
India po smrtiacich záplavách z rútiaceho sa ľadovca sprísňuje dohľad nad Himalájami. Chce zachytiť hroziace katastrofy skôr, než zasiahnu tisíce ľudí.
India zintenzívňuje monitorovanie svojich himalájskych oblastí hraničiacich s Čínou a Nepálom, informovali v sobotu tamojšie úrady. K tomuto kroku dochádza len niekoľko dní po ničivých záplavách, ktoré pravdepodobne spôsobilo zrútenie ľadovca, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.
- India zintenzívňuje monitorovanie himalájskych oblastí po ničivých záplavách z ľadovca.
- Kolaps ľadovca na tibetsko nepálskej hranici spôsobil prívalovú vlnu trosiek.
- Katastrofa si vyžiadala najmenej 633 mŕtvych a takmer 3000 nezvestných ľudí.
- Himalájske ľadovce sa kvôli klimatickým zmenám topia rekordne rýchlym tempom.
- Kombinácia otepľovania a slabej výstavby zvyšuje častosť aj ničivosť katastrof.
Podľa informácií geologickej služby USA (USGS) spôsobilo stredajšiu katastrofu na tibetsko-nepálskej hranici zrútenie ľadovca, ktoré vyvolalo prívalovú vlnu trosiek a bahna. Úrady nateraz potvrdili 633 obetí, pričom takmer 3 000 ľudí zostáva nezvestných.
Klimatické zmeny a riziká
Hoci presná príčina kolapsu zatiaľ nie je jasná, klimatické zmeny spôsobujú celosvetové topenie ľadovcov, čo zvyšuje riziko podobných katastrof.
„Keďže s Nepálom zdieľame hranicu a máme podobné geografické podmienky, požiadali sme náš rezort o monitorovanie všetkých ľadovcov a známych ľadovcových jazier v regióne,“ uviedol Madan Kaušik, minister pre riadenie katastrof v indickom himalájskom štáte Uttarákhand. Pre agentúru AFP dodal, že tímy dostali pokyn na maximálnu ostražitosť, aby preverili, či podobné riziko nehrozí aj v iných oblastiach tohto štátu.
Ohrozenie miestnych komunít
Uttarákhand patrí podľa vládnych údajov s 1 266 ľadovcovými jazerami medzi ekologicky najcitlivejšie oblasti Indie. Vedci varujú, že himalájske ľadovce, ktoré sú kľúčovým zdrojom vody pre takmer dve miliardy ľudí, sa v dôsledku klimatických zmien topia rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Miestne komunity tak vystavujú nepredvídateľným a nákladným katastrofám. Topenie ľadovcov a rozmŕzanie trvalo zamrznutej pôdy (permafrostu) navyše destabilizuje horské svahy a zvyšuje riziko zosuvov pôdy. Experti upozorňujú, že kombinácia klimatických zmien a slabo plánovanej výstavby zvyšuje frekvenciu, závažnosť a celkové dôsledky týchto prírodných katastrof.