Island stojí pred veľkým rozhodnutím. Referendum môže po rokoch znovu otvoriť cestu do Európskej únie

Island stojí pred historickým rozhodnutím o návrate k rokovaniam s Úniou. Hlasovanie prichádza v čase vojny na Ukrajine a rastúceho významu Arktídy.  

Islanďania v sobotu rozhodnú, či sa ich krajina po viac ako desaťročí vráti k rokovaniam o členstve v Európskej únii. Hlasovanie môže znovu otvoriť otázku vstupu tejto strategicky významnej severskej krajiny do Únie a prichádza v čase, keď vojna na Ukrajine, rastúci význam Arktídy a zmeny v bezpečnostnom prostredí menia pohľad Islandu na jeho miesto v Európe. Informuje o tom TASR.

• Islanďania v sobotu hlasujú, či obnovia prístupové rokovania o členstve v Únii.
• Podpora obnovenia prístupových rokovaní klesla, mierna väčšina Islanďanov je momentálne proti.
• Island je v EHP a schengene, plné členstvo by prinieslo rozhodovacie práva.
• Rybolov tvorí takmer štyridsať percent islandského vývozu a zostáva hlavnou prekážkou.
• O prípadnom vstupe Islandu do Európskej únie rozhodne samostatné záväzné referendum.

Ak Islanďania obnovenie rokovaní podporia, krajina by sa zaradila medzi popredných kandidátov na vstup do EÚ spolu s Čiernou Horou.

Možný návrat k rokovaniam

Podľa odhadu islandského ministerstva zahraničných vecí by sa prístupové rokovania mohli začať ešte do konca roka 2026 a v prípade ochoty oboch strán by mohli trvať rok a pol, prípadne dva roky. Eurokomisárka pre rozširovanie Marta Kosová tento týždeň uviedla, že krajina by mohla byť pripravená vstúpiť do EÚ v priebehu roka či dvoch.

Island požiadal o členstvo v EÚ v júli 2009 a prístupové rokovania sa začali o rok neskôr. V roku 2013 Reykjavík rokovania pozastavil. V tom čase bolo otvorených 27 z 35 vyjednávacích kapitol, pričom 11 bolo predbežne uzavretých. V marci 2015 tamojšia vláda požiadala, aby sa Island už nepovažoval za kandidátsku krajinu EÚ. Medzi oboma stranami panovali nezhody najmä v oblasti rybolovu.

Rozdelená verejnosť

Verejnosť je v otázke obnovenia rokovaní výrazne rozdelená. Tesná väčšina Islanďanov podľa posledného prieskumu agentúry Gallup odmieta opätovné rokovania s EÚ. Prieskum uskutočnený od 24. do 27. augusta na vzorke 4 583 ľudí ukázal, že proti nim je 51,6 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,4 percenta ich podporuje. V predchádzajúcom prieskume spoločnosti Maskína z 21. až 25. augusta podporovalo obnovenie rokovaní 51,3 percenta respondentov, zatiaľ čo 48,7 percenta bolo proti.

Island je pritom s Úniou už dnes úzko prepojený. Je členom Európskeho hospodárskeho priestoru, a teda súčasťou jednotného trhu, ako aj schengenského priestoru. Plné členstvo by mu však umožnilo priamo sa podieľať na rozhodovaní EÚ a zároveň by znamenalo vstup do colnej únie či možnosť neskoršieho prijatia eura.

Rybolov ako prekážka

Jednou z najväčších prekážok prípadného členstva bude opäť rybolov. Ide o dôležitú súčasť islandskej ekonomiky aj národnej identity a prípadné uplatňovanie spoločnej rybárskej politiky EÚ vyvoláva obavy z rozšíreného prístupu zahraničných lodí do islandských vôd. Ryby a morské produkty predstavovali v roku 2025 takmer 40 percent vývozu krajiny, vyplýva z Islandského štatistického úradu.

Analytička Vilborg Ása Guðjónsdóttir z Islandskej univerzity v Reykjavíku v rozhovore pre TASR uviedla, že pri prípadných prístupových rokovaniach bude musieť byť EÚ v otázke rybolovu flexibilná a ochotná pristúpiť na kompromis, inak sa Island jej členom nestane.

Dôležité geopolitické faktory

Do debaty výraznejšie vstupuje aj bezpečnostná situácia. Island je zakladajúcim členom NATO, nemá však vlastnú stálu armádu. Rastúci význam Arktídy a strategická poloha ostrova v severnom Atlantiku opäť zvýraznili diskusiu o jeho bezpečnostných a geopolitických väzbách.

Island je v súčasnosti podľa Guðjónsdóttir v lepšej vyjednávacej pozícii než v roku 2009, keď požiadal o členstvo v EÚ. „Ekonomicky sa mu darí oveľa lepšie,“ uviedla a poukázala aj na ďalšie významné zmeny, ako odchod Británie z EÚ a politiku Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa.

Referendum ako posledný krok

Ak Islanďania obnovenie rokovaní podporia, pôjde iba o prvý krok. O prípadnom členstve by po ukončení prístupových rokovaní napokon rozhodovali v samostatnom referende. Island má približne 400 000 obyvateľov a v prípade vstupu do EÚ by sa stal jej najmenšou členskou krajinou z hľadiska počtu obyvateľov.