Bránilo by Francúzsko Slovensko aj jadrovými zbraňami? Odpovedá ministerka

„Slovensko sa ako pozorovateľ zúčastnilo na niektorých rokovaniach Koalície ochotných pre Ukrajinu. To však neznamená, že sa zaviazalo plniť všetky jej záväzky,“ potvrdila pre Pravdu Alice Rufová, francúzska delegovaná ministerka pre ozbrojené sily a veteránov. Na Slovensku si uctí pamiatku Slovenského národného povstania, do ktorého sa zapojili aj Francúzi.  

„Riskovali a obetovali svoje životy za vašu slobodu. Tá nikdy nie je získaná definitívne a solidarita medzi Európanmi nie je abstraktným pojmom. Bezpečnosť našich spojencov a bezpečnosť Francúzska sú úzko prepojené,“ zdôraznila Rufová.

Aký je cieľ vašej návštevy Slovenska?

Prišla som si predovšetkým uctiť spoločnú pamiatku. Na Strečne, rovnako ako na mnohých iných miestach, bojovali mladí Francúzi po boku Slovákov za spoločné ideály a slobodu krajiny, ktorá nebola ich vlastná. Niektorí z nich tam obetovali svoje životy. Dnes, o osemdesiatdva rokov neskôr, nás to zaväzuje. Návšteva má dva významy: spoločnú spomienku Francúzska a Slovenska, ako aj strategickú výmenu názorov s ministrom obrany Robertom Kaliňákom. Vďaka spoločnej histórii sú obe naše krajiny presvedčené, že sloboda nie je nikdy získaná definitívne a že solidarita medzi Európanmi nie je abstraktným pojmom. Prejavuje sa v ťažkých chvíľach. V minulosti v odboji, dnes v našej solidarite v rámci Európskej únie a NATO zoči-voči zložitému svetu v čase, keď sa Európa od vypuknutia vojny na Ukrajine nachádza na prahu konfliktu.

Video

DEFENCE NEWS – Dôstojníci, ktorí ‘držali’ SNP. Velitelia taktických skupín

Slovensko-francúzske vzťahy sa len nedávno spomínali v súvislosti so vstupom Slovenska do Koalície ochotných. Premiér Robert Fico však odmietol informácie, že jeho vláda je jej súčasťou, a označil ju za vojnový spolok. Spolupracuje teda Slovensko nejakým spôsobom s Koalíciou ochotných pre Ukrajinu a ak áno, ako?

Slovensko sa ako pozorovateľ zúčastnilo na niektorých rokovaniach Koalície ochotných pre Ukrajinu. To však neznamená, že sa zaviazalo plniť všetky jej záväzky. Máme však spoločný cieľ, a to spravodlivý, trvalý a komplexný mier na Ukrajine, ktorý v žiadnom prípade neodmeňuje ruskú agresiu. Práve na to upozornilo zasadnutie Koalície ochotných, ktoré sa konalo v Kyjeve a prostredníctvom videokonferencie v pondelok 24. augusta pod vedením britského premiéra Andyho Burnhama, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a kancelára Friedricha Merza. Francúzsko a Slovensko sú spojencami v rámci NATO, členskými štátmi EÚ a krajinami, ktoré majú záujem o to, aby Európa a naši obyvatelia žili v bezpečí.

Malo by to nejaký zmysel a ako by to mohlo vyzerať, ak by EÚ začala priamo rokovať s Putinom?

Európa musí byť schopná komunikovať so všetkými aktérmi, ak existuje reálna vyhliadka na diplomatické riešenie. Dialóg však nie je politikou sám osebe, ale musí mať cieľ a prinášať výsledky. Akékoľvek rokovania o vojne musia vychádzať z niekoľkých jednoduchých princípov – nič o Ukrajine bez Ukrajiny, žiadne uznanie práva silnejšieho a mier, ktorý bude trvalý, a teda spojený s dôveryhodnými bezpečnostnými zárukami. Mier, ktorý by slúžil len na to, aby poskytol čas na prípravu ďalšej vojny, by nebol skutočným mierom. Práve preto musia byť Európania prítomní pri rokovacom stole, keď ide o bezpečnosť Európy.

Mala by Európa vrátane Francúzska, ktoré má druhú najväčšiu ekonomiku v EÚ, zvýšiť podporu pre Ukrajinu? Ukrajina v tejto chvíli nemá obranu proti balistickým raketám Ruska. Môže Európa v tejto veci niečo urobiť?

Áno. Ochrana ukrajinského vzdušného priestoru je dnes jednou z najnaliehavejších úloh. Za pojmom protivzdušná obrana sa skrýva ochrana rodín, nemocníc, elektrární a celých miest. Preto po summite Koalície ochotných v Paríži 13. júla bola vytvorená integrovaná koalícia proti balistickým raketám, ktorá združuje vedúcich predstaviteľov Dánska, Francúzska, Nemecka, Talianska, Holandska, Nórska, Španielska, Švédska, Ukrajiny a Spojeného kráľovstva. Francúzsko pracuje na urýchlení dodávok rakiet a systémov protivzdušnej obrany a podporuje zvýšenie európskej výroby. Spolu s Talianskom disponujeme najmä systémami SAMP/T, ktorých kapacity sa budú ešte rozširovať. Žiadna európska krajina však nedokáže sama uspokojiť všetky potreby. Je potrebné vzájomne sa podeliť o viac systémov, interceptorov, radarov a priemyselných kapacít. Nejde len o to, aby sme dnes pomohli Ukrajine odolávať. V budúcnosti musíme v Európe vybudovať oveľa robustnejšiu protivzdušnú a protiraketovú obranu.

