Obor na Dunaji ide “pod nôž”. Záchrana Gabčíkova zhltne pol miliardy a potrvá desať rokov

Vodnú elektráreň Gabčíkovo čaká najväčšia obnova od jej spustenia. Turbíny, ktoré vyrábajú elektrinu už od roku 1992, sú približne desať rokov za hranicou plánovanej životnosti. Štát ich preto postupne vymení všetky. Prvá nová turbína má doraziť do dvoch rokov, výmena všetkých ôsmich však potrvá celé desaťročie.  

Premiér Robert Fico (Smer) prirovnal význam modernizácie k samotnému otvoreniu Gabčíkova. Elektráreň podľa neho zabezpečuje približne desať percent elektriny spotrebovanej na Slovensku. Obrazne povedané, rozsvieti každú desiatu žiarovku v krajine. Svojím výkonom sa zároveň vyrovná približne jeden a pol jadrovému reaktoru.

„Ide o obrovskú zákazku, ktorá sa blíži k pol miliarde eur,“ povedal Fico. Zároveň tvrdí, že projekt nebude mať žiadne priame nároky na štátny rozpočet.

Konzorcium vedené rakúskym výrobcom Andritz Hydro má postupne vymeniť všetkých osem Kaplanových turbín najmodernejšej generácie. Jeho slovenským partnerom bude trnavská spoločnosť VUJE. Práce sa majú rozložiť približne na desať rokov, pretože Gabčíkovo nemožno jednoducho vypnúť a čakať, kým sa celá elektráreň prestavia. Staré zariadenia budú nahrádzať po jednom tak, aby vodné dielo zostalo v prevádzke.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) upozornil, že nejde iba o výrobu elektriny alebo o technickú opravu zastaraných strojov. Od spoľahlivosti elektrárne závisia aj príjmy štátu a bezpečnosť obyvateľov v okolí Dunaja.

„Vodná elektráreň, ktorej nefungujú turbíny, nevyrobí dosť elektrickej energie, neprinesie peniaze štátu a hlavne neochráni ľudí pred povodňami,“ povedal Taraba.

Cena preskočila odhad o 95 miliónov

Modernizácia Gabčíkova nebude lacná. Konzorcium Andritz Hydro a VUJE predložilo ponuku vo výške 465 515 514,67 eura bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota zákazky bola približne 371 miliónov eur. Víťazná ponuka ju teda preskočila o takmer 95 miliónov eur, čiže približne o štvrtinu.

V porovnaní so sumou, s ktorou pôvodne pracovala vláda, je rozdiel ešte väčší. Keď kabinet označil modernizáciu za strategickú investíciu, počítal s nákladmi na úrovni 360 miliónov eur bez DPH. Dnešná ponuka je oproti tomuto odhadu vyššia o viac ako 105 miliónov eur.

Podľa Fica však peniaze nepôjdu priamo zo štátneho rozpočtu. Projekt má financovať Vodohospodárska výstavba, ktorá Gabčíkovo vlastní a prevádzkuje. Štátny podnik má modernizáciu hradiť najmä z vlastných zdrojov. Na obnovu dvoch sústrojenstiev turbína – generátor už získal aj 30 miliónov eur z Modernizačného fondu. Táto suma však pokrýva iba malú časť celého účtu.

Vodohospodárska výstavba zatiaľ nepredstavila kompletný finančný plán ani presný harmonogram jednotlivých prác. Podrobnosti chce zverejniť po administratívnom ukončení verejného obstarávania a zverejnení zmluvy.

Šéf podniku Peter Molda výber dodávateľa obhajuje tým, že pri takejto veľkej a technicky náročnej zákazke nestačí nájsť firmu s najnižšou cenou. Dodávateľ musí byť schopný zariadenia vyrobiť, namontovať, dlhodobo servisovať a poskytnúť za ne dostatočné záruky.

„Pre našu spoločnosť je dôležité, aby dodávateľom turbín bola renomovaná spoločnosť, ktorá je schopná produkt dodať, nie je zastupovaná sprostredkovateľom, vie zabezpečiť silné záruky a servis,“ vysvetlil Molda.

Varovanie prišlo už skôr

Súčasný zlý stav elektrárne nie je pre štát prekvapením. Výrobca turbín upozorňoval Vodohospodársku výstavbu na riziko porúch už v roku 2010. Dôvodom bola únava materiálu po desaťročiach nepretržitej prevádzky.

