Kedysi sa rodilo aj bez istoty. Slováci dnes odkladajú deti pre problém, ktorý zasahuje takmer každú domácnosť

Mladí dospelí o rodičovstve pochybujú viac, ako v minulosti. V čase keď na Slovensku klesla pôrodnosť na historické minimum dáta ukazujú, že hoci by väčšina párov chcela mať deti, založenie rodiny odkladajú. Dôvodom je nielen obava, že si dieťa nemôžu dovoliť, ale aj nedostupnosť bývania či strach z vojny.  

Video

Čo čaká deti, školy aj rodičov? Drucker o zákaze sociálnych sietí, reforme aj budúcoročnom rozpočte

Za posledných 30 rokov klesol počet živonarodených detí o viac ako 30 percent, čo vyústilo do historicky najnižšej pôrodnosti v krajine za posledných sto rokov – rodí sa dokonca menej detí než počas II. sv. vojny. Štatistický úrad (ŠÚ) SR zistil, že Slovensko nečelí len samotnému odkladaniu rodičovstva do vyššieho veku, ale už aj reálnemu a dlhodobému poklesu počtu detí, ktoré ženy počas života majú.

Vek, v ktorom majú ženy aktuálne prvé dieťa sa posunul nad 35 rokov. Tým, že matka založí rodinu neskôr, už nestíha dobehnúť počet detí, ktorý by mala ak prvýkrát porodí napríklad v 23 rokoch. „Predlžovanie obdobia bez detí do 30. roku života vytvára biologický tlak a výrazne skracuje časové obdobie na realizáciu materstva,” konštatujú štatistici.

Zároveň rastie aj počet žien, ktoré zostanú bezdetné. „Na rozdiel od minulosti najnovšie dáta ukazujú, že u žien narodených v druhej polovici 70. rokov miera celoživotnej bezdetnosti prekročí 15 percent a u generácií zo začiatku 80. rokov dosiahne až takmer 18 percent,” uviedol pre Pravdu ŠÚ s tým, že bezdetná zostane každá piata Slovenka.

Vojna, kríza bývania a drahé deti

Podľa prieskumu pre Uniqa je prvým dôvodom, prečo mladí nemajú deti strach z celosvetového konfliktu (až 77 percent opýtaných). Následne sú to obavy z vojny na Ukrajine a tiež z klimatickej krízy (oboje cez 60 percent). To formuje ich pohľad na rodičovstvo – a to napriek tomu, že dve tretiny bezdetných párov by deti chceli.

Drvivá väčšina z nich ich však stále nemá, pretože sa boja do akého sveta by dieťa priviedli. Viac ako polovici opýtaným Slovákom celkovo narúša psychickú pohodu strach z nedostatku peňazí. Ako druhý najčastejší dôvod uvádzajú strach z budúcnosti (50 percent) a zo zdravotných problémov (49 percent).

Adam (35) a Dominika (33), ktorých oslovila redakcia Pravdy, sa nevedia zhodnúť na tom, či založiť rodinu. Adam by si dieťa prial, doma otázku ďalšieho člena riešia asi dva roky, dokonca urobili krok vpred a presťahovali sa do trojizbového bytu. Dominika však začala váhať a rozhodnutie odkladať – obáva sa, že dieťa po odchode na materskú neutiahnu. Adam nesúhlasí.

„Myslím si, že oproti nám existuje veľa párov, ktoré sa finančne nemajú tak dobre, ako my a aj napriek tomu sa rozhodli mať dieťa či rovno hneď viacero. Z ekonomického hľadiska tak ide o ochotu uskromniť sa v niektorých oblastiach, nastaviť si priority a vedieť robiť kompromisy,” mysli si muž.

Ako hlavný dôvod vníma obavy partnerky spôsobené dianím okolo, nie ekonomickú situáciu. „Doma je to hlavne polarizácia spoločnosti prostredníctvom politikov. Vo svete je to vojna u našich susedov a častá nepredvídateľnosť krajín NATO a EÚ,” vysvetlil.

