Fico zarezal transakčnú daň. Kamenickému z kasy utečie pol miliardy, ako ich nahradí nevie

Slovenským podnikateľom s veľkou pravdepodobnosťou od budúceho roka odpadne jedna otravná povinnosť. Štát sa rozhodol zrušiť transakčnú daň, ktorú vyberal od apríla 2025. Biznisu sa uľaví, pred ministrom Ladislavom Kamenickým (Smer) však stojí náročná výzva – zohnať dodatočných 500 miliónov.  

Ak by sme hľadali kapitána nepopulárneho konsolidačného ťaženia súčasnej vlády, voľba by bola jednoznačná – transakčná daň. Išlo o najviac kritizovaný nástroj, ktorým chcela vláda uzdraviť naše krvácajúce verejné financie.

Nápad vznikol pri tvorbe rozpočtu na rok 2025, kedy štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) mala za ciel znížiť deficit verejných financií na úroveň 4,7 percenta HDP, čo v reči čísel znamenalo 6,6 miliardy eur. Potrebovala na to prílev nových peňazí do štátnej kasy, ktoré mala okrem iného zabezpečiť aj nová daň pre podnikateľov.

Od apríla 2025 majú preto spoločnosti povinnosť odviesť do štátnej pokladnice platbu za každý bankový prevod vo výške 0,4 percenta z transakcie, maximálne však do výšky 40 eur. Pri výbere hotovosti na pobočke alebo z bankomatu zase do kasy posielajú 0,8 percenta z výšky vyberanej sumy, a to bez ohľadu na jej objem. Ak vybrali 100 eur, zaplatili 80 centov, ak potrebovali 1000 eur, taxa vyskočila na osem eur..

Nástroju zvoní umieračik

Po mohutnej dávke nevôle, kritiky a sporov vnútri vládnej koalície, vládny kabinet cúvol a rozhodol, že od dane úplne oslobodí živnostníkov. Stalo sa tak od začiatku tohto roka.

Za zrušenie transakčnej dane najviac bojoval líder koaličnej SNS Andrej Danko, nezastavil sa ani po tom, ako dosiahol prvý úspech. Trval totiž na tom, že daň z transakcií by nemali platiť ani firmy, avšak hlavnou otázkou zostávalo, aký zdroj nahradí v rozpočte príjmy, ktoré by po jej zrušení vypadli. Hoci Fico túto otázku vládnemu partnerovi opakoval veľakrát, tento týždeň nastal nečakaný zlom a predseda vlády oznámil, že nakoniec ustúpi a transakčná daň bude zrušená.

„Keďže zavedenie tohto opatrenia bolo spojené s masívnou kritikou viacerých partnerov sociálneho dialógu, za vládu očakávam, že rozhodnutie o zrušení bude spojené s plnou verejnou podporou všetkých partnerov, ako aj u koaličných a opozičných politických strán,“ vyjadril sa pred pár dňami premiér.

Odborná verejnosť zareagovala na túto snahu jednoznačne – privítala ju. „Vláda si zrejme uvedomila, že transakčná daň výrazne škodí ekonomike a konkurencieschopnosti Slovenska. Okrem toho je mimoriadne nepopulárna a navyše sa z nej vyberá výrazne menej, než sa pôvodne očakávalo,“ uviedol ekonóm a člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster.

V čase tvorby štátneho rozpočtu na rok 2026 sa rátalo s tým, že sa od biznisu vyzbiera viac ako 527 miliónov eur. Júnová prognóza Inštitútu finančnej politiky už bola o čosi skromnejšia, rátala s čiastkou len 484 miliónov, na budúci rok sa mala suma prehupnúť cez 504 miliónov. To sa však zrejme nestane.

Podľa priebežného plnenia štátneho rozpočtu na hotovostnej báze sa k 24. augustu podarilo vyzbierať takmer 305 miliónov. Ak by nárasty pokračovali takýmto tempom až do konca roka, stále by pár miliónov chýbalo.

Ako štát nahradí pol miliardy?

Fico sa v minulosti viackrát vyjadril, že ak sa transakčná daň zruší, vláda bude musieť nájsť adekvátnu náhradu. Nateraz sa však o žiadnej takejto protiváhe nehovorí.

„Dosiaľ nebolo ohlásené opatrenie, ktorým by sa mohol vykompenzovať výpadok na úrovni pol miliardy eur,“ poznamenal analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana.

„Vláda môže škrtať výdavky, pokúsiť sa zvýšiť iné príjmy, alebo navýšiť deficit. Z jej doterajších krokov a tiež krokov parlamentu usudzujem, že je najpravdepodobnejšia kombinácia druhej a tretej možnosti,“ predikoval možný vývoj analytik.

