Poľský šéf diplomacie Sikorski exkluzívne pre Pravdu: Rusko je s nami vo vojne, hoci my s ním nie

„Dali sme Rusku šancu stať sa normálnou krajinou, ktorá investuje do vlastných ľudí, žije v mieri so svojimi susedmi a rešpektuje hraničné zmluvy, ktoré sama podpísala. Moskva si však vybrala inú cestu,“ povedal v exkluzívnom rozhovore pre Pravdu poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski. Slovensko navštívil v rámci stretnutia šéfov diplomacie V4 a Japonska.  

Pre magazín Economist ste pred niekoľkými dňami napísali článok, v ktorom ste okrem iného uviedli, že čo sa týka Ruska, Európa musí v krátkodobom horizonte akceptovať vyššie riziko, aby sa v budúcnosti vyhla oveľa väčšiemu nebezpečenstvu. Prečo to tak vnímate?

Najväčšie riziko a utrpenie, samozrejme, znáša Ukrajina. Ona je každý deň vystavená ničivým a zločineckým ruským útokom na civilnú infraštruktúru a mestá. Riziku však čelíme aj my, pretože Rusko je s nami vo vojne, hoci my s ním nie. Po celej Európe sme zaznamenali akcie vražedných kománd, podpaľačské útoky, štátny terorizmus – v Poľsku sa pokúsili zničiť idúci vlak. Zažili sme narušenia vzdušného priestoru dronmi a raketami s plochou dráhou letu a počúvame, že Rusko pripravuje proti NATO nejaké provokácie. Ja teda argumentujem, že toto všetko musíme zvládnuť a pripraviť sa na odstrašenie Vladimira Putina, pretože alternatíva – jeho víťazstvo nad Ukrajinou – je horšia. Následne by využil ľudské a priemyselné zdroje Ukrajiny na to, aby sa stal ešte väčšou hrozbou.

Keď však hovoríte, že Rusko je s nami vo vojne, hoci my s ním vo vojne nie sme, slovenský premiér Robert Fico tvrdí, že by sme nemali Rusko démonizovať a že v Európe neexistuje mier a bezpečnosť bez Ruska. Je tento postoj Slovenska voči Moskve najväčším zdrojom rozporov medzi Varšavou a Bratislavou? A ako hodnotíte takéto vyjadrenia?

Slovensko je nezávislá krajina. Rešpektujeme vaše právo určovať si vlastné záujmy a zahraničnú politiku. Máme však odlišný pohľad. Je to do istej miery spôsobené rozdielnou históriou a geografiou. My sme susedom Ruska, vy nie. Zistil som, že v Európe platí: čím bližšie ste k Rusku, tým väčšie ohrozenie cítite. A čiastočne je to spôsobené aj tým, čo Poľsko zažíva teraz. Drony a strely s plochou dráhou letu narušili náš vzdušný priestor a zaznamenali sme pokusy o štátny terorizmus. Niektoré z týchto problémov ste už riešili aj vy, ale nie všetky. Ak však Rusko vysiela na naše územie svojich agentov, aby vyhadzovali veci do vzduchu s úmyslom zabíjať ľudí, ako by ste to nazvali?

Je to vojna. Nemyslím si však, že slovenský premiér a jeho vláda by s vami súhlasili. Ale o tom, samozrejme, môžete diskutovať s ním. Na druhej strane, nemyslíte si, že takéto rozdielne postoje oslabujú spojencov?

Všetci sme sa usilovali povzbudiť Rusko, aby sa vydalo cestou rozvoja, čo by podľa môjho názoru bolo dobré aj pre samotných obyvateľov krajiny. V spomínanom článku pre Economist som pripomenul, že sa o to pokúšali americkí prezidenti Bill Clinton, George Bush či Barack Obama. Rusko sa dostalo do G7, do Rady Európy a malo dohodu o partnerstve a spolupráci s Európskou úniou. Ja osobne som urobil všetko, čo bolo v mojich silách, aby sme pokročili a zažili sme obdobie normalizácie vzťahov.

Poľsko podporovalo rokovania o dohode o pridružení Ruska k EÚ. Putin navštívil Poľsko. Vlastne presne 1. septembra je výročie – prišiel roku 2009 pri príležitosti 70. výročia vypuknutia druhej svetovej vojny. Mali sme dohodu o malom pohraničnom styku s Kráľoveckou oblasťou (Kaliningrad). S patriarchom Kirillom – tým istým človekom, ktorý dnes vyzýva Rusko na anexiu častí Ukrajiny – sme podpísali vyhlásenie o zmierení našich cirkví. Vytvorili sme Skupinu pre zložité otázky, v rámci ktorej historici objasňovali historické fakty, čo bolo veľmi dôležité. Nie každý si pamätá, že Poľsko navštívili tisíce ruských starostov a poslancov, ktorých nadchol poľský model samosprávy a jej financovania. Toto všetko sme vyskúšali. Dali sme Rusku šancu stať sa normálnou krajinou, ktorá investuje do vlastných ľudí, žije v mieri so svojimi susedmi a rešpektuje hraničné zmluvy, ktoré sama podpísala. Moskva si však vybrala inú cestu. V čase, keď napríklad zorganizovala anexiu Krymu, bola Ukrajina neutrálnym štátom. A zmenu hraníc silou nemôžeme tolerovať.