Pri priemerne zarábajúcom páre so spoločným príjmom asi 2 400 eur v čistom dá domácnosť podľa štatistického úradu takmer polovicu na jedlo a bývanie s energiami. Ak sa pár rozhodne pre dieťa, náklady na život sa ešte zvýšia, ale príjmy naopak budú nižšie, lebo jeden z páru odíde na rodičovskú dovolenku. Rast nákladov je problém aj vtedy, ak má rodina viac ako jedno dieťa. Podľa dát preto už teraz klesol počet viacdetných rodín.

Skoro polovica bezdetných párov tiež pochybuje, či by boli dobrými rodičmi. K tomu sa pridáva aj obava mladých, že spolu so založením rodiny prídu o slobodu. Tomáš s Alžbetou sú tesne pred tridsiatkou. Obaja si zatiaľ nevedia predstaviť domácnosť s dieťaťom, napriek tomu že bývajú v dome v satelitnej obci Bratislavy. Na jednej strane mladý pár brzdí obava z vyšších nákladov, ale zároveň ani nie sú absolútne presvedčení o tom, že chcú byť rodičmi. Dieťa preto zatiaľ neplánujú.

„Veľa ľudí chce mať deti neskôr. Pre mňa je dôležité mať rezervu, určité zázemie a až potom premýšľať nad touto témou,” vysvetlila Alžbeta. Zároveň dodala, že je pre ňu náročné vnímať svet ako bezpečný vzhľadom na konflikty a tiež sa obáva životnej zmeny. „Vzdala by som sa súčasného života, zvýšili by sa stres aj počet konfliktov spojených s výchovou,” uzavrela.

Nie všetci mladí to však majú rovnako. Naďalej platí, že rodičovstvo je otázkou nastavenia a priorít konkrétneho človeka. Čitateľ Peter (32) s manželkou Annou (29) sa rozhodli pre dieťa, pretože obaja chceli byť rodičmi. Anna navyše nechcela rodiť neskôr, po 30-tke.

„Nad ekonomickými dôsledkami príchodu dieťaťa sme, samozrejme, premýšľali. Som toho názoru, že dvaja dospelí ľudia aj pri slovenských platoch musia jedno dieťa finančne zvládnuť. Je pravdou, že príchodom dieťaťa nezbohatnete, ale ak máte okolo 30-tky, zrejme už nezarábate minimálnu mzdu. Navyše vám čiastočne pomôže štát a ak máte šťastie, viete sa oprieť aj o vašu rodinu,” odôvodnil Peter. Zároveň dodal, že bezpečnostná situácia vo svete pre nich nebola relevantná otázka.

Túžba po dieťati naráža na realitu

Odkladanie rodičovstva sa tak na Slovensku stalo trvalou zmenou v správaní rodín. „Detí sa rodí príliš málo na to, aby sa populácia prirodzene obnovovala. Aby nevymierala, musela by jedna žena porodiť aspoň dve živé deti, jedno ako náhradu za matku a jedno za otca, k čomu sa dnes ani nepribližujeme,” zdôraznili zo štatistického úradu s tým, že vlani sa na dvoch rodičov v priemere narodilo 1,4 dieťaťa.

Neistota mladých vyplýva aj z drahého bývania, kedy si mladé rodiny nemôžu dovoliť adekvátne veľké byty a z drahého života na pomer slovenských platov. Teda obava, či dieťa dokážu uživiť a či sa jeho príchodom dramaticky nezhorší ich finančná situácia.

Čitateľka Veronika (33) otehotnela v mladom veku, tesne pred nástupom na vysokú školu. Ekonomická stránka bola pre jej budúcnosť extrémne dôležitá, no v tom čase ju až tak intenzívne neriešila. „Vedela som, že budem mať k dispozícii iba chabý rodičovský príspevok, keďže na materskú som nárok nemala,” uviedla s tým, že všetko si podrobne naplánovala.

