Zdražovanie vymazalo 20 rokov pokroku, prečo Musk stavia megatováreň a ako reaguje Slovensko?

Kríza s nedostatkom a extrémnymi cenami hardvéru nepoľavuje, práve naopak. Masívne zdražovanie pamäťových čipov vymazalo dve dekády zlacňovania, technologickí giganti vstupujú na nové trhy a Čína napriek embargám hlási prelomové úspechy.

Čo všetko to znamená pre bežného zákazníka a aké miesto v dnešnom AI svete zohráva Slovensko? Pozrite si ďalší diel špeciálnej série podcastu SHARE Chipcast, ktorú pre vás pripravujú redaktori Živé.sk Lukáš Koškár a Maroš Žofčin.

Partnerom relácie je Slovenské čipové kompetenčné centrum a v aktuálnej epizóde sa vyjadruje aj garant jeho výskumu, profesor Martin Weis zo Slovenskej technickej univerzity:

Ak je to pre vás pohodlnejšie, všetko zaujímavé z diskusie si môžete prečítať aj v článku nižšie:

V dnešnom prehľade sa dozviete:

• Prečo globálne ceny pamäťových čipov stúpli od začiatku roka o šialených 400 % a ako to predražuje herné konzoly.
• Aký výkon sľubuje nový procesor priamo od Nvidie, ktorým chce gigant zaútočiť na Intel a AMD.
• Aké megalomanské plány má Elon Musk s novou továrňou Terafab v Texase a s kým sa pri nej spojil.
• Ako Čína obchádza západné zákazy, vyvíja vlastné litografické stroje a prekvapuje svet s AI modelmi.
• Prečo na Slovensku vzniká Slovenské čipové kompetenčné centrum a aké sú jeho hlavné ciele.

Extrémne zdražovanie: Vymazali sme 20 rokov pokroku

Situácia na trhu s hardvérom sa od nášho posledného rozhovoru nezlepšila, skôr naopak. Globálne ceny pamäťových čipov DRAM a NAND flash stúpli od začiatku roka 2024 o neuveriteľných 400 %.

Ako upozornil Techspot, podľa analytika Daniela Lemireho tento prudký nárast za jeden rok vymazal kompletný pokrok v znižovaní cien hardvéru za posledné dve dekády. Sme tak cenovo späť tam, kde sme boli pred dvadsiatimi rokmi.

Zdražovanie má priame dôsledky pre koncových spotrebiteľov. Napríklad herná konzola Xbox Series X, ktorá pri uvedení na trh v roku 2020 stála okolo 450 až 499 eur, sa dnes na Slovensku reálne predáva za sumy presahujúce 900 eur. Ceny pritom tento rok nedvíhal len Microsoft, ale už predtým aj jeho rivali – Sony a Nintendo.

Rovnaký trend vidíme pri grafických kartách. Aby výrobcovia udržali ako-tak prijateľné ceny, uchyľujú sa ku kompromisom. AMD napríklad ohlásila hernú grafickú kartu Radeon RX 9050, ktorá bude mať len 4 GB videopamäte, čo bol štandard pred mnohými rokmi.

Ide o model pre OEM výrobcov hotových zostáv. Hrateľnosť moderných titulov sa tak bude musieť spoliehať na softvérové „oklamanie“ obrazu pomocou AI upscalingu (technológia FSR). Technológia FidelityFX Super Resolution v princípe funguje tak, že dané zariadenie vykreslí hru v nižšom rozlíšení, čím sa ušetrí výpočtový výkon. Následne sa pomocou špeciálnych algoritmov a dopočítavania „obnoví“ obraz vo vyššom rozlíšení. Ako to funguje, otestoval magazín Tom’s Hardware. V praxi to funguje slušne a zahráte si aj so 4 GB videopamäte.

Nvidia útočí na Intel: Chystá vlastný procesor pre počítače

Nvidia, súčasný kráľ grafických kariet a AI akcelerátorov, sa rozhodla naplno vstúpiť na trh s procesormi. Spoločnosť vyvinula plnohodnotný počítačový procesor s označením RTX Spark, na ktorom spolupracovala s taiwanskou spoločnosťou MediaTek.

Novinka je postavená na architektúre ARM a príde v 18- a 20-jadrovom variante. Prvotné testy v benchmarku Geekbench ukazujú pôsobivé výsledky – multijadrový výkon prekonáva konkurenciu od AMD či Intelu a len tesne zaostáva za čipom M4 Pro od Apple či Snapdragonom X2 Elite od Qualcommu, všimol si Tom’s Hardware.

Cieľom Nvidie je do konca tohto roka ponúknuť plnohodnotnú hardvérovú alternatívu pre zariadenia s operačným systémom Windows, na ktorej pobežia všetky bežné aplikácie aj hry. Zároveň chce ukázať špičkový výkon pre lokálne spúšťanie umelej inteligencie. Na trh mieria počítače od veľkých partnerov, ako sú Asus, Dell, HP či Lenovo.

Procesory RTX Spark majú byť základom aj mini počítačov a notebookov najznámejších značiek.

