Podľa zdrojov z Pentagonu si už USA vytvorili zoznam “spoľahlivých” a “neposlušných” krajín NATO. Dobré chcú odmeňovať, zlé postihovať.
Podľa servera Politico, ktorý sa odvoláva na nemenovaného zamestnanca Pentagonu a troch európskych diplomatov, zoznam vznikol ešte začiatkom apríla pred stretnutím generálneho tajomníka NATO Marka Rutteho s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Ich rokovanie bolo údajne veľmi búrlivé.
Ako informovali americké médiá, šéf Bieleho domu Ruttemu nadával za to, že spojenci z aliancie odmietli jeho žiadosť o vyslanie námorníctva do Hormuzského prielivu blokovaného Iránom.
„NATO tam nebolo, keď sme ho potrebovali, a nebude tam ani nabudúce. Spomeňte si na Grónsko, ten veľký, zle spravovaný kus ľadu!“ rozhorčil sa Trump po stretnutí na svojej platforme Truth Social, narážajúc na svoje bezvýsledné snahy o získanie najväčšieho ostrova na svete.
„Cítil som, že je sklamaný, lebo má pocit, že sa k nemu priveľa spojencov nepridalo,“ komentoval to zmierlivo Rutte.
Ako uviedol portál Politico, vypracovanie zoznamu je signálom, že sa šéf Bieleho domu rozhodol splniť svoje hrozby voči „neposlušným“ spojencom. Jeho vláda vraj teraz hľadá spôsob, ako ich potrestať za to, že sa mu vo vojne s Iránom obrátili chrbtom.
Argumenty európskych lídrov, že NATO je obranná aliancia a článok 5 o vzájomnej pomoci možno využiť, len ak niekto na člena NATO zaútočí, Trump ignoruje. Ako aj výhrady, že útokom na Irán porušil medzinárodné právo a so spojencami z NATO tento krok ani nekonzultoval.
Čo presne by USA mohli urobiť, aby neochotným spojencom dali pocítiť svoj hnev, nie je známe. Niečo možno napovedá už vyjadrenie ministra obrany Petea Hegsetha z decembra minulého roka.
„Vzorní spojenci, ktorí sa zapoja, ako Izrael, Južná Kórea, Poľsko, čoraz viac Nemecko, Pobaltie a ďalšie, si zaslúžia našu osobitnú priazeň. Spojenci, ktorí stále nedokážu splniť svoju úlohu v oblasti kolektívnej obrany, budú čeliť následkom,“ citoval šéfa Pentagonu portál Politico.
„Zdá sa, že nemajú konkrétne predstavy, pokiaľ ide o trestanie zlých spojencov,“ priblížil pre server nemenovaný európsky diplomat. Ako dodal, jednou z možností by bolo odsunutie amerických vojakov zo základní v Európe.
Čítajte viac Trump už nemá silácke reči. Do vojny chce zatiahnuť Európu
Šéf Bieleho domu sa opakovane vyhráža i tým, že Spojené štáty z NATO vystúpia. Keby sa však aj rozhodol pre odchod z aliancie, legislatíva by mu to neumožnila, musel by s tým súhlasiť americký Kongres.
Trump NATO kritizoval už počas prvého funkčného obdobia v rokoch 2017 až 2021 a pokračuje v tom i teraz. Situácia sa vyhrotila najmä po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe, ktorý americký prezident označil za skúšku pre spojencov. To, že ho nepodporili, vníma ako zradu.
„Zatiaľ čo Spojené štáty tu vždy boli pre našich takzvaných spojencov, krajiny, ktoré chránime tisíckami vojakov, tu pre nás počas celej operácie Epická zúrivosť (útok na Irán, pozn. red.) neboli,“ zdôraznila na tlačovej konferencii hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová a pripomenula: „Prezident Trump jasne vyjadril svoje myšlienky o tejto nespravodlivej dynamike a ako povedal, Spojené štáty si to zapamätajú.“
Čítajte viac Odídu USA z Aliancie? Rutte reaguje na Trumpovu tvrdú kritiku spojencov
Okrem odsunu amerických vojsk z Európy nemá Washington podľa Politica veľa možností. Do úvahy pripadá ešte presunutie jednotiek z jednej krajiny do druhej, ale to by bolo časovo náročné a finančne nákladné.
Nie je ani jasné, ktoré štáty spadajú do kategórie „vzorných“ a ktoré medzi „neposlušné“. Do prvej skupiny by mohlo patriť Rumunsko a Poľsko, ktoré majú s Trumpom dobré vzťahy, zveľaďujú armádu a investujú do obrany.
Varšava už dnes hradí takmer všetky náklady za ubytovanie 10-tisíc amerických vojakov, ktorí sú umiestnení na poľskom území. Viac amerických jednotiek na svojich základniach by privítali aj Rumuni. V druhej kategórii „neposlušných“ by sa zrejme ocitlo Španielsko, no možno i Francúzsko či Veľká Británia.
Politico načrtlo aj ďalšie riešenie, ako USA môžu „potrestať“ a „odmeniť“ svojich spojencov. Inšpirovať by sa mohli Národnou obrannou stratégiou USA, ktorú zverejnili v januári.
Pentagon v nej oznámil, že uprednostní spoluprácu so vzornými spojencami, ktorí prispievajú ku kolektívnej obrane. Tým údajne posilní spoľahlivé krajiny a zároveň bude ostatné motivovať, aby prispievali viac.
Keby sa uplatnila táto koncepcia, podľa portálu by Američania mohli sťahovať a presúvať vojská, spoločné vojenské cvičenia alebo predaj vojenského materiálu od „neposlušných“ spojencov k tým „dobrým“. NATO sa k spomenutým zisteniam zatiaľ nevyjadrilo.