Unikátna vojenská prilba z čias SNP sa stala trofejou. O jej pozlátenú verziu zabojujú desiatky jazdcov

Skutočná prilba, ktorú v období Povstania používala slovenská armáda, je lákavou „korisťou“. Šmrnc jej dodalo vylepšenie v podobe umeleckého opracovania a skrášlenia 24-karátovým zlatom. Cennú trofej sa už tento víkend pokúsia získať desiatky motorkárov.  

Zlatú prilbu SNP čaká na žarnovickej plochej dráhe, v poslednú augustovú nedeľu (30. 8.), už 62. ročník. Súčasná trofej, tak ako aj jej predchodkyne, je skutočnou prilbou, ktorú v období Slovenského národného povstania používala slovenská armáda.

„O jej estetické opracovanie sa postarala Súkromná škola umeleckého priemyslu v Hodruši-Hámroch, ktorá ju najskôr opieskovala, odstránila pôvodnú farbu, následne vybrúsila a vyleštila. Prispájkovali na ňu ozdobné lemy a doplnili gravírovanými štítkami,“ hovorí predseda Speedway Clubu Žarnovica Martin Búri. Organizačné záležitosti súvisiace s týmto športom má v meste už viac ako dekádu pod palcom práve on.

Celkovo prešla prilba úpravami, v rámci ktorých ju ozdobili aj 24-karátovým zlatom. „O to sa zase postarala talianska firma špecializujúca sa na zlátenie. V Hodruši ešte dostala prilba lemovanie, výzdobu, nápisy a vnútornú výstelku,“ priblížil.

Ovál postavený na močarinách

História, ktorú má za sebou toto podujatie, je dlhá a fascinujúca. Preteky sú výnimočné tým, že v sebe nesú nielen športový, ale aj kultúrny charakter. Práve ten sa rokmi stal tradíciou a už celé dekády je neodmysliteľnou súčasťou tejto súťaže. Do nej patrí zoskok parašutistov, dychovka, mažoretky, tombola a ďalšie časti programu.

Tieto preteky majú svoje špecifiká, pričom začiatok existencie žarnovickej plochej dráhy, pred 73 rokmi, súvisí s prvými piatimi ročníkmi Striebornej prilby SNP. Jej zakladatelia medzitým zorganizovali aj dve medzinárodné súťaže.

„Predtým, ako v auguste 1953 prvýkrát zavrčali na žarnovickom ovále plochodrážne špeciály, bolo ho potrebné vybudovať. Nadšenci to dokázali na mieste, kde sa predtým nachádzali močariny, ktoré v zime slúžili aj ako klzisko,“ upozornil Búri.

„Odvodnenie, vysušenie a následná úprava ťažkou technikou síce neboli prechádzkou ružovou záhradou, no priniesli dvojnásobný efekt. Okrem plochodrážneho oválu v jeho vnútri vzniklo aj futbalové ihrisko,“ pokračoval. Zopakoval, že prvá Pohronská plochá dráha o Striebornú prilbu SNP sa konala práve v auguste 1953.

„Zorganizovali ju nadšenci združení okolo Františka Majba, Bohuslava Dvořáka, Jozefa Bohunku či Viliama Gregora. V tom období dostala dráha škvarový povrch a dĺžku 427 metrov. Medzi ňou a futbalovým ihriskom bola ešte ľahkoatletická dráha,“ vysvetlil.

Po sľubných začiatkoch zastavila plochodrážne aktivity v Žarnovici týfusová epidémia, ktorá tam prepukla v roku 1958. Ťažké obdobie však prekonali a v roku 1962 sa na už vynovený štadión vrátila súťaž pod názvom Zlatá prilba SNP, odkedy ju robia pravidelne až dodnes.

„Z dôvodu organizovania pretekov majstrovstiev sveta a Európy bola žarnovická plochá dráha v roku 1979 zrekonštruovaná na súčasnú dĺžku 400 metrov. Povrch zo škvary nahradil dolomit,“ objasnil Búri.