Spomenuli ste šíriace sa tvrdenia, že Rusko by mohlo niečo podniknúť proti NATO a EÚ. Riaditeľ CIA John Ratcliffe preto podľa všetkého nedávno navštívil Moskvu. Počuli sme však aj vyjadrenie fínskeho prezidenta Alexandra Stubba, ktorý tvrdí, že Moskva sa na to neodhodlá. Aký je váš pohľad? Fínsko rovnako ako Poľsko susedí s Ruskom.

Prezident Stubb povedal, že podľa jeho názoru Rusko nepoužije jadrové zbrane. Existuje však veľa iných zlých vecí, ktoré stále môže urobiť.

Do akej miery vás to teda znepokojuje?

Keď Putin Američanom tvrdí, že na NATO nezaútočí, myslím si, že by sme mali zrýchliť naše prípravy. Pretože vravel aj to, že muži na Kryme nie sú jeho, a rovnako opakovane jasne zdôrazňoval, že nezaútočí na Ukrajinu. Je to líder, ktorému nemôžeme dôverovať. V ruskej príručke sú „maskirovka“ a strategické zavádzanie štandardnými pracovnými metódami.

Nakoľko Poľsko investuje do myšlienky posilnenia európskeho piliera NATO? Do akej miery je to súčasťou diskusie?

Sme za to. A prezident USA Donald Trump úspešne presvedčil európskych lídrov, aby viac investovali do obrany. Myslím si, že do budúcnosti musíme rátať s tým, že Američania sa budú iným, menej výrazným spôsobom podieľať na obrane Európy. Ale to je úloha, ktorá sa dá zvládnuť. Ak každý urobí to, na čo sme sa zaviazali na vlaňajšom summite NATO v Haagu – teda vyčlení 3,5 percenta HDP na obranu – a ak to udržíme do konca desaťročia, vybudujeme takú armádu, že Putin by bol blázon, keby zaútočil.

Ako vnímate proces prehodnotenia vojenskej prítomnosti USA v Európe? Objavili sa správy, že krajiny NATO dostali z Washingtonu akýsi dotazník lojality, nakoľko súhlasia s tým, čo robí Trump. Dostali ste ho? Videli ste ho?

Prezident Trump sľúbil našej hlave štátu, že v Poľsku môže byť v prípade nášho záujmu viac amerických vojakov. Toto prehodnotenie by teda malo vniesť k jednoznačnému záveru – že armády majú byť tam, kde je hrozba. Hrozba prichádza zo strany Ruska. Možno dostaneme to, čo chceme. Teda približne dve brigády amerických vojakov. Nie preto, aby sme ohrozovali Rusko, ale jednoducho preto, aby sme ho odradili od akejkoľvek zločineckej agresie.

Takže predpokladáte, že americké vojská by sa presunuli z Nemecka do Poľska?

Tie, ktoré sú na rotačnej báze v Poľsku, prišli z Texasu.

Pred júlovým summitom NATO som hovoril s americkým generálom vo výslužbe Benom Hodgesom a ten povedal, že Európa nie je pripravená na útoky, aké sledujeme na Ukrajine – sú to predovšetkým údery dronov, balistických rakiet a podobne. Do akej miery je potrebné posilniť protivzdušnú obranu?

Je to jasná priorita, s Benom súhlasím. Armády, ktoré si z veľmi úspešného odporu Ukrajiny proti ruskej invázii nevezmú ponaučenie z hľadiska obstarávania, vedenia vojny a operačných záverov, budú v budúcnosti neefektívne. Takže áno, potrebujeme veci, ktoré na bojisku fungujú. Prekvapujúco je stále veľmi dôležité delostrelectvo a Slovensko má niekoľko muničných tovární, ktoré v tomto pomáhajú. Ale ako hovoríte, potrebujeme balistické rakety, protiraketové systémy, drony a antidronové systémy. Vďaka európskemu mechanizmu SAFE získa Poľsko novú muníciu a výzbroj v hodnote vyše 40 miliárd eur, vyrobenú prevažne u nás, ale aj v spolupráci so Slovenskom. A pokiaľ viem, naše spoločnosti rokovali o spoločnom vývoji a výrobe antidronového systému.

