
„Bielorusko je pre Vladimira Putina akýsi balkón, z ktorého môže Rusko destabilizovať a ohrozovať buď Ukrajinu, Európsku úniu, alebo obe naraz. Čokoľvek Kremeľ potreboval, to sa stalo,“ povedala pre Pravdu bieloruská publicistka Hanna Liubaková. Analytička žije v exile a spolupracuje s americkou organizáciou Atlantic Council.
V interview hovorí aj o vzťahoch samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka s Putinom a pripomenula nedávnu návštevu riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve. „Vyzerá to tak, že jedným z dôvodov bolo odradiť Putina od prípadného útoku na EÚ alebo Pobaltie. Ak sa však pozriete na geografiu, keby to Rusko urobilo, Bielorusko by do toho bolo pravdepodobne zapojené,“ povedala Liubaková.
Zelenskyj: Putin dúfa, že sme unavení. Vieme, že je smrteľný
Zdroj:
Reuters
Lukašenkov režim vás v neprítomnosti odsúdil na 10 rokov väzenia. Samozrejme, bol to vymyslený proces, ale premýšľate niekedy nad týmto rozsudkom alebo už vôbec nie je súčasťou vášho života?
Musím sa ním zaoberať pomerne často, keďže som na zozname hľadaných osôb. Režim sa ľudí, ako som ja, usiluje dostať, hoci sme v exile. Musím si teda preverovať, kam cestujem, ako cestujem, trasy a niekedy dokonca aj letecké spoločnosti. A, samozrejme, či je daná krajina bezpečná, alebo nie, či je demokratická, či medzi ňou a Bieloruskom funguje vzájomná dohoda o vydávaní ľudí a podobne. Môj trestný prípad je čisto politický. Odsúdili ma na základe štyroch článkov, ktoré som zverejnila. Ale sú tu aj prípady, keď režim zmenil politické paragrafy na hospodársku trestnú činnosť. Potom sa to stalo základom na to, že sa títo ľudia dostali na zoznam hľadaných Interpolom. Ak som v Európskej únii, je len malá šanca, že by ma z nejakého jej štátu vydali do Bieloruska. Keď však cestujem inam do zahraničia, môže sa stať, že sa nejaká krajina nebude pozerať na môj prípad ako na politickú záležitosť.
Už ste to zažili?
Pokiaľ viem, som na medzivládnom zozname hľadaných osôb v rámci Spoločenstva nezávislých štátov. Je to asi menej nebezpečné, ako keby ma evidoval Interpol, ale stále je to niečo, na čo musím pamätať. A aj v Európe sú krajiny, ako napríklad Srbsko, ktoré nedávno zadržalo novinára a filmára. Nepoviem, ktorý to bol štát, keďže to nebol verejný prípad, ale už aj mňa niekde zatkli.
V jednom zo svojich nových článkov sa zaoberáte otázkou, či je Lukašenko slabší ako v minulosti, a tým, že to závisí od toho, čo pod tým pojmom rozumieme. Napísali ste tiež, že nepadne zajtra, ale to, že prežil rok 2020, keď potlačil protesty po prezidentských voľbách, neznamená, že jeho systém potrvá večne. Aký silný či slabý teda je Lukašenko?
Naozaj to závisí od toho, ako sa na to pozrieme. Na jednej strane si aj po roku 2020 Lukašenko udržal moc. Kontroluje krajinu do takej miery, do akej je toho schopný. Rozhoduje o zatýkaní ľudí, o politických väzňoch, robí ekonomické rozhodnutia. Takže určité veci má očividne stále pod kontrolou. Keď sa však na to pozrieme z hľadiska toho, do akej miery má krajina suverenitu a schopnosť prijímať rozhodnutia, potom si myslím, že je to oveľa zložitejšie. Lukašenko má veľmi obmedzené možnosti, čo sa týka geopolitických či politických krokov, keďže prehĺbil závislosť Minska od Moskvy. Prejavuje sa to aj v ekonomickej sfére. Väčšina zahraničného obchodu Bieloruska smeruje do Ruska a krajina potrebuje ruské prístavy a železnice, aby dostala tovar do Číny alebo po mori do iných štátov. Je tu mnoho problémov, pri ktorých si myslím, že režim nie je stabilný práve pre túto obrovskú závislosť. Ale to je len jedna vec. Ďalšou je legitimita, ktorá je tiež veľmi dôležitá.
