Koniec mýtu o chudobných Slovákoch? Majú miliardy na účtoch, no desaťtisíce rodín nemajú ani euro bokom

Výpadok príjmu nikdy nie je príjemná záležitosť. Aj na takúto alternatívu sa však treba pripraviť, a to budovaním finančných zásob. Už horšie je to, že viacero slovenských domácností spí na veľmi tvrdom vankúši. Stačí pritom, aby si ľudia odkladali aspoň pár eur mesačne.  

Predstavte si, že by vám dnes odišla práčka, chladnička, alebo by ste pod kapotou vášho auta začuli desivý zvuk, po ktorom by nasledoval kúdoľ čierneho dymu. Nech už by to bolo čokoľvek, išlo by o silný zásah do rodinného rozpočtu, po ktorom by muselo dôjsť k „rozbíjaniu prasiatka“. A tu nastáva problém. Nie všetci Slováci majú doma v obálkach alebo kdesi v banke dostatočnú finančnú rezervu.

Prieskum agentúry Ipsos pre spoločnosť Home Credit zo začiatku júna toho roka ukázal pomerne katastrofálny stav našich železných zásob. Podľa zistení Ipsosu nemá žiadne peniaze bokom až 12 percent slovenských domácností a ďalších 16 percent má v talóne menej peňazí ako je ich jeden mesačný príjem.

Skoro tretina Slovákov by sa tak v prípade výpadku príjmu dostala do problémov v priebehu pár týždňov. Ďalších 15 percent respondentov uviedlo, že by bez práce vedelo výdavky vykrývať aspoň tri mesiace. Úspory na úrovni piatich a viac mesačných príjmov má spolu 27 percent domácností.

Tri mesiace sú dobré, šesť ešte lepších

S podobnými číslami prišla aj spoločnosť Fingo.sk. Z jej prieskumu, ktorý sa uskutočnil na jar tohto roka a ktorého sa zúčastnilo 926 respondentov, vyplynulo, že 18 percent domácností by stratu príjmu zvládalo maximálne tri mesiace.

Asi 35 percent rodín by výpadok prostriedkov dokázalo vykryť v rozmedzí od troch do šiestich mesiacov a takmer 40 percent by problémy nepocítilo dlhšie ako pol roka. Naopak, sedem percent Slovákov by zase nedostatok vnímalo okamžite.

Experti, ktorých denník Pravda oslovil, sa zhodli na tom, že ide o veľmi zlé čísla. „Za rozumný štandard považujem rezervu vo výške troch až šiestich bežných mesačných výdavkov. Tri mesiace sú minimum, ku ktorému by sa mal človek dostať čo najskôr, pričom šesť mesiacov už predstavuje veľmi dobrú úroveň,“ uviedol finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.

Riaditeľ pre rozvoj investícií v spoločnosti Brokeria Maroš Ovčarik doplnil, že tieto prostriedky nemusia byť odložené len na bežnom účte. „Pokojne môže ísť aj o investície. Je však dôležité, aby bolo ich kolísanie minimálne a aby mal človek prístup k takýmto peniazom kedykoľvek do pár dní,“ podotkol.

Výrazný problém nastáva vtedy, ak jedinec žije od výplaty k výplate, pričom si nedokáže odložiť ani len pár eur. „Ak človek stratí príjem bez rezervy, prvým krokom by nemala byť kreditná karta ani spotrebný úver. Treba okamžite oddeliť nevyhnutné výdavky a všetky zvyšné odložiť,“ poradil Búlik.

„Zároveň treba čím skôr riešiť nárok na podporu v nezamestnanosti či ďalšiu sociálnu pomoc. Ak mám úvery, ktoré treba splácať, alebo iné záväzky, je nutné čo najskôr začať komunikovať s prenajímateľom, bankou a ďalšími veriteľmi,“ pokračoval analytik.

„Z mojej skúsenosti sa v každej rodine nájdu výdavky, ktoré sa dajú zosekať. Tým pádom vzniká priestor na vytvorenie akejsi zálohy. Ak niekto dlhodobo tvrdí, že si nedokáže odložiť ani euro, odporúčam mu jeden až dva mesiace platiť len kartou a detailne evidovať každú jednu platbu,“ dodal.

Faktom aj tak zostáva, že tvorba finančnej periny je pomerne náročná úloha. Ak mladý človek zarába v čistom 1 000 eur, je ideálne aby mal na bankovom účte či investovaných aspoň 6000 eur, čo mu v jeho prípade dodá pokoj na pol roka.

