Joga nie je len pre ohybných. Slovenky búrajú mýty a ukazujú, prečo to nie je aerobik

Záujem o tradičnú jogu na Slovensku rastie, no mnohí si ju stále pletú s dynamickým cvičením či gymnastikou. Sabína a Alena vysvetľujú, prečo nejde len o ohybnosť.  

Žijeme v dobe preplnenej podnetmi, kde sa o našu pozornosť vedie neustály boj. Technológie nás síce spájajú, no digitálny svet nedokáže nahradiť skutočnú ľudskú blízkosť. Prečo sa dnes čoraz viac ľudí cíti osamelo a ako z toho von?

Sabína Kalmárová a Alena Hodáková svojou praxou otvárajú témy, o ktorých sa často nehovorí. Cez etiko- a jogo- terapiu pomáhajú ľuďom odkrývať nefungujúce životné vzorce či liečiť vzťahy k sebe aj okoliu. Upozorňujú na to, že joga nie je len o fyzickej ohybnosti na podložke, ale predovšetkým o mentálnom zdraví, vedomom dychu a schopnosti spomaliť v preplnenej dobe. Vytvárajú bezpečný priestor, kde nie je cieľom podávať výkony, ale ubrať zo života zbytočné podnety a nájsť rovnováhu i skutočnú ľudskú blízkosť.

– Prečo joga nie je len pre ohybných ľudí a nemá pripomínať hodinu aerobiku;

– čo v skutočnosti znamená „archeológia duše“ a ako liečiť vzťah k sebe samému;

– prečo niekedy nepotrebujeme do života pridať ďalšiu vec, ale, naopak, z neho ubrať.

Ako si spomínate na svoj úplne prvý kontakt s jogou na Slovensku? Aké boli vtedy možnosti?

Alena: Keď som sa dopočula o joge a informácie sa na mňa začali valiť zo všetkých strán, išla som si ju vyskúšať. Navštívila som niekoľko jogových štúdií a hodín, no mala som pocit, že to, čo zažívam, nie je skutočná joga. Pripomínalo mi to skôr hodiny aerobiku. So svojím sklamaním som sa zverila kamarátkam. Jedna z nich mi o nejaký čas poslala ponuku na štúdium Jogy a jogovej terapie na Karlovej univerzite v Prahe. Po prečítaní obsahu štúdia som vedela, že to je presne tá joga, ktorú hľadám. Cesta k sebe samému, spôsob života, ktorý spája telo, myseľ a emócie do jedného harmonického celku.

Ako sa podľa vás posunula jogová kultúra na Slovensku za posledné roky?

Alena: Joga sa na Slovensku za posledné roky výrazne posunula a stala sa prirodzenou súčasťou života mnohých ľudí. Už ju nevnímame iba ako cvičenie, ale čoraz viac ľudí objavuje aj jej ďalšie rozmery – prácu s dychom, meditáciu, vnútorné stíšenie. Korene jogy siahajú do starovekej Indie, do obdobia približne 1500 – 500 pred n. l. Najstaršia definícia opisuje jogu ako pevné ovládanie zmyslov – stav, keď sa zmysly a nepokojná myseľ utíšia a človek sa stáva skutočne bdelým.

Ak hovoríme o joge v jej pôvodnom a širšom význame, stále máme čo objavovať. Joga totiž nie je len to, čo robíme na podložke. Je to spôsob, ako lepšie porozumieť sebe, svojej mysli a tomu, ako žijeme svoj život.

Sú Slováci otvorení hlbším témam a meditácii alebo stále hľadajú skôr len fyzické cvičenie?

Sabína: Myslím si, že ľudí, ktorí sú ochotní a majú odvahu pozrieť sa ďalej a skúmať širšie súvislosti, je stále viac. Tieto témy ponúkame a takýto ľudia k nám chodia. Paradigma sa mení, všetkých nás čakajú zmeny. Mnohí sú pripravení a mnohých zas život núti pozrieť sa hlbšie, pretože sa im „manévrovací priestor“ zužuje. Rada v tejto súvislosti citujem Viktora Frankla, neurológa a psychiatra, ktorý povedal: „Keď už nemôžeme zmeniť situáciu, sme vyzvaní, aby sme zmenili seba.“

14 fotiek v galérii

Sabína a Alena sa venujú joge a ľudí učia pracovať s telom aj mysľou

Zdroj: Samāveśa

Keď porovnáte Slovensko so zahraničím, v čom sa prístup k joge najviac líši?

Alena: Najväčší rozdiel je v tom, ako jogu vnímame. Na Západe sa joga často chápe predovšetkým ako fyzické cvičenie na podložke na posilnenie tela a zlepšenie flexibility. Joga je ale oveľa širší systém. Je aj o tom, ako premýšľame, ako dýchame, ako pristupujeme k sebe a k druhým a ako žijeme svoj každodenný život.

Ako vznikla myšlienka založiť projekt, ktorý bude venovaný joge?

Sabína: Myšlienka pobytov Samāveśa vznikala postupne. S Alou sa už roky venujeme prepájaniu rôznych pohľadov na človeka. Obe sme absolventkami školy etikoterapie Advaita. Ja s touto metódou pracujem na dennej báze v rámci stretnutí s mojimi klientmi a vidím, ako pomáha. Etikoterapia je metóda hlbokého sebaspoznávania, pomocou ktorej liečime v našich životoch vzťahy – k svetu, k nášmu okoliu a hlavne vzťah k sebe samému. Nazývame ju aj archeológiou duše, pretože vrstvu po vrstve odkrývame a liečime programy a presvedčenia, ktoré nám už v našich životoch neslúžia, ale naopak sú príčinou našich problémov, bolestí a trápení.
A tak sme sa rozhodli vytvoriť priestor, v ktorom môžeme tieto skúsenosti odovzdávať ďalej.

Názov nášho projektu Samāveśa pochádza zo sanskrtu, jedného z najstarších jazykov sveta. Je to proces a zároveň stav, v ktorom sa individuálne vedomie postupne ponára do svojho pôvodného zdroja a rozpoznáva svoju jednotu s ním. A to veľmi dobre vystihuje podstatu našich pobytov na pár dní sa zastaviť, ponoriť sa do prítomnosti a možno si znovu všimnúť to, čo v každodennom ruchu ľahko prehliadame. Prepájame oddych na krásnych miestach, pohyb, jogu, meditáciu, zaujímavé workshopy, chutné zdravé jedlo, ale aj obyčajnú ľudskú blízkosť a radosť zo spoločného času.