Má Lukašenko nejakú legitimitu?
Legitimita sa často vníma ako niečo abstraktné, ale nie je to tak. Ak vládcu neakceptujú na medzinárodnej scéne, keď ho vnímajú ako niekoho, kto je nestabilný, problematický, niekoho, s kým sa nedá rokovať, tak to, samozrejme, ovplyvňuje všetky rozhodnutia, ktoré iné krajiny voči danému štátu prijímajú. Vidíme, medzi kým sa Lukašenko teraz pohybuje. Do jeho okruhu patria Taliban, Severná Kórea či Mjanmarsko. To nie je demokratický svet. Nie je to ani miesto, kde sa dá nájsť väčšina ekonomických príležitostí. Sú to iné izolované režimy a krajiny, v ktorých sa Lukašenko cíti komfortnejšie. Takže ak sa pozrieme na jeho moc z tejto perspektívy, nemyslím si, že sa posilnil. Naozaj nie. Rozlišovala by som medzi schopnosťou používať moc a štátne represie voči občanom a tým, či má niekto silnú pozíciu na svetovej scéne. Režim, samozrejme, kontroluje krajinu aj ľudí, no na medzinárodnom poli je oveľa slabší.
Chcel som sa vás na to opýtať, pretože ste písali aj o tom, ako si Lukašenko buduje svoju vlastnú autoritársku sieť. Bielorusko navštívil Taliban, krajina sa pripravuje na zavedenie bezvízového styku pre Severokórejčanov a do Minska prichádzajú predstavitelia mjanmarskej junty. Ide naozaj o snahu vybudovať autoritársku sieť alebo sa Lukašenko jednoducho rozpráva s kýmkoľvek, kto je k dispozícii?
Určite sa to dá vnímať aj tak, že Lukašenko sa porozpráva s každým, s kým sa dá. Ale hovoríme o krajinách, ktoré sú zapojené do podozrivých obchodov alebo obchádzania sankcií. Keď sa na to pozrieme z tohto pohľadu, nemyslím si, že Lukašenko sa s ich predstaviteľmi stretáva len preto, že sa to dá. Som presvedčená o tom, že medzi bieloruským režimom a spomínanými krajinami funguje určité spojenectvo. Myslím si, že sa snažia nadviazať kontakty a zistiť, čo je možné, čo sa týka ekonomických príležitostí, ilegálneho obchodu alebo obchádzania sankcií. Vieme, ako Lukašenkov režim pomáha Rusku vyhýbať sa opatreniam, ktoré boli uvalené na Moskvu. A myslím si, že to, čo sa podarilo odhaliť, je len malé percento z toho, čo sa v skutočnosti deje. Takže si môžeme veľmi dobre predstaviť, že podobné veci ako s Ruskom robí Lukašenko aj s inými štátmi. Pre Atlantic Council som písala aj o tom, že medzi Bieloruskom a Iránom funguje vojenská spolupráca a predstavitelia ministerstiev obrany týchto štátov sa stretávajú pomerne často. Nepovedala by som teda, že Lukašenko sa len tak, z času na čas, potrebuje s niekým porozprávať. So spomenutými štátmi diskutuje o určitých veciach, ktoré v tejto chvíli dokážeme len čiastočne sledovať.
Spomenuli sme autoritársku sieť a, samozrejme, je tu hlavný autoritár v Moskve, ruský diktátor Vladimir Putin. Ako by ste opísali vzťah medzi ním a Lukašenkom a ako ho ovplyvňuje ruská vojna proti Ukrajine?
