300 Sibírou (za predpokladu, že sa Sibír končí pri Urale) a ďalších 200 kilometrov Ruskom.
Hovoríte o tom, že ste „poslali auto“, akoby ste išli na poštu poslať balík. Je to naozaj také jednoduché?
Vôbec to nie je jednoduché. Vyžaduje si to veľa hľadania a nájdenie správnych dodávateľov, ktorí zabezpečujú námornú prepravu. Sú dve možnosti: buď pošlete auto v kontajneri, alebo spôsobom Ro-Ro (Roll-on/Roll-off), kedy je auto ukotvené priamo na palube lode. Do kontajnera sa vojde len vozidlo do určitých rozmerov, čo to naše tesne nespĺňalo, preto išlo spôsobom Ro-Ro. Dodávateľ nás inštruoval, čo všetko musíme pripraviť, čo v aute smie a nesmie zostať. Z Európy do Mexika trvala plavba mesiac, z Kanady do Japonska tri týždne.