Súčasná moc je banda tupcov a pomsta neúspešných. Od roku 1989 sme nezažili horšie obdobie, hovorí herec Kňažko

Bývalý politik Kňažko v rozhovore hodnotí nielen radosti a úskalia aktívneho starnutia, ale odsudzuje aj kroky súčasnej vládnej garnitúry, pri ktorých hovorí o účelovom zneužívaní seniorov a vlastizrade.  

Z televíznych obrazoviek podľa vlastných slov nikdy úplne neodišiel, no teraz sa na ne vracia vo výraznej hlavnej úlohe. Bývalý politik, minister kultúry, šéf diplomacie a herecká legenda Milan KŇAŽKO v rozhovore pre Aktuality.sk otvorene hovorí nielen o herectve a starnutí, ale bez servítky hodnotí aj súčasnú politickú situáciu.

Pri príležitosti uvedenia nového seriálu Večne mladí, od televízie JOJ, sme sa rozprávali o jeho divadelných spomienkach, stave slovenskej spoločnosti, no nevyhli sme sa ani mimoriadne ostrým slovám na adresu aktuálnej vládnej garnitúry.

Čo sa ďalej dozviete:

• Ako tvrdo hodnotí súčasnú moc, účelové zneužívanie seniorov na politické akcie;
• a prečo v súvislosti so zmenou zahraničnej politiky hovorí o vlastizrade;
• prečo mu v minulosti prekážala nálepka herca, ktorý hrá len princov;
• a akú cennú radu o aktívnom starnutí mu dal český herec Petr Nárožný.

Po čase sa vraciate na televízne obrazovky, a to hneď v úlohe hlavnej postavy.

Z obrazoviek som nikdy úplne neodišiel, mal som pár páuz. Samozrejme, môžu byť krátke, dlhé a niekedy aj veľmi dlhé. Nedávno som sa objavil v jednom seriáli ako takzvaný guest star (hosťujúca hviezda, pozn. red.).

Minulý rok ste sa objavili v jednej z epizód kriminálky Neuer, kde ste hrali starca – vraha. V poslednom období ste však známejší v pozícii glosátora v relácii Sedem a komentátora spoločensko-politického diania. Aký je to pocit vrátiť sa pred kamery, a to primárne v hlavnej úlohe?

Nemám pocit, že by som bol dlho preč a teraz sa vracal. Vlastne mám stále pocit, že som tu zostal a pokračujem, hoci s pauzou. Nemám teda pocit, že by sa teraz malo udiať niečo úžasné len preto, že som sa vrátil. Skôr mám pocit, že som vôbec neodišiel.

A čo sa týka glosátora, nie som producentom týchto relácií. Pokiaľ má niekto záujem a pýta sa ma, tak ako sa ma vy teraz pýtate konkrétne na seriál, a pýtajú sa ma aj na súčasnosť, ktorej som takisto súčasťou, tak nemám zábrany odpovedať. Snažím sa byť veľmi otvorený, úprimný, hovoriť k veci, keďže mám skúsenosti aj z politiky, v ktorej som pôsobil trinásť rokov.

Pre generáciu Z, do ktorej patrím aj ja, je obohacujúce, že vás môžu opäť vidieť. Staršia generácia si vás totiž pamätá najmä z čias, keď ste hrali aj princov.

Toto mi trochu ušlo, ako to vnímajú mladí ľudia. V živote som hral iba jedného jediného princa, a to v Rusalke. No a ešte asi päť alebo desať rokov, najmä v českých médiách, ma označovali ako „toho, čo hrá princov”. Až som musel naozaj protestovať. Niežeby som nemal rád princov, ale hral som len jedného, a napriek tomu vznikla škatuľka „to je ten, čo hrá princov”. Neskôr som však prišiel na to, prečo to tak vzniklo, zrejme som toho princa zahral naozaj veľmi dobre.

