Stráca zlato svoj lesk? Po zásahu jediného muža došlo na trhu k obratu, ceny zamierili prudko nadol

Zlato sa po dlhom období rastu ocitlo pod tlakom. Kým ešte začiatkom augusta jeho cena rástla, pod čo podpísalo viacero faktorov na čele s vojnou na Blízkom východe, v dnes sa situácia otáča. Ak teda uvažujete nad návštevou klenotníctva, v týchto dňoch či týždňoch na to bude ideálna príležitosť.  

Zlato je vo svete známe ako bezpečný prístav, ktorý za každých okolností udrží hodnotu investície. V posledných týždňoch však tento prístav čelil viacerým búrkam. Aj vďaka nim bola cena kovu na svetových trhoch ako na hojdačke.

Kým v prvej polovici augusta jeho hodnota dramaticky vystrelila, v jeho druhej časti značnú časť zo ziskov zlato odovzdalo. Aktuálne sa jediná unca zlata, teda asi 31 gramov, predáva za približne 4 500 dolárov.

Od absolútnych rekordov z januára tohto roka, kedy to bolo až 5 500 dolárov, sme tak nateraz vzdialení, no stačí pár rozhodnutí kľúčových ľudí a jeho cena môže opäť vystreliť.

Cenu zosekali dva regióny

Pred asi mesiacom sa Blízky východ zobudil do sveta krehkého prímeria medzi Spojenými štátmi a Iránom. Tento stav síce zastavil bombardovanie a zabíjanie, od konečného mieru a upokojenia situácie bol však tento región stále nesmierne ďaleko.

Ešte na prelome júla s augustom sa spotová hodnota žltého kovu pohybovala zľahka cez 4 050 dolárov za uncu. Už 25. augusta, teda o necelý mesiac, to bolo už takmer 4 700 dolárov.

Okrem toho tu bola aj situácia v Spojených štátoch. Ešte na začiatku leta sa očakávalo, že americká centrálna banka, známa ako Fed, v snahe znížiť infláciu v Spojených štátoch zvýši úrokové sadzby. Séria zlých ekonomických dát, predovšetkým z tamojšieho trhu práce, však nového šéfa banky Kevina Warsha primäla toto nastavenie prehodnotiť.

Trhy tak už neočakávali prísnejšiu menovú politiku, naopak, začali očakávať jej uvoľnenie. Tieto správy následne zatlačili nadol výnosy na amerických dlhopisoch, kvôli čomu držanie hotovosti či cenných papierov stratilo na atraktivite. Investori presunuli časť kapitálu do zlata, ktorého cena vďaka tomu prudko narástla.

O slovo sa tiež prihlásil slabnúci dolár. Ten po správach o možnom znížení úrokových sadzieb Fedu, ktorý ich aktuálne drží v rozmedzí 3,50 až 3,75 percenta, okamžite oslabil.

Svedčí o tom aj aktuálna hodnota dolárového indexu, ktorý sa nachádza na úrovni 99,5 bodu. Tento ukazovateľ ukazuje reálnu silu dolára voči šiestim svetovým menám – nášmu euru, švajčiarskemu franku, švédskej korune, britskej libre, japonskému jenu a kanadskému doláru.

Ak je index nad hranicou 100 bodov, znamená to, že je dolár silnejší, ak sa nachádza pod touto hranicou, americká mena stráca. Je pomerne volatilný, v tomto storočí dosiahol vrchol pomerne nedávno, a to v septembri 2022, kedy to bolo asi 115 bodov. Naopak, minimum dosiahol na jar 2008, teda počas finančnej krízy. Vtedy to bolo asi len 70 bodov.

Ešte nižšie úroky totiž investorov motivovali k tomu, aby sa zelených bankoviek s portrétmi amerických prezidentov zbavili a nakúpili za ne radšej zlato. Navyše, slabší dolár prilákal investorov z iných častí sveta. Nákup zlata v eurách, čínskych juanoch, prípadne v indických rupiách sa totiž pre nich stal odrazu výhodnejší.

Pod vyššie cenovky kovu, ktorý sa v minulosti vo veľkom ťažil aj na Slovensku, sa tiež podpísali ďalšie centrálne banky. Tie sa podľa údajov Svetovej rady pre zlato po miernom útlme zo začiatku roka počas druhého kvartálu opäť vo veľkom vrhli na diverzifikáciu svojich devízových rezerv.

A to prostredníctvom nákupov zlata. Počas apríla, mája a júna v trezoroch bánk pribudlo 289 ton zlata, čo je medziročne o 62 percent viac. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ide o nárast na úrovni až 411 percent.

Medzi veľkých kupcov sa tradične zaradila Čína, ale tiež Poľsko, Uzbekistan či Kazachstan. Slovensko sa v tomto rebríčku nenachádza. Naša krajina má dlhodobo v rezervách, ktoré sú uložené v trezoroch Bank of England, necelých 32 ton zlata.

Všetko zmenilo jastrabie vyhlásenie

Minulý týždeň sa však sentiment na trhu diametrálne zmenil. Guvernér Fedu Kevin Warsh, ktorého na tento post nominoval samotný americký prezident Donald Trump, sa koncom minulého týždňa nechal počuť, že úrokové sadzby by sa pod vplyvom vysokej inflácie predsa len mohli posunúť smerom nahor, a to navzdory horším ekonomickým správam.

Urobil tak počas prejavu pri otvorení tradičného stretnutia centrálnych bankárov v Jackson Hole. Nástupca Jeroma Powella poznamenal, že takto vysoká inflácia je znepokojujúca a že by len ťažko označil súčasné finančné podmienky za reštriktívne.

Trhy to okmažitew pochopili ako signál potenciálneho sprísnenia menovej politiky. Cena zlata preto ešte v piatok poklesla o viac ako tri percentá na úroveň asi 4 450 dolárov za uncu. A v miernom prepade na úrovni asi dvoch desatín percenta pokračuje aktívum aj počas dnešného pondelka.

Pre ďalší vývoj bude kľúčová nielen geopolitická situácia na Blízkom východe, ale predovšetkým septembrové zasadnutie Fedu, ktoré rozhodne buď o zvýšení úrokov, alebo o tom, že sa menová politika nateraz meniť nebude. Samotné stretnutie sa uskutoční 15. až 16. septembra, teda o viac ako dva týždne.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Fed
Kevin Warsh
Donald Trump
Blízky východ
zlato

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.