Brusel sa podľa vedcov mýli. Spočítali, koľko emisií reálne ušetria elektro autá a prišli so znepokojivým číslom

Mysleli ste si, že kúpou elektromobilu automaticky zachraňujete planétu? Špičkoví nemeckí vedci prichádzajú so zistením, ktoré rúca doterajšie európske predstavy o zelenej doprave a plánoch na zákaz spaľovacích motorov. Keď sa totiž na elektrické autá pozrieme komplexne – od ťažby surovín a výroby batérií až po ich definitívne zošrotovanie – sľubovaná klimatická neutralita je podľa expertov len nebezpečnou politickou ilúziou.  

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Elektromobily ako záchrana klímy? Najnovšia štúdia ukazuje, prečo je európsky plán od začiatku deravý: Technická univerzita v Mníchove, ktorá patrí medzi absolútnu európsku špičku, prichádza s odhalením, ktoré môže poriadne zatriasť naším vnímaním ekologickej dopravy. Vo svojej najnovšej štúdii, na ktorú poukázal nemecký denník Bild, totiž vedci bez obalu účtujú s doterajšími európskymi klimatickými plánmi a prístupom k automobilovému priemyslu. Prezident univerzity Thomas Hofmann to povedal na rovinu: európska politika vo svojej stratégii zásadne zlyháva. Hlavný problém spočíva v tom, že na rozdiel od oficiálnych tvrdení Európskej únie, elektrické autá jednoducho nie sú bezemisné, a teda ani zďaleka nie sú klimaticky neutrálne.

Vedci si dali tú námahu a zanalyzovali desiatky predchádzajúcich štúdií a rôznych scenárov. Výsledok je prekvapivý. Hoci elektromobily skutočne znižujú záťaž na životné prostredie v porovnaní s klasickými spaľovacími motormi, v priemere ušetria len 41 percent emisií. To má poriadne ďaleko od absolútnej klimatickej neutrality, ktorú im Brusel tak rád pripisuje a na základe ktorej ich politicky zvýhodňuje. Výskumníci toto zistenie označujú za obrovskú ilúziu európskej klimatickej politiky. Ak totiž batériové autá ušetria v priemere ani nie polovicu emisií v porovnaní so spaľovacími motormi, plánovaný zákaz predaja nových áut na benzín či naftu po roku 2035 zrazu stráca svoje najsilnejšie opodstatnenie.

Ako k tomuto záveru mníchovskí profesori vôbec dospeli? V prvom rade odmietli súčasný prístup európskych úradníkov, ktorí merajú emisie iba na základe toho, čo vyjde z výfuku. Z vedeckého hľadiska je to totiž krátkozraké a neobhájiteľné. Tento zjednodušený pohľad úplne ignoruje emisie, ktoré vznikajú pri ťažbe surovín, výrobe samotného auta, jeho prevádzke a nakoniec aj pri jeho recyklácii. Do hry predsa vstupuje obrovské množstvo energie potrebnej na výrobu ocele či hliníka, z ktorého je auto postavené. Mimoriadne dôležitý je aj pôvod elektriny, ktorou tieto autá nabíjame – či pochádza z čistého slnka a vetra, alebo z pálenia uhlia. Záleží aj na tom, koľko materiálov dokážeme z auta na konci jeho života zachrániť.

Problémom je, že európske predpisy tento celoživotný cyklus auta vôbec neberú do úvahy, čo má katastrofálne dôsledky pre priemysel. Ak totiž chceme, aby automobilky investovali do ekologickejšej výroby alebo lepších batérií, musia mať istotu, že sa im to v rámci európskych pravidiel aj oplatí. Ďalšie zistenie výskumníkov je nemenej mrazivé. Ak bude Únia naďalej tvrdohlavo riešiť iba emisie z výfukov, svoje vlastné smelé klimatické ciele pre rok 2030 masívne zlyhá a nedosiahne ich. Dôvod je prostý – aj o niekoľko rokov budú na našich cestách stále obrovskej miere dominovať autá so spaľovacím motorom.

Čas na zmenu sa pritom kráti a politické fronty sú poriadne vyostrené. Hoci politici dlhodobo obhajujú elektromobilitu ako dokonalú čistú inováciu, už v novembri sa bude v Európskom parlamente a Rade EÚ hlasovať o kľúčovom automobilovom balíčku. Práve preto bijú nemeckí vedci na poplach. Trvajú na tom, aby sa ich zistenia dostali do politických debát ešte pred kľúčovými rozhodnutiami v Bruseli. V opačnom prípade totiž podľa nich riskujeme nielen obrovské ekologické a ekonomické prešľapy, ale aj priame ohrozenie samotného priemyselného srdca celej Európy.

Nafta na pumpách trhá rekordy, hoci ropa zlacňuje: Logika nepustí – keď zlacnie základná surovina, malo by zlacnieť aj to, čo sa z nej vyrába. Slovenské čerpacie stanice však potvrdzujú, že toto pravidlo nemožno aplikovať paušálne.