Seriál Večne mladí otvára témy spojené so staršou generáciou. Ukazuje ich každodenné radosti, problémy a konfrontáciu s pominuteľnosťou. Vnímate to možno ako nový televízny trend, že sa téma staroby a starnutia dostáva do širšieho povedomia?

Je to skrátka obraz zo života. Ukazuje to niečo, čo dnes možno v rodinách chýba, napríklad istú kompaktnosť, keď sú pokope rodičia, deti a starí rodičia. Nie je to teda len o starobe. Hoci sa hovorí, že ide o komédiu, na jej pozadí sa riešia veľmi vážne veci. Ľudia v seriáli umierajú, chcú umrieť a nakoniec aj umrú.

Mnoho ľudí urobí chybu, keď odíde do dôchodku a povie si: „A dosť, ja už nebudem nič robiť.” To je nesprávne. Vždy je potrebné venovať sa niečomu tvorivému, aby človek nezaostal v myslení a napokon ani v pohybe.

5 fotiek v galérii

Režisér Hřebejk s hercami Kňažkom a Černým

Zdroj: TV JOJ

Svojou otázkou som však mieril aj na samotnú tému staroby a starnutia ako takú, napríklad svetové médiá ako BBC či The New York Times už majú pre svojich čitateľov vyhradené samostatné rubriky a témy venované seniorom. Všímate si tento svetový fenomén?

Neviem, do akej miery sa to dostáva k nám, nemám v tom prehľad. Každý život je osobitý a ja ho tak aj vnímam. Nezamýšľam sa nad tým, ako to riešiť plošne, skrátka to neriešim. Pracujem určite menej, ako keď som mal štyridsať rokov. Takisto menej športujem a, samozrejme, som už aj o niečo slabší.

Už netlačím na lavičke stovku, ale iba deväťdesiatdeväť kilogramov. Človek postupne uberá a spomaľuje, ale nemal by prestať. Príliš sa nezamýšľam nad tým, čo bude o desať či dvadsať rokov. Čo bude o 30 rokov, to ma už prakticky nezaujíma.

To by ste mali 111 rokov, ak mám byť matematicky presný.

Áno, stodesať rokov. Myslím si, že vtedy by už nastali aj určité problémy s hlavou a s myslením.

Keď sa však posunieme do reality – ako by ste vy charakterizovali súčasnú staršiu generáciu na Slovensku? Akí sú slovenskí seniori?

Každý je iný. Kedysi som hral s Petrom Nárožným v televíznej detektívke – nebol to seriál, ale film s názvom V hlavní roli. On mal vtedy sedemdesiat a ja asi 63 rokov, taký nejaký rozdiel bol medzi nami. Pýtal som sa ho, ako dosiahnuť to, aby bol človek stále aktívny. On mi povedal: „Milan, predovšetkým podmienky, to, čo máš v živote robiť, ti musí dávať niekto iný. Keď si ich stanovíš sám, tak to rozflákaš.” Aby som to skrátil, jeho hlavná rada bola, že človek musí hrať s mladými.

Vzal som si to k srdcu a hral som v krásnom predstavení s Jiřinkou Bohdalovou, ktorá je o štrnásť rokov staršia odo mňa, ale duchom neskutočne mladá. Takže som to dodržal. Stále je mentálne úplne zdravá, hoci po fyzickej stránke už, pochopiteľne, musela trochu poľaviť.

Povedala mi, že som bol jej posledným divadelným partnerom. Hrali sme predstavenie Gin Game v Divadle Na Jezerce a vtedy mi povedala: „Milánku, ja už to neudýcham, ale si môj posledný divadelný milenec.” Odohrali sme takmer 70 predstavení.

V minulosti ste pôsobili ako minister kultúry. Ako z tohto pohľadu hodnotíte úroveň kultúrneho vyžitia pre staršiu generáciu u nás? Často to totiž pôsobí tak, že sa celá kultúra pre seniorov scvrkla len na účelové akcie, pri ktorých istá politická strana zváža dôchodcov do športových hál na oslavy MDŽ.