Únia sa konečne zväčšuje, v hre je sever a aj juh. Dôvodom je hrozba z Ruska aj USA

Na opačných koncoch Európy ležia dve malé, no strategicky významné krajiny. Island a Čierna Hora môžu po trinástich rokoch rozhýbať rozširovanie EÚ.  

V Európe ťažko možno nájsť dve odlišnejšie krajiny. Jedna sa nachádza na samom severe celého kontinentu a patrí k najbohatším štátom sveta. Tá druhá leží na úplne opačnom konci na juhu a je skôr chudobnejšia.

Obe sú zároveň počtom obyvateľov jedny z najmenších štátov sveta, no pre Európu sú zároveň strategické. A obe majú namierené k členstvu v Európskej únii.

Ak by sa to Čiernej Hore podarilo, a ak by zajtra celý proces odštartovali na Islande, bolo by to prvé rozširovanie EÚ po dlhých 13 rokoch, keď sa k nám naposledy pripojilo Chorvátsko.

Islanďania už tento víkend, teda zajtra, v prelomovom referende rozhodnú o tom, či súhlasia so začlenením sa do Európskej únie.

Vzťahy Islandu s EÚ neboli ani zďaleka ideálne. Tento ostrovný štát podal žiadosť o vstup do Únie v roku 2009, po prekonaní hlbokej finančnej krízy. Tá v tom období zasiahla aj Slovensko, keď sa nám dovtedy rekordný ekonomický rast (volali nás vtedy ekonomický tiger) v priebehu pár mesiacov skresal o niekoľko percentuálnych bodov až takmer k nule.

Prístupové rokovania s Islandom však nakoniec obe strany pozastavili, keď sa v tejto len 400-tisícovej krajine (ale rozlohou dvakrát väčšej ako Slovensko) v roku 2013 k moci dostala euroskeptická koalícia.

Dovtedy sa islandská ekonomika výrazne zotavila, čím zmizol jeden z hlavných dôvodov na vstup, a verejná podpora členstva v EÚ opadla, keďže rokovania uviazli na citlivej otázke rybolovu. Ten Únia prísne reguluje a islandská ekonomika je na ňom bytostne závislá. Niektoré odhady hovoria, že islandská ekonomika, priamo či nepriamo, tvorí až štvrtinu svojej výkonnosti vďaka tomuto sektoru.

No teraz by si mohla vyrokovať výnimky v tejto oblasti.