Mužov chytajú a tlačia do auta. Rusi sa organizujú proti náboru do armády, vznikli domobrany

V Rusku silnie tlak na získavanie nových vojakov pre vojnu proti Ukrajine. V Penzskej oblasti preto obyvatelia vytvorili dobrovoľné hliadky, aby bránili mužov pred údajným násilným odvážaním do náborových centier. Dochádza aj k násilnostiam a situácia sa má zhoršovať.  

Obyvatelia mesta Bašmakovo v ruskej Penzskej oblasti vytvorili dobrovoľné hliadky, ktoré majú brániť odvážaniu miestnych mužov a ich nátlaku na podpis zmlúv s armádou. Podľa svedectiev, ktoré získalo Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda (RFE/RL), sa pri nábore používajú vyhrážky, klamstvo aj fyzická sila.

Jedným z prípadov má byť incident z 23. júla, keď k zamestnancovi bezpečnostnej služby Sergejovi Tepľakovovi prišli domov muži v civilnom oblečení a žiadali od neho ruský vnútorný pas. Podľa miestnej obyvateľky Oksany sa jeden z nich predstavil ako nový miestny policajt.

Keď Tepľakov zavolal skutočnú políciu, muži ho podľa jej slov chytili a pokúsili sa ho dostať do auta. Prepustiť ho mali až po tom, ako na miesto prišiel jeho syn a začal incident nakrúcať.

O deň neskôr mal podobnú skúsenosť ďalší obyvateľ približne deväťtisícového mesta Alexej Denisenko. Podľa miestneho obyvateľa Arťoma ho muži odviezli počas výkonu verejnoprospešných prác, ktoré mu súd nariadil za jazdu pod vplyvom alkoholu. Tvrdili mu, že ak odmietne ísť na okresný úrad, bude to pre neho „horšie“. V aute sa podľa svedectva nachádzal aj pracovník okresnej administratívy.

Denisenkovu sestru sa neskôr podarilo vozidlo zastaviť na ceste smerom do Penzy a dostať ho von. RFE/RL uvádza, že mená niektorých ľudí, ktorí o prípadoch vypovedali, z bezpečnostných dôvodov zmenilo.

Obyvatelia Bašmakova tvrdia, že podobné prípady sú súčasťou širšieho úsilia dostať mužov do armády a poslať ich bojovať vo vojne proti Ukrajine. V reakcii na to začali v júli organizovať nepretržité pouličné hliadky. Dobrovoľníci sa koordinujú prostredníctvom skupiny na ruskej sociálnej sieti VK.

„Do hliadky som sa pridala takmer okamžite. Všetko vzniklo spontánne,“ povedala RFE/RL obyvateľka Galina. Podľa nej sa do iniciatívy zapojilo približne 250 ľudí.

Miestni tvrdia, že najúčinnejšie je zasiahnuť ešte predtým, ako sa človek dostane na policajnú stanicu alebo do náborového centra. Odkedy hliadky začali fungovať, mali zabrániť odvedeniu najmenej piatich či šiestich ľudí. Podľa obyvateľov patrili vozidlá použité pri niektorých incidentoch miestnym štátnym inštitúciám, čo podľa nich naznačuje zapojenie úradníkov.

Krátko po prípadoch Tepľakova a Denisenka mali byť najmenej dvaja ďalší muži z Bašmakova odvezení do náborového centra v Penze a vystavení nátlaku, aby podpísali vojenské zmluvy. Jednému z nich sa podľa Arťoma vyhrážali trestným stíhaním pre dlhy, hoci jeho záväzky podľa neho neboli dôvodom na trestnoprávnu zodpovednosť.

Šéfka okresnej administratívy v Bašmakove Tamara Pavlutkina na žiadosť RFE/RL o vyjadrenie nereagovala.

Správy o nátlakových náborových praktikách prichádzajú podľa médií a svedectiev aj z ďalších ruských regiónov. Ruské úrady sa od vyhlásenia takzvanej čiastočnej mobilizácie v septembri 2022 snažia dopĺňať stavy armády viacerými spôsobmi, od vysokých finančných odmien až po nábor väzňov či ľudí bez domova.

V máji podpísal ruský prezident Vladimir Putin zákon, ktorý novým armádnym regrútom a ich manželom či manželkám umožňuje odpustenie nesplatených dlhov až do výšky 10 miliónov rubľov, približne 120-tisíc dolárov.

Podľa odhadu washingtonského Centra pre strategické a medzinárodné štúdie Rusko od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 utrpelo približne 1,4 milióna vojenských strát vrátane až 450-tisíc zabitých vojakov. Niektoré odhady sú ešte vyššie.

Nová povinná mobilizácia by zároveň mohla pre Kremeľ predstavovať politické riziko pred parlamentnými voľbami naplánovanými na 18. až 20. septembra. Mobilizácia zo septembra 2022, hoci ju Moskva označila za čiastočnú, viedla k odchodu státisícov ľudí z Ruska.

Odpor proti údajnému nútenému náboru sa objavil aj na internete. Penzský bloger Stanislav Morozov začiatkom augusta založil chat určený na pomoc mužom zadržaným a vystaveným tlaku, aby podpísali vojenské kontrakty. V prvý deň sa k nemu pridalo viac ako 300 ľudí a do týždňa ich počet prekročil 1 200.

„Robíme to zo zúfalstva, pretože jednoducho nemáme inú možnosť. Ľudia sa stavajú na obranu našich základných práv a slobôd,“ napísal Morozov.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) proti Morozovovi v júli začala trestné konanie v súvislosti s videom, v ktorom ho obvinila z podnecovania verejných útokov a výziev na napádanie pracovníkov náborových úradov.

Ako sme už informovali, na čoraz tvrdšie metódy ruského náboru upozornil aj denník The Wall Street Journal (WSJ). Podľa jeho zistení vojenskí náborári v niektorých menších mestách zadržiavajú mužov priamo na uliciach alebo pri pracoviskách, prípadne ich odvádzajú pod zámienkou kontroly dokladov. Po prevoze do náborových stredísk majú niektorí čeliť vyhrážkam či fyzickému násiliu, kým nepodpíšu zmluvu o vojenskej službe. Ruské úrady pritom nábor naďalej oficiálne označujú za dobrovoľný.

Objavujú sa zároveň špekulácie, že rastúci tlak na získavanie nových vojakov môže súvisieť s prípravou ďalšej mobilizácie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj koncom júla s odvolaním sa na ukrajinské spravodajské informácie tvrdil, že Rusko by mohlo pripravovať mobilizáciu 300-tisíc až 500-tisíc ľudí po septembrových voľbách do Štátnej dumy. Moskva tieto tvrdenia nepotvrdila a informácie o príprave novej mobilizačnej vlny nie sú nezávisle potvrdené.

Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Rusko
Kremeľ
ruská armáda
ukrajinská armáda

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.