Zdroj: Nvidia

Megalomanský plán Elona Muska: Všetko pod jednou strechou

Na poli hardvéru nezaostáva ani Elon Musk, ktorý ohlásil výstavbu obrovskej továrne na čipy v Texase s názvom Terafab. Musk o nej hovorí ako o najväčšej a najhodnotnejšej budove na planéte. Rozprestierať sa má na ploche 9 miliónov metrov štvorcových a vyžiada si investíciu astronomických 119 miliárd dolárov.

Zaujímavé je, že do tohto obrovského projektu sa aktívne zapája aj Intel. Zámerom Muska je mať celý dodávateľský reťazec pod jednou strechou – od výroby logických čipov a pamätí, cez litografiu, až po puzdrenie a testovanie. Továreň má predovšetkým uspokojiť gigantický dopyt po výpočtovom výkone pre automobilku Tesla, vesmírny program SpaceX a systémy umelej inteligencie.

Ani obrovská továreň Elona Muska však nedokáže byť úplne sebestačná. Aj keď sa tam budú čipy vyrábať a testovať, zložité litografické stroje na osvetľovanie kremíkových dosiek bude musieť projekt Terafab naďalej dovážať od európskych gigantov, akým je napríklad holandská firma ASML.

Promo video k projektu Terafab:

Čína stavia vlastné stroje a boduje s AI

Dôležitou témou súčasnosti je snaha Číny o absolútnu technologickú nezávislosť. Pre prísne západné embargá si krajina nemôže kupovať najmodernejšie technológie, no už nejaký čas vyvíja vlastné.

Podľa viacerých zdrojov Čína dokázala vyvinúť a vyrobiť vlastný imerzný DUV litografický stroj, ktorý zvláda pomocou opakovaného osvietenia (multi-patterningu) 7-nanometrové výrobné procesy. Ide síce o technológiu, akú mal Západ (holandské ASML) k dispozícii pred zhruba 15 rokmi, no pre čínsky polovodičový priemysel ide o obrovský prelom na ceste k osamostatneniu.

Dobiehanie Západu hlásia aj tamojší výrobcovia pamätí. Čínska spoločnosť CXMT dokázala pri svojich DDR5 pamätiach dosiahnuť rýchlosť 8800 MT/s, čím sa priamo dorovnáva lídrom ako SK Hynix či Micron, informoval Wccftech. Tieto čipy sa navyše čínskej firme darí vyrábať aj napriek absencii najšpičkovejšej EUV litografie.

Čína napreduje aj v samotnej umelej inteligencii. Kým v minulosti sa o jej modeloch hovorilo skôr v súvislosti s kopírovaním tých západných, dnes prichádza s efektívnymi vlastnými riešeniami.

Modely ako DeepSeek, Qwen, Kimi, GLM v testoch výkonnosti pri programovaní súperia s najlepšími západnými AI nástrojmi. V rebríčkoch najvýkonnejších modelov dnes nájdeme v prvej päťke až troch zástupcov z Číny, kým Európa v Top 15 úplne chýba.

Čítajte aj

AI uteká z klietky: Premotivované modely hackujú cudzie firmy a Google mení…

Slovensko nechce zaostávať. Buduje vzdelávanie

Práve preto, aby Európa, a s ňou aj Slovensko, celkom nestratili konkurencieschopnosť v čipovom priemysle, musí sa zamerať na zmenu prístupu vo vzdelávaní. Podľa profesora Martina Weisa z STU chcela byť v poslednej dobe väčšina ľudí iba programátormi, čím sa zanedbávali iné oblasti.

Za týmto účelom vzniklo Slovenské centrum pre polovodiče a s ním aj projekt kompetenčného centra. Tento slovenský projekt je podporovaný Európskou úniou, pričom spomedzi všetkých európskych štátov získal v hodnotení najvyššie bodové skóre.

V rámci projektu sa centrum chce zamerať na podporu stredných aj vysokých škôl a vzdelávania tak, aby sa zvýšil záujem o technické odbory, najmä v oblasti elektrotechniky. Budúcnosť nielen čipového, ale celého priemyslu teda nie je len o výstavbe tovární, ale v prvom rade o budovaní expertízy.

„Toto centrum má za úlohu podporiť celý ekosystém na Slovensku – nielen priemysel, ale aj to najdôležitejšie, čo máme, a to sú ľudia. Znamená to podporu technického vzdelávania na Slovensku a posilnenie predmetov v oblasti STEM (skratka z angl. Science, Technology, Engineering and Mathematics, teda veda, technológie, inžinierstvo a matematika, pozn. red.) na stredných školách, pretože bez dobrých ľudí nevieme spraviť nič,“ vysvetľuje profesor Weis s tým, že ide o beh na dlhú trať, pričom prvé veľké ovocie môžeme očakávať zhruba o päť rokov.

Videoreláciu a špeciálny čipový podcast SHARE Chipcast pripravuje technologický magazín Živé.sk. Partnerom je Slovenské čipové kompetenčné centrum. Na odber všetkých nových dielov našich podcastov SHARE a PočúvAI sa môžete prihlásiť cez platformy Apple Podcasts, Spotify, Deezer a YouTube.

NAPÍŠTE NÁM: Ak nám chcete niečo odkázať, doplniť nás alebo máte pripomienku, napíšte nám na adresu podcasty@zive.sk. Všetky e-maily čítame a na väčšinu odpovedáme.

Poznámka: Titulný obrázok je len ilustračný a vygenerovaný umelou inteligenciou.