Sme opäť najhorší? Brusel rieši nebezpečný trend bývania, Slováci majú úplne opačný problém

V krajinách Únie rastie počet domácností, no populácie pribudlo oveľa menej. Európsky trend tak ukazuje, že čoraz viac ľudí žije osamote a domácnosť tvorí pokojne iba jeden človek. Na Slovensku však vzniká paradox – ľudia by chceli bývať sami, no prehnané ceny bývania im to nedovolia. Namiesto toho sa tlačíme viacerí v jednej domácnosti. Čo to pre nás znamená a aká je reakcia Bruselu?  

Video

Pohľad na petržalské paneláky v Bratislave

Za posledných takmer 15 rokov v európskych krajinách vzrástol počet domácností o viac ako 10 percent, zatiaľ čo ľudí všeobecne pribudlo iba niečo pod dve percentá. Brusel upozornil aj na to, že viac ako 30 percent domácností začal tvoriť iba jeden človek – pribúda domácností, no nie ľudí. Okrem najrýchlejšieho nárastu jednočlenných rodín je viac aj bezdetných párov.

Keď v domácnosti žije menej ľudí, plytvá sa kúrením, chladením a problém môže byť aj kúpa nového spotrebiča. Všetko sa totiž delí medzi menší počet osôb, alebo zostáva na jednom človeku a tým rastú náklady na bývanie aj život. Najmä nedoplatky za plyn či vodu vedia nielen pri slovenských príjmoch zhoršiť fungovanie ľuďom s nižším ako priemerným platom a seniorom. Práve tí podľa Bruselu zvládajú zdražovanie energií najhoršie.

Menej členov v domácnosti znamená aj väčší dopyt po bytoch, najmä tých menších, čím ich cena ešte viac rastie. Problém sa výrazne dotýka mladých – v mnohých krajinách už 30 percent priemerného príjmu nestačí na kúpu malého bytu s 30 ročnou hypotékou, ani na prenájom skromného bývania. Zmenšovanie domácností tak podľa európskych dát smeruje k tomu, že aj byty s jednou či dvoma izbami prestanú byť vo finančných možnostiach pracujúcich ľudí.

Domácností, ktoré obýva jeden človek, pribúda aj na Slovensku. Podľa sčítania z roku 2021 vzrástol ich počet za desať rokov o takmer 230 tisíc, teda o 37 percent. Tvorili už viac ako tretinu všetkých takzvaných cenzových domácností. Čísla teda na prvý pohľad hovoria to isté ako európsky trend. Tu však prichádza paradox, ktorým sa krajina vymyká z dát Bruselu.

Bývame sami iba na papieri

Rast počtu cenzových domácností jednotlivcov automaticky neznamená, že pribudlo bytov, v ktorých fyzicky býva iba jeden človek. Pri cenzovej domácnosti môžu byť v jednej nehnuteľnosti aj dvaja či traja samostatne hospodáriaci ľudia. „Napríklad ak v jednom byte žijú rodičia s dvomi dospelými a zárobkovo činnými deťmi, v tejto bytovej domácnosti žijú tri cenzové domácnosti. Ich počet na Slovensku výrazne prevyšuje počet bytových domácností,” vysvetlila rozdiel sociologička Zuzana Kusá.

Slovensko v realite patrí medzi krajiny EÚ s najnižším podielom jednočlenných domácností – je to asi každá desiata. Dáta Infostatu práveže hovoria o tom, že Slováci patria k národom, ktoré žijú v najpočetnejších domácnostiach. V roku 2024 na jednu pripadali v priemere 3,1 osoby, najviac v celej Únii. Takmer 30 percent Slovákov navyše žilo v preplnených nehnuteľnostiach, zatiaľ čo priemer EÚ bol 16,9 percenta.

„Zohľadňujúc bytovú politiku na Slovensku, ktorá nijako neuľahčuje mladým ľuďom prístup k samostatnému bývaniu môžeme usudzovať, že mladí dospelí prevažujú medzi cenzovými domácnosťami ,navyše´, teda tými, čo zdieľajú bytovú domácnosť s inou cenzovou domácnosťou (zvyčajne rodičovskou),” dodala Kusá. Slovensko je v skutočnosti krajinou, kde veľa jednotlivcov vlastnú domácnosť nemá – aj keď by ju mať chcelo.

Preto sme aj najhorší v osamostatňovaní sa. Mladí odchádzajú od rodičov tesne po tridsiatke, zatiaľ čo európsky priemer je okolo 26. „Veľmi náročné podmienky získania samostatného bývania ich nútia, aby zostali bývať s rodičmi alebo žijú v zdieľanom prenajatom byte tam, kde majú prácu. Pre samostatné bývanie sa začnú rozhodovať až keď im to umožní ich príjem a pracovná stabilita,” uviedla sociologička.

Hoci podľa dát Štatistického úradu SR minie Slovák v priemere na bývanie okolo 20 percent platu, v realite je to 40 a viac. Najmä na západe Slovenska je bežné dať aj polovicu mzdy za dvojizbový byt a nehnuteľnosť s tromi izbami si vo veľa prípadoch nevedia dovoliť ani páry.

