História komunálnych a krajských volieb na Slovensku: Od takmer polstoročných rekordérov po historicky prvé spájanie

Zistite, ako sa voľby vyvíjali, prečo sa spojili do jedného dňa a aké kuriozity píše slovenská politická história.  

Slovenská samospráva prešla od pádu komunizmu v roku 1989 obrovským vývojom. Kým komunálne voľby majú za sebou už desaťročia demokracie, regionálna úroveň v podobe vyšších územných celkov (VÚC) je mladšou štruktúrou.

1. Zrod modernej samosprávy a historické míľniky

Prvé slobodné komunálne voľby (1990): Uskutočnili sa v novembri 1990 a boli to prvé skutočne slobodné a demokratické voľby po páde totalitného režimu, v ktorých si občania opäť volili svojich richtárov a mestské zastupiteľstvá.

Vznik župných volieb (2001): Samosprávne kraje (VÚC) vznikli v roku 2001. Prvé historické voľby do orgánov samosprávnych krajov sa konali v decembri 2001. Vtedy sa volili župani a krajskí poslanci na základe novovytvorených ôsmich krajov.

2. Prečo sa voľby spojili do jedného dňa?

Dlhé roky sa komunálne a krajské voľby konali oddelene. To prinášalo viacero nevýhod – najmä stále klesajúcu volebnú účasť pri župných voľbách, ktorá sa v niektorých rokoch prepadla pod hranicu 25 %, a vysoké finančné náklady štátu na organizáciu dvoch samostatných volebno-víkendových procesov.

Zlom prišiel v roku 2022, kedy sa parlament rozhodol termíny zosúladiť. 29. októbra 2022 prebehli na Slovensku historicky prvé spojené (kombinované) voľby, v ktorých voliči vhodili do urny biele (komunálne) aj modré (župné) lístky naraz. Tento krok okamžite vystrelil účasť v krajských voľbách nahor (približne na 44 %), keďže komunálne voľby tradične priťahujú k urnám omnoho viac ľudí.

3. Zaujímavosti, rekordy a štatistiky zo slovenských radníc

Slovenská samospráva je plná raritných príbehov, dlhoročných rekordérov a zaujímavých demografických trendov:

Starostovskí „veční“ rekordéri:

Slovensko malo v histórii fenoménov, ktorí dediny viedli neuveriteľne dlhé obdobie. Absolútny rekord držal napríklad dlhoročný starosta obce Tŕnie (okres Zvolen) Vladimír Kapusta, ktorý starostoval nepretržite od roku 1971 až do roku 2010 – obci šéfoval neuveriteľných 39 rokov (vyše 9 volebných období). Podobne dlhé dekády na čele obcí strávili aj ďalšie známe tváre, napríklad Michal Sýkora v obci Štrba, ktorý vedie dedinu bez prestávky od roku 1990.

Vekové extrémy – od mladých idealistov po skúsených matadorov:

Komunálna politika láka aj mladú generáciu. V minulosti sa najmladšími starostami na Slovensku stali mladí ľuďia okolo 26 či 27 rokov (napr. v obciach Babie či Bátovce), ktorí prebrali úrady často v ťažkých finančných problémoch a dokázali ich ozdraviť. Na opačnom konci spektra sedia starostovia a primátori, ktorí presiahli sedemdesiatku či osemdesiatku a voliči im opakovane prejavujú dôveru vďaka ich dlhoročným skúsenostiam.

Pomer mužov a žien na radniciach:

Hoci demografická štruktúra Slovenska hovorí o miernej prevahe žien v celej populácii, komunálna politika zostáva dlhodobo viac „mužská“. Ženy na pozíciách starostiek a primátorek tvoria stabilne zhruba 27 % až tretinu všetkých šéfov obcí a miest. Na celoštátnej úrovni je zastúpenie žien v politike nižšie, no v regiónoch a menších obciach sú starostky mimoriadne úspešné a obľúbené.

Konkrétne príklady: Rekordéri, mladí a skúsení starostovia na Slovensku

Slovenská komunálna politika pozná viacero výrazných osobností a zaujímavých príbehov spojených s vekom či dĺžkou mandátu:

Dlhoroční matadori (Rekordéri v úrade)

Michal Sýkora (73, Štrba): Je jedným z najdlhšie úradujúcich starostov v novodobej histórii Slovenska. Obci Štrba šéfuje bez prerušenia od roku 1990, kedy vyhral svoje prvé slobodné voľby, pričom voliči mu dôveru opätovne prejavujú v každých ďalších voľbách.

Vladimír Kapusta (Tŕnie): Historický rekordér, ktorý viedol stredoslovenskú obec Tŕnie nepretržite od roku 1971 až do roku 2010 (neuveriteľných 39 rokov a 9 volebných období, pričom začínal ešte za komunistického režimu). Z funkcie dobrovoľne odišiel až vo veku 66 rokov.

Miroslav Schwarz (Krahule): Ďalší dlhoročný pilier samosprávy, ktorý viedol obec Krahule taktiež 9 volebných období (zomrel koncom roka 2025 ako služobne najstarší starosta v okrese Žiar nad Hronom).

Baltazár Fejes (69, obec Vlky): Ďalší zo zástupcov starostov, ktorí nepretržite obhájili svoju pozíciu od roku 1990 v každom volebnom cykle.

Mladí starostovia (Nová vlna)

Jozef Balačin (Nová Bystrica): Stal sa symbolom nástupu mladej generácie, keď ho v roku 2010 zvolili za starostu najväčšej kysuckej obce vo veku len 25 rokov (hneď po skončení vysokej školy). Dokázal vtedy poraziť skúsených matadorov a prevzal obec vo finančných problémoch.

Peter Burčo (Bátovce): Do kresla starostu v Bátovciach zasadol v roku 2014 ako 27-ročný po tom, čo predtým v dedine rozhýbal komunitný a kultúrny život cez občianske združenie.

Vekové spektrum a skúsenosti

Na opačnej strane spektra fungujú desiatky starostov, ktorí presiahli vekovú hranicu 70 či 75 rokov. Voliči v menších obciach často uprednostňujú životné skúsenosti, autoritu a hlbokú znalosť miestnych pomerov pred nízkym vekom – typickým príkladom sú starší páni, ktorí obciam šéfujú 20 až 30 rokov a občania si ich zvolia vždy znovu, pretože ich vnímajú ako záruku stability.

Témy:
komunálne voľby 2026
voľby do VÚC 2026
Servis k voľbám do VÚC 2026
Servis ku komunálnym voľbám 2026

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.