Pri súčasných nákladoch na bývanie, či už v podobe nájmu alebo hypotéky, a tiež pri cenách potravín, služieb, prípadne palív, môže ísť o ťažko dosiahnuteľnú métu. „Osobne by som postupoval tak, že by mi časť peňazí odchádzala priamo na rezervu a časť na budovanie dlhodobého majetku. Ak by mi zostávalo napríklad 50 eur, 25 z nich by odchádzalo na jeden účel a 25 na druhý,“ ponúkol svoj pohľad Ovčarik.

Sú Slováci skutočne takí chudobní?

Na druhej strane, pohľad na štatistiky Národnej banky Slovenska hovoria o niečom inom. Našinci majú voľných prostriedkov dostatok. Na bežných či sporiacich účtoch sme mali koncom júna tohto roka alokovaných takmer 35,5 miliardy eur.

Ešte pred rokom to bolo 33,7 miliardy, táto čiastka tak narastá.Treba si však uvedomiť, že bežné konto neponúka v podstate žiadne zhodnotenie. Pár percent nájdeme na sporiacich variantoch, ani tie ale nedokážu kompenzovať rastúcu mieru inflácie. Tieto úspory sa tak znehodnocujú.

K týmto treba pripočítať aj tie na termínovaných účtoch. Tu máme zase na horšie časy odložených 12,9 miliardy eur. Tento objem na prvý pohľad hovorí o tom, že sme na tom s úsporami na horšie časy pomere dobre. Na každého jedného z nás, vrátane detí, pripadá necelých 9 000 eur. Pri mzde vo výške spomínaných 1000 eur by sme mohli byť pri takomto vankúši bezstarostní takmer deväť mesiacov.

„Toto číslo je matematicky zaujímavé, ale z pohľadu finančnej odolnosti ho čítame príliš optimisticky. Priemer totiž neznamená, že ide o sumu prostriedkov bežného Slováka. Priemer nehovorí takmer nič o tom, ako sú peniaze rozdelené,“ upozornil Búlik.

„Aj samotná Národná banka Slovenska hovorí, že najbohatších 10 percent domácností vlastní takmer 36 percent z celkového bohatstva, zatiaľ čo štvrtina nemá dostatočné zdroje a prakticky žije od výplaty k výplate,“ skonštatoval vzápätí.

Ďalším faktorom, ktorý vstupuje do hry je hodnota nehnuteľností, v ktorých žijeme. Podľa Eurostatu žije až 93 percent z nás vo vlastnom dome či byte. Absolútnym lídrom je v tomto rebríčku Rumunsko, kde takto býva až 94 percent ľudí. Pre porovnanie, priemer celej Európskej únie bol 68 percent.

Ide teda o ďalší zdroj bohatstva, ktoré by Slováci v prípade potreby vedeli využiť, a to odchodom do menšieho bytu či podnájmu. „Takýmto spôsobom by sme skutočne vedeli vyťažiť veľa. No naše tehly a betón jednoducho milujeme, a to nám bráni rozhodnúť sa pre takúto možnosť,“ poznamenal Ovčarik.

K tomu treba ešte pripočítať úspory našincov v podielových fondoch. Podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností sme mali koncom júna v kolektívnom investovaní odložených viac ako 18,6 miliardy eur. Rozmenené na drobné to znamená, že na každého jedného z nás pripadá o čosi viac ako 3 400 eur, a to opäť vrátane detí.

Najväčšiu časť z tohto balíka máme investovanú v akciových fondoch, konkrétne ide o takmer sedem miliárd eur. Nasledujú zmiešané fondy, v ktorých máme odložených 5,6 miliardy eur.

S už väčším odstupom nasledujú realitné fondy s majetkom 3,5 miliardy eur a napokon sú tu aj dlhopisové fondy s objemom investícií vo výške 1,6 miliardy eur. Zvyšok pripadá na menšie a menej významné typy fondov.

Okrem toho tu máme aj ďalšie formy investovania, napríklad do ETF fondov, prípadne kryptomien. Za zmienku stoja aj alternatívne investície do umenia, mincí alebo iných zberateľských aktivít. Tieto však trpia slabšou likviditou a nie vždy vedia majiteľom okamžite vyriešiť ich finančné suchoty.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
finančná rezerva
Národná banka Slovenska
Ipsos
Maroš Ovčarik
Marián Búlik
investície

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.