Jednotlivé zariadenia uvádzali do prevádzky v rokoch 1992 až 1995. Každé odvtedy odpracovalo viac ako 140-tisíc hodín. Podľa ministerstva životného prostredia prekročili turbíny plánovanú životnosť približne o desať rokov.

„Už v roku 2010 bol podnik upozornený výrobcom a vtedajším dodávateľom turbín v Gabčíkove, že sa môžu začať objavovať poruchy spojené s únavou materiálu, čo v súčasnosti zažívame a musíme neustále riešiť,“ upozornil Molda.

Riziko sa naplno ukázalo v júni, keď v elektrárni nastal veľký skrat. Podľa Tarabu hrozilo, že až šesť z ôsmich turbín nebude vyrábať elektrinu do konca roka. Špecializované zahraničné firmy nedokázali prísť okamžite, preto museli zasiahnuť zamestnanci Vodohospodárskej výstavby. Poruchu riešili približne tri týždne a väčšinu zariadení sa im podarilo udržať v prevádzke.

Elektráreň zároveň zasiahlo mimoriadne suché leto. Prietok Dunaja klesol tak nízko, že začiatkom augusta fungovala iba jedna z ôsmich turbín. Výroba elektriny bola od začiatku roka približne o pätnásť percent nižšia ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Počet preplavení lodí sa pre nízku hladinu znížil z približne osemnástich na štyri denne.

Sucho síce nebolo dôsledkom zlého technického stavu, no ukázalo, aké zraniteľné je Gabčíkovo, keď sa nedostatok vody spojí so zastaranými zariadeniami.

Prípravy obnovy sa začali už v roku 2015, no štát nedokázal projekt dlhé roky dotiahnuť do konca. Prvý veľký tender vyhlásil v roku 2017. Najnižšia ponuka sa vtedy pohybovala tesne pod hranicou 81 miliónov eur, zmluva však nevznikla a súťaž bola v roku 2021 zrušená.

Starú sumu nemožno s dnešným účtom porovnávať priamo. Súčasná zákazka obsahuje podstatne viac zariadení aj prác. Napriek tomu vývoj ukazuje, ako dlho štát s obnovou otáľal a ako výrazne sa jej cena medzičasom zvýšila.

Ďalší pokus počítal s predpokladanou hodnotou približne 350 miliónov eur. Vo februári 2025 však padol aj tento tender. Vodohospodárska výstavba dospela k záveru, že plánovaný rozsah prác nestačí a zákazku treba rozšíriť.

Novú súťaž podnik vyhlásil v júni 2025. Predpokladaná hodnota sa zvýšila na 371 miliónov eur. Vybraná ponuka napokon dosiahla 465,5 milióna eur bez DPH.

Modernizácia sa tak začína viac ako desať rokov po prvých prípravách a šestnásť rokov po prvom varovaní výrobcu, že turbíny môžu pre únavu materiálu začať zlyhávať.

Výkon ako jeden a pol bloku Mochoviec

Gabčíkovo je najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku. Jej osem výrobných blokov má celkový inštalovaný výkon 720 megawattov. To zodpovedá približne výkonu jeden a pol jadrového bloku v Mochovciach.

Celá sústava vodných elektrární Gabčíkovo vyrobí za bežný rok približne 2,2 terawatthodiny elektriny. Podľa konkrétnych hydrologických podmienok to predstavuje približne osem až desať percent slovenskej spotreby.

Elektráreň však väčšinu roka nepracuje na plný výkon. Rozhodujúce je množstvo vody v Dunaji. Pri priemernom prietoku využíva výkon zodpovedajúci približne dvom až trom naplno pracujúcim turbínam.

Všetkých osem zariadení je potrebných najmä pri vysokých prietokoch, počas topenia snehu v Alpách alebo pri povodniach. Vtedy už nejde iba o to, koľko elektriny Gabčíkovo vyrobí. Turbíny musia spoľahlivo naskočiť a pomôcť bezpečne previesť obrovský objem vody.

Práve preto štát nemôže s výmenou čakať dovtedy, kým staré stroje prestanú fungovať úplne. Porucha počas sucha znamená stratu výroby a peňazí. Porucha počas veľkej vody by mohla predstavovať omnoho vážnejší problém.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Vodná elektráreň Gabčíkovo
Gabčíkovo
elektrina

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.