Samostatné bývanie preto nemusí byť otázkou toho, že by mladí chceli zostať s rodinou alebo bývať s priateľmi – nehnuteľnosť iba pre seba si môžu jednoducho dovoliť až vo vyššom veku alebo s partnerom, pretože jednotlivec nemá možnosť platiť mesačnú splátku s energiami na úrovni tisíc eur.

Vlastný byt ako luxus

Po rokoch spolužitia tak môže byť potreba bývať sám výrazná. Mladí si to želajú aj preto, aby mohli fungovať podľa vlastných pravidiel a potrieb, keď už na vlastný byt čakali tak dlho. Aj naša respondentka Sofia (29) by chcela bývať osamote. „Ako dieťa som nemala ani vlastnú izbu, takže by som si to cenila o to viac,” potvrdila na úvod. Aj keď pracovať začala hneď po vysokej škole, ani po piatich rokoch nemá taký prijem, aby si vedela prenajímať byt sama. V zdieľanom byte žije prakticky od konca vysokej školy.

„Dúfala som, že v mojom veku už budem môcť žiť sama a určite som si nepredstavovala život v podnájme s ďalšími dvoma spolubývajúcimi. Viem si ešte predstaviť komunitné bývanie s blízkymi priateľmi, v ktorom by mal každý svoj priestor,” vysvetlila s tým, že takéto bývanie je pre ňu čisto ekonomické rozhodnutie.

„Ak by som mala bývať sama v nejakej garsónke, ktorá by sa priestorovo rovnala rozmerom mojej izby, vyšlo by ma to na 600 – 700 eur, čo by sa mi neoplatilo. Zároveň by to predstavovalo viac než polovicu môjho platu v čistom,” dodala Sofia.

Aj podľa dát je tak zjavné, že bývanie s viacerými ľuďmi napriek rokom práce je u nás prejavom krízy bývania a drahých bytov. „Mnohým mladým vďaka tolerancii a dobrým pravidlám ani v zdieľanom súžití pocit slobody nemusí chýbať. Trápiť a urážať ich však môže skutočnosť, že na samostatné bývanie napriek tvrdej práci a šetreniu ešte dlhé roky mať nebudú,” podotkla Kusá.

Sofia si myslí, že každý človek by mal mať právo na svoje bývanie a situácia ju frustruje. Bytov podľa nej v skutočnosti nie je málo. „Bežný človek si ich len nemôže dovoliť. Koncept prenajímania by som úplne zrušila, je to vykorisťovanie. Ľudia sa v dnešnej dobe musia rozhodovať, do čoho investujú – bohužiaľ už často ide o základné veci ako potraviny či návšteva zubára, alebo záľuby či nejaký wellness. O veciach, ako je auto či dovolenka ani nehovorím,” objasnila. Mnohí si preto radšej vyberú bývanie s matkou a otcom aj v tridsiatke, než by mali na konci mesiaca živoriť zo sto eur.

Jednočlenná domácnosť však nemusí byť o človeku, ktorý sa vedome rozhodol žiť sám. Kusá upozornila, že rozbor vekovej štruktúry našich bytov s jedným obyvateľom by pravdepodobne ukázal, že ich obývajú prevažne seniori. „Je to často výsledkom vývoja rodinnej situácie – deti sa osamostatnili, majú vlastné rodiny aj bývanie a v rodičovskom byte zostane z rôznych príčin len jeden z rodičov,” dodala. Za rovnakým štatistickým údajom sa tak môžu skrývať úplne odlišné životné situácie.

Sociologička upozornila, že obavy Bruselu sú opodstatnené a o dekádu sa zníži nárast populácie ešte viac. Podľa Kusej nemá Slovensko ani ďalšie štáty EÚ pred sebou dobré vyhliadky čo sa bývania a plodnosti týka. „Keďže samostatné bývanie, ktoré väčšina ľudí pokladá za nevyhnutnú podmienku pre zakladanie rodiny, je už desaťročia na Slovensku nákladným celoživotným bremenom, časť mladých ľudí mení svoje životné priority a volí si iné cesty seba naplnenia,” dodala.

Na Slovensku už teraz klesla pôrodnosť na historické minimum, máme stále menej viacdetných rodín a vek prvorodičiek sa posúva za 35. rok života. Mladá generácia podľa Kusej pri nereálnych cenách za štvorcový meter radšej platí cestovanie, či kultúrne vyžitie alebo športy, než by riešila náročné založenie rodiny a výchovu detí.

„Časť mladých ľudí zostáva po štúdiách pracovať a žiť v zahraničí. Okrem iného aj preto, že aj vďaka tamojším verejným službám a bytovej politike sa dá rodinný život lepšie zlaďovať s pracovným,” uzavrela sociologička.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Brusel
domácnosti
mladí
Slovensko
Európska únia

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.