Proti veterným parkom sa postavili tváre dezinformačnej scény, krajná pravica a populisti

Odpor proti výstavbe veterných parkov na Slovensku na prvý pohľad pôsobí ako spontánna iniciatíva nahnevaných občanov. Podrobná analýza Investigatívneho centra Jána Kuciaka však ukazuje niečo iné.  

V centre odporu stojí Daniel Máčovský. Ešte nedávno pôsobil ako obchodník s ezoterikou, predával jogínske kurzy či tibetské misky. Dnes funguje ako hlavná tvár hnutia s názvom Za pravdu o veterných parkoch. Svoju kampaň odštartoval na jar 2025 na sociálnych sieťach.

Politológ Pavol Hardoš upozorňuje, že Máčovský vo verejnej diskusii mieša mystické poznanie s pseudovedeckými argumentmi. Využíva takzvaný „guru efekt“. „Banálne veci hovorí zložitejšou vetnou štruktúrou, aby vyvolal zdanie hlbokej múdrosti a vlastnej autority. K tomu pridáva nacionalistické prvky, hladovky či spoločné spievanie,“ vysvetľuje Hardoš pre ICJK.

Algoritmy sociálnych sietí takýto obsah milujú, konštatovali odborníci oslovení ICJK. Expert na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák dodáva, že ak sa spojí silný osobný príbeh, konfliktná téma a aktívna komunita, siete dokážu z neznámeho človeka expresne rýchlo vyrobiť vplyvného influencera.

Zohratá partia: Kto spolupracuje s Máčovským

K téme veterné parky sa postupne pridali známe tváre dezinformačnej scény a populistickej politiky, čím sa vytvorila sieť s presnou deľbou práce:

• Zoroslav Kollár: Bývalý konkurzný právnik varuje pred „oceľovým lesom“ a zničením charakteru krajiny. Odmieta expertné dáta a spolieha sa na vyvolávanie emócií voči „arogantnej moci“.

Zoroslav Kollár spolu s Danielom Máčovským vystúpili na rokovaní o veternej energetike:

• Štefan Harabin: Zriaďovanie parkov označuje za protiústavné. Na verejných prerokovaniach agresívne napáda úradníkov a prekáža mu, ak za štát prezentujú dokumenty českí odborníci.
• Miroslav Suja: Bývalý poslanec zjednodušuje tému na boj za rodiny proti „zapredaným úradníkom“. Využíva agresívny tón a vyvoláva v regiónoch pocit ohrozenia.
• Daniel Bombic: Kľúčový šíriteľ na sieti Telegram. Veterné parky označuje za „tábory smrti“, ktoré ľuďom prinesú rakovinu a nespavosť. Máčovského heroizuje ako hrdinu bojujúceho proti „sekte a oligarchom“.

Daniel Bombic na rokovaní o veternej energetike:

Pri Úrade vlády sa dokonca konala petičná akcia proti veterným elektrárňam, kde vystúpil splnomocnencovi vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár spolu s Danielom Máčovským. Na námestí sa nachádzalo asi 25 až 30 ľudí.

Z online priestoru do ulíc

Digitálna hystéria sa v lete 2026 naplno preliala do reality počas verejných prerokovaní takzvaných akceleračných zón. Tieto zóny iba mapujú územia, kde by v budúcnosti veterné parky predstavovali najmenšie riziko pre prírodu a obyvateľov. Koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková pre Aktuality.sk zdôrazňuje, že ide len o strategický dokument a štát v súčasnosti nemá plány stavať žiadne konkrétne parky, v procese posudzovania sú len súkromné projekty, pričom povolenie nedostal ani jeden.

Napriek tomu verejné prerokovania sprevádzal chaos. Júnové stretnutie v Hoteli Tatra museli úradníci zrušiť po tom, ako Štefan Harabin vyzýval prítomných na odchod z kapacitných dôvodov. Náhradné stretnutie v Inchebe, na ktoré prišlo asi tisíc ľudí, sa zmenilo na búrlivú konfrontáciu plnú kriku, skandovania a spievania hymny.

Situácia vyeskalovala v auguste 2026, kedy Daniel Máčovský vyhlásil „hladovku za budúcnosť Slovenska“.

Útoky na vládu aj napriek jej skepse

Zaujímavosťou tohto všetkého je Máčovského tvrdý postoj voči súčasnej vláde, a to aj napriek tomu, že predstavitelia koalície sa k zelenej energii často stavajú odmietavo. Minister životného prostredia Tomáš Taraba ešte v minulosti označoval veterné mlyny za ideologický nástroj lobistov a predseda vlády Robert Fico sa voči nim stavia kriticky.

Napriek tomu sú politici koalície terčom útokov. Bombic či Kollár obviňujú ministrov, ako sú Denisa Saková či Tomáš Drucker, z alibizmu a uprednostňovania miliardového biznisu z EÚ pred zdravím občanov. Štát podľa odborníkov situáciu podcenil práve pre slabú a nejednotnú komunikáciu, čo umožnilo dezinformačnej scéne ovládnuť celú tému.