Môže sa Koalícia ochotných stať základom európskeho piliera NATO?

Vojensky silnejšia Európa posilňuje aj Severoatlantickú alianciu. Koalícia ochotných v prvom rade reaguje na konkrétnu situáciu. Je ňou podpora Ukrajiny a úvahy nad zárukami potrebnými pre nastolenie trvalého mieru. Pracovné postupy, ktoré vytvára – spoločné plánovanie, interoperabilita, protivzdušná obrana, útočné kapacity, cvičenia – však, samozrejme, môžu prispieť k posilneniu európskej zodpovednosti v oblasti obrany. Po boku prezidenta Macrona som sa zúčastnila summitu NATO v Ankare. Potvrdili sme tam, že Európania preberajú čoraz väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť. Európsky pilier Aliancie nesmie byť alternatívou k Spojeným štátom, ale má umožniť Európanom byť silnejšími, schopnejšími a zodpovednejšími spojencami.

Majú francúzske návrhy na rozšírenie jadrového dáždnika nejaké limity? Bol by Paríž za určitých okolností ochotný brániť napríklad Pobaltie alebo Slovensko aj jadrovými zbraňami?

Francúzska jadrová doktrína je zámerne postavená na určitej miere nejednoznačnosti. Odstrašujúci účinok by stratil časť svojej sily, keby sme potenciálnemu protivníkovi vopred a podrobne vysvetlili, za akých okolností by sme konali. Nebolo by teda zodpovedné ani v súlade s našou doktrínou verejne vymenovať zoznam krajín alebo okolností, za ktorých by sa mohli použiť jadrové zbrane. Toto rozhodnutie je výlučne na prezidentovi Francúzska. Ten však potvrdil niečo veľmi dôležité – to, že životné záujmy Francúzska majú európsky rozmer a francúzska odstrašujúca sila svojou samotnou existenciou prispieva k bezpečnosti kontinentu. Prejav prezidenta na Île Longue 2. marca 2026, v ktorom predstavil nové smerovanie francúzskeho odstrašovania a koncepciu pokročilého odstrašovania, zahŕňa jednoduché konštatovanie. Každá extrémna hrozba voči Európe by zároveň ovplyvnila aj životné záujmy Francúzska. Ide o to, aby pri zachovaní plnej suverenity naša odstrašujúca sila ešte viac prispievala k bezpečnosti Európy v súčinnosti s NATO. Tento prístup ide ruka v ruke so zvýšeným úsilím Európanov v oblasti konvenčných zbraní. Napokon platí, že nesmieme pochybovať o jednej veci. Bezpečnosť našich európskych spojencov a bezpečnosť Francúzska sú úzko prepojené. A zároveň, v rámci NATO, článok 5 hovorí jednoznačne – útok na jedného spojenca je útokom na všetkých.

Čo očakávate od prehodnotenia americkej vojenskej prítomnosti v Európe a, aj vzhľadom na pokračujúce diplomatické spory s USA, nakoľko sa európski spojenci môžu spoľahnúť na vládu Donalda Trumpa?

Spojené štáty zostávajú kľúčovým spojencom Francúzska a Európy. Odvolávam sa na záväzky, ktoré tieto štáty prijali. V Ankare 32 spojencov vrátane USA opätovne potvrdilo svoj „neochvejný“ záväzok voči článku 5. Je tiež očividné, že Spojené štáty chcú, aby Európania prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a aby prehodnotili svoje globálne vojenské kapacity. Z toho je potrebné vyvodiť jednoduchý záver. Európa sa nesmie rozhodovať medzi Atlantickou alianciou a svojou vlastnou silou. Potrebuje oboje. Našou zodpovednosťou je preto byť schopní konať viac samostatne, viac investovať a viac vyrábať. Európska autonómia nie je prejavom nedôvery voči Washingtonu. Práve ona umožní transatlantickej aliancii zostať dlhodobo dôveryhodnou a byť silnejšou.

Nakoľko sa európski spojenci môžu spoľahnúť na Francúzsko, najmä ak by sa na budúci rok po prezidentských voľbách dostala k moci krajná pravica, ktorá má proruské tendencie?

Obranná politika Francúzska nie je politikou jednej strany ani jedného prezidentského mandátu. Zakladá sa na inštitúciách, ozbrojených silách, medzinárodných záväzkoch a strategickej kultúre budovanej po niekoľko desaťročí. Francúzsko je jadrovou veľmocou, stálym členom Bezpečnostnej rady, zakladajúcim členom Európskej únie a spojencom, ktorý je zároveň zakladajúcim členom NATO. Jeho zodpovednosť presahuje rámec politických zmien. A dovoľte mi ešte dodať, že práve na Strečne pred osemdesiatimi dvoma rokmi Francúzi riskovali a obetovali svoje životy za slobodu Slovenska. Tieto udalosti vypovedajú niečo veľmi hlboké o putách spájajúcich naše dve krajiny. Solidarita medzi Francúzmi a Slovákmi nie je politickou okolnosťou, ale je súčasťou našej spoločnej histórie a ovplyvňuje našu budúcnosť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Francúzsko
Francúzi v SNP
Slovensko
SNP
Defence News, SNP
Ukrajina
koalícia ochotných
Rusko
Putinova vojna
vojna na Ukrajine
Európa
NATO
EÚ
Európska únia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.