Rusko malo Slovensko varovať pred dohovorom k Ukrajine. Fico teraz tvrdí, že jeho podpisu nič nebráni

Vláda podľa premiéra Roberta Fica nezastavila pripravovaný podpis dohovoru o zriadení Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu. Rokovanie o materiáli iba prerušila, pretože potrebovala ďalšie informácie o tom, ako bude možné dohovor vykonávať v praxi. Fico zároveň oznámil, že kabinet sa k návrhu vráti v najbližších dňoch a nevidí prekážku, aby sa Slovensko stalo zmluvnou stranou dohovoru.  

Otázky okolo rozhodnutia vlády otvorila v utorok opozičná SaS. Tvrdí, že ruská diplomacia už v júli Slovensko upozornila, že prípadný podpis dohovoru bude považovať za nepriateľský krok. Podľa SaS následne premiér Robert Fico materiál na rokovaní vlády zastavil.

Z verejne dostupných dokumentov sa však nedá potvrdiť, že práve postoj Moskvy bol dôvodom prerušenia rokovania. Chronológia navyše ukazuje, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí pokračovalo v príprave podpisu aj niekoľko týždňov po údajnom ruskom varovaní.

Blanárov rezort pokračoval

Návrh na podpis dohovoru bol 11. augusta zaevidovaný na rokovanie Legislatívnej rady vlády. Predkladateľom bol minister zahraničných vecí Juraj Blanár.

O desať dní neskôr, 21. augusta, sa materiál objavil priamo medzi návrhmi pre vládu. Oficiálny portál uvádza ako predkladateľa ministra zahraničných vecí a ako podnet na jeho predloženie „vlastnú iniciatívu“ rezortu.

Na rokovanie vlády sa návrh dostal 26. augusta ako druhý bod programu. Kabinet ho neschválil ani nezamietol. Pri výsledku je uvedené iba „rokovanie prerušené“. Zverejnený záznam neuvádza dôvod ani to, kto prerušenie navrhol.

To vytvára nevysvetlenú časť časovej osi. Ak ruské varovanie prišlo už 10. júla, ako tvrdí SaS, Blanárovo ministerstvo po ňom v príprave podpisu pokračovalo a dokument doviedlo až pred vládu.

E-mail ruského veľvyslanca

Tvrdenie SaS o ruskom zásahu podporilo v utorok aj zistenie Denníka N. Ten uviedol, že má k dispozícii interný e-mail slovenského veľvyslanca v Moskve Petra Priputena z 10. júla.

Podľa denníka v ňom veľvyslanec informoval Bratislavu o telefonáte predstaviteľa ruského ministerstva zahraničných vecí. Ruská strana mala oznámiť, že podpis dohovoru Slovenskom bude považovať za „nie priateľský krok“ v rozpore so súčasným duchom slovensko-ruských vzťahov.

Denník zároveň cituje Priputenovo hodnotenie, podľa ktorého forma kontaktu a stručnosť ruského odkazu naznačovali, že Moskva v danom štádiu zrejme neprikladala otázke zásadný význam. Veľvyslanec však podľa článku upozornil, že pri samotnom podpise nemožno vylúčiť výraznejšiu reakciu Ruska.

Pravda tento interný dokument nemá k dispozícii a jeho autenticitu preto nedokázala nezávisle overiť.

SaS z časovej následnosti vyvodzuje, že vláda ruskému tlaku ustúpila. Expert strany pre zahraničnú politiku Ivan Novotný zároveň tvrdí, že na rokovaní vlády po úvodnom predstavení materiálu zasiahol premiér Fico a kabinet prešiel na ďalší bod.

Verejne dostupný záznam z rokovania však takýto priebeh nepopisuje a príčinnú súvislosť medzi ruským stanoviskom a rozhodnutím vlády zatiaľ nepotvrdzuje nezávislý verejný dokument.

Čo je Medzinárodná nároková komisia

Dohovor vytvára Medzinárodnú nárokovú komisiu pre Ukrajinu ako nezávislý orgán v rámci Rady Európy. Má rozhodovať o nárokoch na kompenzáciu za škody, straty alebo ujmy spôsobené medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo proti Ukrajine od 24. februára 2022.

Komisia predstavuje druhú časť širšieho medzinárodného mechanizmu. Prvou je Register škôd pre Ukrajinu, ktorý zhromažďuje jednotlivé nároky a súvisiace dôkazy. Po vytvorení komisie má na ňu byť práca registra postupne prevedená. Tretím prvkom môže byť v budúcnosti kompenzačný fond.

Dohovor však neznamená, že jeho podpisom sa automaticky skonfiškujú zmrazené ruské aktíva a začnú sa z nich vyplácať stovky miliárd eur.

Komisia má rozhodovať o oprávnenosti nárokov a určovať výšku kompenzácie. Dohovor predpokladá, že náklady na odškodnenie má znášať Rusko, ostatné členské štáty ich platiť nemusia. O mechanizme reálneho vyplácania sa má rozhodovať po tom, ako bude financovanie k dispozícii, pričom dokument počíta aj s možnosťou budúceho kompenzačného fondu.

Kľúčová otázka zostáva bez odpovede

Z dostupných údajov je teda možné potvrdiť, že návrh na podpis pripravilo slovenské ministerstvo zahraničných vecí, v auguste ho posúvalo cez vládnu procedúru a 21. augusta ho z vlastnej iniciatívy predložilo vláde. Päť dní nato kabinet rokovanie prerušil.

SaS tvrdí, že za rozhodnutím bol ruský tlak. Denník N zase tvrdí, že má dokument potvrdzujúci samotné júlové varovanie Moskvy. Verejne však zatiaľ nie je doložené, že práve toto varovanie spôsobilo rozhodnutie vlády z 26. augusta.

Nevysvetlené preto zostáva predovšetkým to, čo viedlo vládu k prerušeniu rokovania o materiáli, ktorý Blanárov rezort predtým ďalej pripravoval aj napriek ruskému stanovisku.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Rusko
Slovensko
Robert Fico
vláda
rokovanie
dohovor
ministerstvo zahraničných vecí
Juraj Blanár
Ukrajina
aktiva
zmrazenie aktív

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.