Po roku odkladu štúdia na vysokej začala popri štúdiu brigádovať a rozvíjať pracovné schopnosti v reklamnej agentúre. „Došla som po bakalára, keď dcéra nastupovala do škôlky a došlo mi, že musím začať pracovať naplno, aby som nás finančne utiahla,” vysvetlila Veronika prečo vysokú nedokončila.

Veronika si uvedomuje, že rodina ju podporila nielen finančne, ale aj psychicky. So strážením dcéry počas štúdia či práce jej pomáhali všetci členovia. „Ak by som nemala k dispozícii rodičov, bývanie, ktoré som neplatila a výživné na dcéru, určite by som to nezvládla sama,” vysvetlila s tým, že ak by ju rodičia nepodporili v rozhodnutí stať sa matkou a neponúkli jej zázemie domu, rozhodla by sa v mladom veku inak.

Dnes má jej dcéra 13 rokov a napriek dobre platenej práci, už vlastnému bývaniu a dlhoročnému vzťahu sa Veronika rozhodla ďalšie dieťa nemať.

„Ako živnostníčku ma odrádza, ako je u nás riešená materská. Nemohla by som si dovoliť tri roky nepracovať, na materskú by som si musela vopred našetriť. Určite by sme potrebovali väčšie bývanie, ak by sme mali ďalšie dieťa – bývame v Bratislave a chceme tu zostať, no kúpiť trojizbový byt je pre nás náročné. Hoci má partner nadpriemerný príjem. Ďalšieho člena rodiny by sme si mohli dovoliť, ale stálo by nás to veľa kompromisov,” uzavrela.

Vnímanie sa mení s vekom

Vzniká tak otázka, či si deti mladšia generácia nemôže dovoliť, alebo rozhodujú obavy a komfort. Podľa psychologičky Kateryny Bereziny je prirodzené, že sa človek snaží zabezpečiť bývanie a finančnú rezervu predtým, ako sa stane rodičom. Zázemie je však subjektívny pocit a páry sa preto môžu ocitnúť v situácii, kedy budú ideálny moment založenia rodiny hľadať donekonečna. Za odkladaním materstva často nestojí len obava zo straty slobody, ale hlbší strach zo straty seba – ženy si totiž nie sú isté, kým budú, keď sa stanú matkami.

„Môže to viesť až k takzvanému syndrómu odloženého života a k neustálemu posúvaniu rodičovstva. Neistota z budúcnosti tu totiž nefunguje ako dočasný stav, ale ako neschopnosť tolerovať nepredvídateľnosť života. Hranica dostatočnej stability sa s vekom a s rastúcimi nárokmi neustále posúva. Odkladanie rodičovstva potom často slúži ako ochrana pred stretnutím s realitou a s vedomím, že život sa nedá do bodky naplánovať,” vysvetlila psychologička.

Výraznú úlohu má manželstvo. Vydaté ženy majú podľa štatistík v každej vekovej skupine viac detí než slobodné. Klesajúca pôrodnosť preto podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť súvisí aj s tým, že mladšie generácie menej často vstupujú do manželstva. Po prvom dieťati už ale príjem nehrá veľkú rolu v rozhodnutí mať ďalšie. U žien, ktoré už majú aspoň jedno dieťa, sa počet ďalších detí s príjmom výrazne nezvyšuje.

Podľa rovnakého prieskumu pre Uniqa však okolo štyridsiatky nastáva zlom. Človek si už začne uvedomovať, že jeho čas byť rodičom sa začína krátiť a túžba po deťoch môže byť zrazu výraznejšia. Potom okolo 45 rokov prichádza zmierenie sa s tým, že rodičovstvo sa už nemusí naplniť.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
pôrodnosť
Štatistický úrad SR
odkladanie rodičovstva
bezdetnosť

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.