Ukrajina však trpí, pretože hoci dnes úspešne zasahuje ciele hlboko v Rusku, nemá ochranu pred balistickými raketami. Môže Európa v spolupráci s USA urobiť niečo, čím by jej pomohla?

Ochrániť mestá pred balistickými raketami je vo svojej podstate náročné, pretože je mimoriadne ťažké zasiahnuť objekt pohybujúci sa rýchlosťou Mach 4 alebo 5. To, čo by sme mali robiť, je útočiť na odpaľovacie zariadenia a továrne, ktoré tieto zbrane vyrábajú. Prvou balistickou raketou bola V2. Nemci ju odpálili mesiace po Dni D, ale napriek tomu zabili niekoľko tisíc Britov. Je to veľmi krutá, nepresná zbraň, najmä keď smeruje na mestá. V tom sa odráža aj charakter ruského režimu. Neusiluje sa vyhrať na bojisku, snaží sa terorizovať ľudí, aby sa podrobili. Na druhej strane, ak by sa Ukrajincom podarilo zničiť viac ako polovicu kapacity ruských ropných rafinérií, ruskú armádu by to zastavilo.

Povedali ste, že by sme mali zničiť odpaľovacie zariadenia a továrne, ktoré tieto zbrane vyrábajú. Mysleli ste tým slovom „my“ Ukrajincov, nie európskych spojencov, pravda?

Ukrajina bojuje aj za nás. Keby prehrala, mali by ste ruské tanky na slovenských hraniciach. Keď som povedal my, myslel som tým, že by sme mali Ukrajine dodať rakety dlhého doletu alebo technológiu na ich výrobu, aby mohla zasahovať vojenské ciele hlboko v Rusku a zabrániť nepriateľovi v ostreľovaní miest.

Medzi Kyjevom a Varšavou panuje určité napätie týkajúce sa histórie – ako Ukrajina vníma svoju vlastnú históriu a ako svoju históriu vníma Poľsko. Rusko to neraz zneužíva. A mimochodom, keď som na začiatku nášho rozhovoru spomenul premiéra Fica, aj on hovoril o banderovcoch a podobných veciach. Ako sa teraz dajú manažovať poľsko-ukrajinské vzťahy?

Každá krajina má vo svojej minulosti niečo, na čo nie je hrdá, alebo by na to aspoň nemala byť hrdá. Viete, my sme mali incident s pochodom na Československo v roku 1938, za čo sme sa ospravedlnili. Vy ste mali Jozefa Tisa. A Ukrajinci majú Banderu a ľudí, ktorí vykonávali etnické čistky genocídnymi metódami. Minulosť teda nezmeníme. Môžeme len zaistiť, aby sa neopakovala a aby sme páchateľov zločinov nekládli na piedestál ako príklady hodné nasledovania. V Európe sme sa naučili, že fašisti a vrahovia by nemali byť národnými hrdinami. Dúfam, že v procese vstupu do EÚ to naši ukrajinskí susedia a priatelia pochopia. Máte pravdu v tom, že sledujeme veľa pokusov o šírenie dezinformácií. Len minulý týždeň sa s najväčšou pravdepodobnosťou práve Rusi pokúsili vyvolať nezhody medzi Poľskom a Českou republikou, pochádzajúce ešte z čias Československa. V 50. rokoch sme vytyčovali hranicu, čím vznikol takpovediac územný dlh Českej republiky voči Poľsku vo výmere 300 hektárov. Diskutujeme o tom, ako to vyriešiť tak, aby to bolo na prospech miestnych komunít. Pokus spraviť z toho dôvod na nepriateľstvo nevyšiel. Úspešnejší sú Rusi, keď štvú Ukrajincov a Poliakov proti sebe. Ja však patrím k tým politikom, ktorí tvrdia, že prioritou je naša solidarita s Ukrajinou a nie to, čo sme si robili pred 400 rokmi v minulosti.

Boli ste na Slovensku na stretnutí visegrádskej štvorky s Japonskom. Aké sú priority Poľska, čo sa týka V4? Vidíme, že existuje pokus o jej oživenie.

Presne tak. Zažili sme obdobie, keď vtedajší maďarský premiér Viktor Orbán paralyzoval prácu EÚ, vojenské kompenzácie patriace Slovensku a Poľsku za pomoc Ukrajine, dokonca aj rokovania s Kyjevom. Myslím si, že V4 je užitočný nástroj na koordináciu našich pozícií vo veciach, na ktorých sa zhodneme. Nikdy to nebude tak, že všetci budú súhlasiť so všetkým. Keď sa však zhodneme a vopred sa skoordinujeme – podobne ako Škandinávci alebo krajiny Beneluxu – môžeme byť v EÚ efektívnejší. A na to je V4 užitočná.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
V4
Visegrádska štvorka
Poľsko
Radoslaw Sikorski
Slovensko
Rusko
NATO
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Ukrajina

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.