Títo dvaja páni, ak to tak môžem povedať, sa nikdy nemali v láske. Myslím si, že je medzi nimi veľa nedôvery. Možno to nevidíme, pretože sa stretávajú pomerne často, ale boli časy, keď medzi Bieloruskom a Ruskom prebiehali hospodárske vojny. Moskva sa snažila vyvíjať väčší tlak a Lukašenko chcel lacnejšiu ropu či plyn, no Kremeľ tiež niečo požadoval. Medzi nimi dvoma vždy existoval tento druh silového vzťahu, čo určite ovplyvňuje to, nakoľko si dôverujú. Na druhej strane, teraz sú na jednej lodi. Lukašenko je, ako som spomínala, od Ruska veľmi závislý. Potrebuje ho, potrebuje peniaze z Moskvy, politickú podporu a v istom zmysle aj psychologickú podporu. Takže áno, cestuje za Putinom, stále si telefonujú. Myslím si, že Putin vidí Lukašenka pravdepodobne častejšie ako ktoréhokoľvek z ruských gubernátorov. Z tohto pohľadu to síce vyzerá ako priateľstvo, no vnímam to tak, že je to veľmi transakčný vzťah.
Čo žiada Putin?
Potrebuje Bielorusko ako základňu, ako miesto, odkiaľ môže Rusko podniknúť ďalší útok na Ukrajinu, ako sa to stalo vo februári 2022, alebo aj na EÚ. Bielorusko je pre Putina veľmi dôležité. Je to akýsi balkón, z ktorého môže Rusko destabilizovať a ohrozovať buď Ukrajinu, Európsku úniu, alebo obe naraz. Riaditeľ CIA John Ratcliffe bol nedávno v Moskve, pričom to vyzerá tak, že jedným z dôvodov bolo odradiť Putina od prípadného útoku na EÚ alebo Pobaltie. Ak sa však pozriete na geografiu, keby to Rusko urobilo, Bielorusko by do toho bolo pravdepodobne zapojené. Preto je také dôležité, a preto šéf Kremľa investuje toľko peňazí a zdrojov do diktatúry v Minsku. V Bielorusku totiž neexistuje žiadny iný líder ani verejná politická postava, ktorá by bola proruskejšia ako Lukašenko. Preto ho Putin potrebuje. A Lukašenko v prvom rade žiada peniaze a lacnejší plyn a ropu, ako to funguje už dlhé roky. Energetická závislosť Bieloruska od Ruska bola vždy mimoriadne dôležitá, no momentálne je ešte vypuklejšia. A ako som povedala, Lukašenko potrebuje ruské prístavy či ruské územie napríklad aj na to, aby mohol vyvážať produkty do Číny.
Predstavte si teda situáciu, že by Putin chcel zaútočiť na NATO a EÚ z územia Bieloruska. Bol by Lukašenko ochotný spolupracovať?
Nemyslím si, že má na výber. Jeho manévrovací priestor je veľmi obmedzený. Nie som si istá, či Putin Lukašenka vôbec potreboval na to, aby mu dal jasný súhlas s útokom na Ukrajinu vo februári 2022. Myslím si, že Rusko to jednoducho urobilo. Nehovorím to preto, aby som Lukašenka bránila alebo tvrdila, že je nevinný. Len si myslím, že Moskva momentálne robí mnohé veci po svojom – jednoducho sa rozhodne, čo chce spraviť, a ide do toho. V Bielorusku už sú ruskí vojaci. Lukašenko nehovorí, aby odišli. Rusko do mojej krajiny svojho času poslalo aj vagnerovcov. Rozmiestnenie jadrových zbraní v Bielorusku alebo vyhlásenie o ich nasadení oznámil Putin. O týchto veciach nehovorí Lukašenko, v skutočnosti o nich rozhoduje Rusko. Lukašenko si len napríklad snažil zachrániť tvár tvrdením, že vagnerovcov v Bielorusku sám chcel. No zvyčajne je to Rusko, ktoré oznamuje dôležité kroky. Preto si nemyslím, že Moskva by verejne riešila s Minskom, keby potrebovala využiť bieloruské územie na vojnu. A okrem toho má Rusko mnoho nástrojov, ako Lukašenka prinútiť k súhlasu, ak by to potrebovalo. Čokoľvek však Kremeľ chcel, to sa v Bielorusku stalo – útok na Ukrajinu, oznámené rozmiestnenie jadrových zbraní, vagnerovci… Všetko sa to udialo bez ohľadu na to, čo hovorili Bielorusi alebo čo považovali za správne. A Lukašenko o tom pravdepodobne nerozhoduje.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
bielorusko
Alexandr Lukašenko
Vladimir Putin
Ukrajina
Rusko
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.