Dievčenská rarita

„V súčasnosti je v hre už štvrtá putovná trofej. Prvá vydržala dvadsať rokov. Podmienkou jej trvalého zisku je vyhrať ju trikrát v rade bez prerušenia, alebo päťkrát celkovo,“ ozrejmil šéf Speedway Clubu s tým, že doteraz sa to podarilo len trom pretekárom – Jiří Štanclovi staršiemu, Antonínovi Kasperovi mladšiemu a Martinovi Vaculíkovi.

Do listiny víťazov sa doteraz zapísalo štyridsať šampiónov z desiatich krajín. Historicky najmladším sa stal v roku 2008 vtedy iba 18-ročný rodený Žarnovičan Martin Vaculík. Naopak, najstarším bol v roku 1994 Rakúšan Heinrich Schatzer vo veku 41 rokov.

„Zaujímavosťou je, že Zlatú prilbu vyhral aj súčasný šéf svetovej plochej dráhy, Talian Armando Castagna – ešte ako aktívny jazdec v roku 1992. Jediným majstrom sveta, ktorý sa tešil z víťazstva na tomto podujati bol vlani za Poľsko súťažiaci Artem Laquta,“ spomenul Búri najvýraznejšie mená tohto športu.

Okrem Martina Vaculíka, ktorý vyhral Zlatú prilbu zatiaľ šesťkrát, a Jaroslava Gavendu – z Moravy jazdiaceho pretekára so slovenskou licenciou v roku 1996, ďalší Slovák zatiaľ túto trofej nevyhral. Na stupňoch víťazov však stáli Ľudovít Bartfay, Jozef Tóth, Ján Danihel, Zdeno Vaculík, Pavol Tonhauzer a Gašpar Forgáč.

V súčasnosti je v hre už štvrtá putovná trofej, pričom prvá vydržala dvadsať rokov. Finančne sa jej hodnota vyčísľuje ťažko. „Skôr ide o spoločenskú hodnotu a prestíž vyhrať toto najstaršie motoristické podujatie na Slovensku. Z tohto dôvodu sa do Žarnovice každoročne schádza pestrá konkurencia jazdcov z mnohých krajín a tisíce fanúšikov, ktorí zasadnú na tribúnach,“ povedal Búri.

Medzi dvadsiatimi pretekármi nebudú najbližšiu nedeľu, so začiatkom o štrnástej hodine, chýbať ani slovenskí reprezentanti Martin Vaculík a Anička Hajková. Súpermi im budú pretekári z ďalších jedenástich krajín. Zastúpenie tam bude mať Poľsko, Česko, Maďarsko, Rakúsko, USA, Taliansko, Francúzsko, Fínsko, Nemecko, Slovinsko a Ukrajina.

Len sedemnásťročná dievčina Hajková, rodáčka z Levíc, je u nás raritou. „V ženskej kategórii je jediná a bola aj prvá na Slovensku, ktorá sa tomu začala venovať,“ potvrdil Búri. „Vo svete to až také ojedinelé nie je. Napríklad v Nemecku je plochodrážničiek veľmi veľa – najmä v juniorských kategóriách. Takisto v Holandsku, Dánsku či Veľkej Británii. Výnimočné sú skôr ich výkony, keď sa dokážu presadiť v chlapčenskej či mužskej súťaži,“ zhodnotil.

Medzi sebou si dievčatá môžu zmerať sily v rámci Svetového pohára žien, ktorý sa jazdí len ostatné štyri roky. „Inak štartujú v pretekoch s chlapmi, čo tento šport umožňuje,“ podotkol. „Anička bežne poráža aj chalanov. V súťaži o pohár primátorky v podstate prvé dve jazdy vyhrala a v ďalšej bola druhá za majstrom sveta. Takže ide jej to,“ pochválil pretekárku reprezentujúcu Žarnovicu. „Tento rok získala v ženskom svetovom pohári tretie miesto,“ doplnil.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Banskobystrický kraj
Žarnovica

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.