Podľa Šustera by bolo ideálne nájsť možnosť ako kompenzovať takto vysoký výpadok čo najskôr. „Naše verejné financie sú vo vysokom riziku a nemali by sme prijímať žiadne rozhodnutia prehlbujúce deficit. Zatiaľ však vláda žiadne kompenzačné opatrenie nepredstavila,“ doplnil.

Expert okrem toho pripomenul jeden dávny Ficov cieľ – dosiahnuť v roku 2027 deficit na úrovni 4,2 percenta HDP. „Bude na to potrebné nájsť úspory vo výške približne 1,3 miliardy eur. Keď tomu pridáme zrušenie dane z platieb, vláda bude musieť nájsť úspory vo výške až 1,8 miliardy eur,“ vypočítal Šuster. Pre porovnanie, ide o dvojnasobne vyššiu sumu než štát vynaložil tento rok na 13. dôchodky.

Fico počas tlačovej konferencie, na ktorej oznamoval svoj zámer, tak trochu ironicky povedal, že od nového roka očakáva aj nebývalý hospodársky rast. Premiér mieril na tvrdenia o tom, že táto taxa brzdí našu ekonomiku.

Odborníci sa s touto iróniou nestotožňujú. „Transakčná daň na rast ekonomiky mala skutočne nepriaznivý vplyv. Po jej zrušení sa však všetko do normálu hneď nevráti. Investovať v krajine, kde sa jeden rok takáto exotická daň zavedie a o dva roky sa zruší je predsa len iné, než investovať v stabilnej krajine, kde nikomu niečo podobné ani nenapadne,“ naznačil Šuster.

Zástupcovia najväčších slovenských zamestnávateľov z Klubu 500 hovoria o tom, že zrušenie tejto taxy nemôže byť jediným krok na podporu ekonomiky. „Každé opatrenie, ktoré zaťaženie podnikateľského prostredia znižuje a necháva firmám viac priestoru na investície, výrobu a zamestnanosť, je dobrou správou,“ nechal sa počuť predseda Klubu 500 Vladimír Soták.

Združenie, ktoré dáva hlas spoločnostiam nad 500 zamestnancov, očakáva, že na toto rozhodnutie nadviažu ďalšie nástroje podporujúce konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, investície a udržateľný ekonomický rast. „Ak chceme, aby mal štát dlhodobo zdravé verejné financie, musí mať predovšetkým zdravú a rastúcu ekonomiku,“ skonštatoval Soták, ktorý je zároveň šéfom Železiarní Podbrezová.

Ďurana pripomenul, že ide len o jediný dielik v skladačke, ktorá Slovensko uvrhla do postupného ekonomického spomaľovania. „Bolo by preto naivné myslieť si, že po jej konci dôjde k obratu,“ okomentoval. Naďalej tu podľa neho zostanú v postkomunistickom regióne najvyššie sadzby dane z príjmu právnických osôb, odvody regulovaných subjektov, ale aj vysoké zaťaženie práce zamestnancov či vysoké stropy sociálnych odvodov.

Republiková únia zamestnávateľov preto na vládu tlačí, aby výpadok vykryla úsporami na strane štátu. „Zrušenie škodlivého opatrenia však nemožno zamieňať za prorastovú politiku. Na skutočné opatrenia, ktoré majú naštartovať slovenskú ekonomiku, stále čakáme,“ zaznelo v jej stanovisku.

Predseda Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka zase vyzval na pokračovanie konštruktívneho prístupu. „Za kľúčové považujeme pokračovať v konštruktívnom dialógu medzi vládou a sociálnymi partnermi a spoločne hľadať riešenia, ktoré prispejú k stabilnejšiemu, predvídateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu podnikateľskému prostrediu na Slovensku,“ poznamenal Machunka.

Po vzore krajín Južnej Ameriky

Transakčnú daň v minulosti ostro kritizovali aj zástupcovia bankového sektora. Na pleciach bánk sa totiž ocitol jej výber a tiež následné odosielanie prostriedkov na účty štátu, teda celá administratíva.

Slovenská banková asociácia v časoch kreovania zákona varovala pred negatívnymi dopadmi ako vyššie bankové poplatky, rozmach šedej ekonomiky, návrat doby hotovosti či hromadný exodus slovenských podnikateľov do zahraničia.

Bankári tiež poukázali na to, že okrem Maďarska takúto taxu nemá žiadna iná krajina v Európskej únii a že v rámci eurozóny budeme prví. Zaujímavý bol podľa nich aj fakt, že podobný konsolidačný nástroj v minulosti zaviedli viaceré juhoamerické štáty ako Brazília, Argentína, Kolumbia či Venezuela.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
transakčná daň
Robert Fico
verejné financie
konsolidácia verejných financií
ministerstvo financií

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.